Cross Reference Matthew 7:24 in Cubeo 24 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Ina jápiaivʉ yʉre aru d̶aivʉ ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjaroi.
Matthew 24:13 in Cubeo 13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ.
Mark 16:15 in Cubeo 15 Arejamed̶a náre: —Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre iye yávaiye méne.
Luke 6:48 in Cubeo 48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje.
Luke 8:13 in Cubeo 13 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na.
Luke 22:32 in Cubeo 32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mi dajocabequiyepe ayʉ mi jʉ aiyede ʉ̃́re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jʉ̃menijicʉque cojedeca, cad̶atejacʉ apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejamed̶a Jesús.
John 8:30 in Cubeo 30 Jesús nópe ayʉre jápiarĩ, jʉ arejaima ʉ̃́re obedivʉ põeva.
John 15:6 in Cubeo 6 Yʉ́que mautebecʉ, oteipõecʉ ʉ̃i burarĩ jarʉvaicavabʉpe paicavabʉbe ʉ̃. Dicavabʉ yaicavabʉ jarʉvaquicavabʉre apecʉ jevaiyame mead̶ayʉ. Dicavabʉre jevarĩ, pecatoro d̶arĩ, nʉvaiyame ʉ̃ nore jocarĩ, juarĩ jarʉvacʉñʉ.
John 15:9 in Cubeo 9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja.
Acts 1:17 in Cubeo 17 Ʉ̃ mácʉ, majacacʉ bácʉ, yóvayʉ bateáme majare. Que baru ʉ̃ mácʉ máre Jesús ʉ̃i beoimʉ mácʉ bateáme, ʉ̃i memequiyepe ayʉ majaque, arejamed̶a náre Pedro.
Acts 2:5 in Cubeo 5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ cʉrejaimad̶a dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre.
Acts 4:12 in Cubeo 12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
Acts 11:23 in Cubeo 23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que baru torojʉrejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã cainʉmʉa caiye iye ʉ̃i bueiye báquepe. Cainʉmʉa ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre.
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Acts 20:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ye baquinó ãmevʉ yʉre cʉcʉre ijãravʉre. Quénora d̶aiyʉvʉ mearo iye memeiyede, Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre pʉ ji bʉojaiyeta diede. Coyʉiyʉvʉ caivʉre iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede põevare, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre.
Acts 26:16 in Cubeo 16 Caride nacajari nújacʉ. Yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉre, ji baju mi memecaquiyepe ayʉ yʉre. Beoivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ apevʉre yópe mi jã́inope yʉre caride. Aru mi jã́quiyede yʉre bedióva coyʉcʉyʉmu diede máre.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 5:5 in Cubeo 5 Maje napini coreiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, cʉyebenamu maja. Caride coyʉquijivʉ mʉjare aipe d̶arĩ majidivʉre cʉyebenajivʉre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ maje ũmei, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi ʉmarare.
Romans 10:18 in Cubeo 18 Ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Israecavʉ jápiarejaquemari cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne? Jʉ̃́jʉ, jãve jápiarejaquemavʉ na diede. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i cʉed̶aiye báque borore: Jã́icõjeñʉ põevare cavarõre aru ne jã́ru, majide d̶ajebu náre pʉeno baju meacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ne jã́ru caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede jãravʉa coapa aru ñamiá coapa máre, majide d̶ajebu náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye jaʉbeda, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Romans 15:16 in Cubeo 16 Que teni yʉrecabu Jesucristore memecaipõecʉ, buecʉyʉ ina judíova ãmevʉre. Yópe sacerdote ʉ̃i memeiyepe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi memeñʉmu yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne náre, ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ yópe jícaiyepe ʉ̃́re, torojʉquiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore. Ñai Espíritu Santo epeyʉbe náre, judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉ jinava.
1 Corinthians 3:5 in Cubeo 5 ¿Ye parʉéde cʉvari ñai Apolos, aru ye parʉéde cʉvari yʉ, põeva ne yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjare? Ñʉjacapũravʉbu Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ quéda. Ñʉje memecaiye boje ʉ̃́re, mʉja jʉ aivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉja coapa d̶aivʉbu ñʉje memeiyede yópe Jʉ̃menijicʉi memeicõjeiye báquepe ñʉjare.
1 Corinthians 4:1 in Cubeo 1 Jã́jara ñʉjare, Jesucristoi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, yópe ʉ̃́re memecaivʉre. Ñʉjare bueicõjeimi põevare Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ, mead̶acʉyʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ”, ʉ̃i arĩ dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride.
1 Corinthians 15:58 in Cubeo 58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã.
2 Corinthians 3:6 in Cubeo 6 Jʉ̃menijicʉvacari majide d̶arejame ñʉjare, ʉ̃́re memecaivʉre, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare Cristoque. Toivacaino mácarõ ãmenejaquemavʉ iye ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque, põeva maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Quénora ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶ayʉbe aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i toivaicõjeiye báqueque Moisés bácʉre põeva yaivʉ bácavʉpe ne ũmei coateimara májebu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje d̶aiye majibe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi d̶aicõjeiyeque põeva apʉrivʉbu maje ũmei, ʉ̃i d̶are d̶aiye boje majare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe.
2 Corinthians 4:1 in Cubeo 1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re memecaicõjeimi ñʉjare, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ʉetʉbevʉva diede coyʉre nʉrajaramu ñʉja.
2 Corinthians 5:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉrecabe d̶are d̶ayʉ caiye iyede majare boje. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃́que, maja ʉ̃́re maucʉvarivʉ bácavʉ, maje yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ñʉjare cãrijimene d̶are d̶aicõjenejame apevʉ põevare máre ʉ̃́que, na ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.
2 Corinthians 6:1 in Cubeo 1 Aru ñʉja memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉjaque parʉrõreca jẽniavaivʉbu mʉjare, mʉje jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
2 Corinthians 11:23 in Cubeo 23 Aru návacari “Cristore memecaivʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ ne pʉeno memecayʉbu Cristore. Ʉbenita yópe ãrʉmecʉpe yávayʉbu, que ayʉ. Memecacʉ yʉ ne pʉeno. Jabova jẽni jacoima yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi obedinʉmʉare, ne pʉeno. Jabova jara popeicõjeima yʉre obedinʉmʉare, ne pʉeno. Yainíducacʉ yʉ obedinʉmʉare ne pʉeno.
Galatians 4:11 in Cubeo 11 Mʉje que d̶aiye boje chĩoivʉ yʉ mʉjare. Que baru, “¿Ye bojecʉbedi ji bueiye báque náre?” arĩ dápiaivʉ yʉ.
Galatians 5:5 in Cubeo 5 Ʉbenita majacapũravʉ napini coreivʉbu aru jãve coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́quiyede majare boropatebevʉpe ʉ̃i Espíritu Santoi parʉéque maje jʉ aiyede ʉ̃́re.
Galatians 5:7 in Cubeo 7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavʉ̃ mʉja mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene?
Galatians 6:9 in Cubeo 9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉi bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre.
Ephesians 1:18 in Cubeo 18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede.
Ephesians 2:21 in Cubeo 21 Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉ caiva cʉ̃ravare ʉ̃i tʉoiyepe ã́roi tʉoiye jaʉrõi, nopedeca Cristorecabe epeyʉ majare ã́roi majare cʉe jaʉrõi. Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉi vorĩ, cójijovarĩ tʉore nʉiyepe apeva cʉ̃ravare bʉojacʉyʉ diñami ʉ̃i d̶aiñami cʉ̃ramine, nopedeca Cristorecabe ʉ̃́re jʉ are nʉre d̶aivʉ tenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉre. Yópe cʉ̃ramine d̶aipõecʉi mead̶ami cʉ̃ramine d̶aiyepe põeva ne Jʉ̃menijicʉre mearore jínajiñamine, nopedeca Cristorecabe pʉeno meara baju d̶ayʉ ʉ̃́re memecaivʉre, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe.
Ephesians 3:7 in Cubeo 7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque.
Ephesians 3:17 in Cubeo 17 Jẽniaivʉ yʉ Cristo cʉcʉyʉre mʉjaque mʉje ũmei. Que d̶acʉyʉme ʉ̃, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jẽniaivʉ yʉ ʉeque dápiarãjivʉre mʉja aru d̶arãjivʉre caiye mʉje d̶arãjiyede, mʉje ʉe boje apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
Ephesians 4:16 in Cubeo 16 Ʉ̃i d̶aicõjeiye boje, maja caivʉ d̶arĩ majidivʉbu yópe majare jaʉépe ʉ̃i ʉrõre. Cristoi bajucarõpebu maja coapa. Põecʉ cʉvacʉ baru caiye ʉ̃i bajuquede ã́ri die cʉe jaʉrõi, d̶aquiyepe ayʉ yópe d̶aiye jaʉépe, me cʉbi ñai põecʉ. Quédecabu maje cʉede Cristoque. Cristoi bajure bʉcʉóvaiyepebu, maje d̶aiyede d̶are nʉmuri yópe ʉ̃i majide d̶aiyepe, aru maje cad̶ateiyede apevʉre, náre ʉrĩ.
Colossians 1:5 in Cubeo 5 Javede mʉja jápiarejaquemavʉ iye yávaiyede jãvene, Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉje jápiaiyede diede, jápiarejaquemavʉ iye borore Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Mʉje napini coreiye boje iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore aru ʉrivʉbu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevare.
Colossians 1:25 in Cubeo 25 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, corecʉyʉ aru cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que baru memecayʉrecabu ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre, coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Colossians 2:7 in Cubeo 7 Que teni jʉ are nʉjara Jesucristore, aru d̶are nʉjara yópe ñʉje bueiyepe mʉjare ʉ̃i yávaiye méne mamarʉmʉre. Caijãravʉa pʉeno baju d̶are nʉjara yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru, “Jesucristoi yávaiye me jãvetamu”, are nʉjara. Nopedeca buedejaquemavʉ mʉjare mamarʉmʉre. Aru pare torojʉede jíde nʉjara majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa.
1 Thessalonians 3:5 in Cubeo 5 Que baru yʉ́capũravʉ napini bʉojabetecacʉ coreni majibecʉ cãreja mʉje borore. Que baru jarocacʉ ñai Timoteore, coreóvacʉyʉ aipe cʉrivʉre mʉja yópe iye yávaiye méne coyʉiyepe mʉje jʉ aiyede. “Ñai abujuvai jabocʉ jʉjovaiyʉcʉbebu náre. Aru ñʉje bueiye báque náre bojecʉbejebu”, arĩ dápiacacʉ yʉ.
1 Thessalonians 5:8 in Cubeo 8 Ʉbenita majacapũravʉ coateivʉbu ina ñamicavʉre jarʉvarĩ. Aru ñeminoi cubevʉ maja. Quénora jãravʉcavʉtamu maja. Aru miad̶ároi cuivʉbu maja. Que baru me d̶aicõjeiye jaʉvʉ maje bajure. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre jaʉvʉ majare aru maje ʉe apevʉre máre. Yópe d̶arĩ taoivʉbu maja nópe churarava ne taoiyepe ne bajure jãjaricaje doicajeque. Aru jaʉvʉ majare maje napini coreiye Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede. Nópe d̶arĩ taoivʉbu maja yópe churarava ne taoiyepe ne jipobʉre jãjaribo moiboque.
2 Thessalonians 2:16 in Cubeo 16 Jẽniaivʉbu ñʉja maje jabocʉ Jesucristore majepacʉ Jʉ̃menijicʉmaque, majare ʉcʉre. Majare cad̶ateyʉbe, ʉ̃i me boje dajocabecʉva. Aru majare napini corede d̶ayʉbe ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
1 Timothy 1:12 in Cubeo 12 Yʉ torojʉede jíyʉbu maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i jã́iye boje yʉre yópe ʉ̃i ʉrõre d̶ayʉpe. Que baru epeibi yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru parʉre d̶aibi yʉre, ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
1 Timothy 2:7 in Cubeo 7 Aru Jesús epedejame yʉre ʉ̃́re coyʉcaipõecʉva aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva máre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉ̃ bueicõjenejame yʉre ina judíova ãmevʉre iye yávaiyede jãvene, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉivʉ mʉre jãve. Yʉ borocʉbevʉ.
2 Timothy 1:11 in Cubeo 11 Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru buecʉyʉ põevare diede máre. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ.
2 Timothy 4:5 in Cubeo 5 Aru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre cojedeca. Mʉ́capũravʉ d̶aicõjejacʉ me mi baju, coreóvayʉpe cainʉmʉa. Napijacʉ mi ñájiyede. Aru coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare máre. Que teni mi memecaiyede maje jabocʉ Jesucristore d̶ajacʉ caiyede yópe mʉre d̶aiye jaʉrõpe.
Titus 3:7 in Cubeo 7 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare, ʉ̃i coavaiyede majare maje ãmeno d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, arĩ coyʉibi majare. Que baru caride maja Jʉ̃menijicʉi máramu. Aru jãve cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru napini coreivʉbu diede.
Hebrews 3:6 in Cubeo 6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
Hebrews 3:14 in Cubeo 14 Cainʉmʉa maje cʉede cãreja ijãravʉi dajocabevʉva jʉ are nʉiye jaʉvʉ majare Jesúre parʉéque, yópe maje mamarʉmʉre jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ majare, yóvarãjivʉre Cristore, memenajivʉre ijãravʉi ʉ̃́que, aru cʉrãjivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Hebrews 4:14 in Cubeo 14 Caride coyʉquijivʉ mʉjare bedióva cojedeca Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉre, sacerdotevare jaboteipõecʉ parʉcʉre caivʉ pʉeno. Ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ coyʉcaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Jesucristorecabe ecoyʉ bácʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ bajui. Que baru majare parʉre nʉiye jaʉvʉ maje ũmei, d̶arãjivʉ yópe maje aiyepedeca maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 6:19 in Cubeo 19 Maja napini coreivʉ diede, parʉrivʉbu maje ũmei aru ye dajocabevʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Que baru ãmed̶aimara tebevʉ maje ũmei. Yópe sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi ecoiye báquepe no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje bácarõ apepũravʉre, nopedeca ñai maje napini corenajimʉ ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita.
Hebrews 10:38 in Cubeo 38 Aru ina ji boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje yʉre, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na yʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita apecʉ nácacʉ ʉ̃i dajocaru ʉ̃i jʉ aiye báquede yʉre, ye torojʉbecʉbu yʉ ʉ̃́que, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1 Peter 1:3 in Cubeo 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre.
1 Peter 1:5 in Cubeo 5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
1 John 2:27 in Cubeo 27 Ʉbenita mʉjacapũravʉ javede jacopʉquemavʉ ñai Espíritu Santore, cʉcʉre mʉjaque, Jesucristo ʉ̃i daroimʉ mácʉre mʉjare. Aru ñai Espíritu Santo bueibi mʉjare caiyede. Aru ʉ̃i bueiye mʉjare jãvetamu. Borocʉbetamu die. Que baru apecʉ jaʉbebi mʉjare majicacʉyʉ iye yávaiyede jãvene. Que baru yóvajarã mʉja Jesucristore cũinávʉpe cainʉmʉa, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
1 John 3:1 in Cubeo 1 “Jímaratamu mʉja”, aibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majare. Que baru coreóvaivʉbu maja aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ ʉcʉre majare. Aru jãve ʉ̃i máratamu maja. Ʉbenita apevʉ põeva ijãravʉcavʉ coreóvabema majare. Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore máre coreóvabema na. Que baru majare máre coreóvabema na.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.