Acts 8 in Cubeo

1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban mácʉre. Dijãravʉmareca Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ ñájini bʉ́rejaimad̶a pare, náre apevʉ ne ãmeina d̶aiye boje. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare dupini nʉre d̶arejaimad̶a caino Judea ãmicʉrijoborõi, aru caino Samaria ãmicʉrijoborõi máre. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara dupini nʉmenejaimad̶a.

2 Apevʉ ʉ̃mʉva, Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ, nʉvarejaimad̶a Esteban mácʉi baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Ʉrarõ chĩoivʉ cod̶oboborĩ bʉjiéque orejaimad̶a ʉ̃ mácʉre.

3 Ʉbenita Saulocapũravʉ bíjaroiyʉrejamed̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru nʉñʉ cʉ̃ramia coapa, ina jʉ aipõevare jẽni jabʉborĩ bʉoicõjeñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉ̃mʉvare aru nomivare máre ñájine d̶arejamed̶a ñai Saulo.

4 Ina Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrãnʉrejaimad̶a caino joborõi.

5 Cũinácʉ nácacʉ, Felipe ãmicʉcʉ, nʉrejamed̶a Samaria ãmicʉriĩmaroi. Aru coyʉyʉ barejámed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre.

6 Obedivʉ põeva ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ aru ʉ̃i d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́ivʉ, me jápiarejaimad̶a ʉ̃́re.

7 Felipe etaicõjenejamed̶a abujuvare obedivʉ põevare jocarĩ. Cod̶oboborĩ etarejaimad̶a na. Aru mead̶arejamed̶a obedivʉ nacajaiye majibevʉre, cuiye majibevʉre máre.

8 Que baru obedivʉ Samaria ãmicʉriĩmarocavʉ pare torojʉrivʉ barejáimad̶a na.

9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃.

10 Que baru caivʉ diĩmarocavʉ, jabova aru apevʉ máre, me jápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. “Ñai Simón parʉcʉbe apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ baju”, arejaimad̶a caivʉ.

11 Joe baju Simón pare cuavarejamed̶a ina põevare. Que baru me jápiarejaimad̶a caiye ʉ̃i coyʉiyede.

12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ʉ̃mʉva aru nomiva máre.

13 Simón máre jʉ arejamed̶a Jesúre. Aru jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Simón yóvarejamed̶a Felipede. Ʉ̃́vacari cuecumarejamed̶a ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ caiye iye Felipe ʉ̃i d̶aiyede põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede.

14 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi.

15 Nore Pedrojã earĩ, jẽniacarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Espíritu Santore ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉre Jesúre dijãravʉare.

16 Jave jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque Jesúi ãmiái. Ʉbenita ñai Espíritu Santore cʉvabedejaimad̶a na cãreja.

17 Ne jẽniariburu yóboi, Pedro aru Juan máre tʉorejaimad̶a ne pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã. Que teni caivʉ ina cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore.

18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe.

19 —Jíjarã yʉre máre iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Yʉ máre jíyʉvʉ Espíritu Santore ina ji tʉoimarare ji pʉrʉáque, Simón arejamed̶a Pedrojãre.

20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ʉ̃́re iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare.

21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.

22 Caride chĩoñʉ oatʉvajacʉ mʉ mi d̶aiyede. Dajocajacʉ mi ãmeina dápiainore. Aru jẽniajacʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe mi nópe dápiainore.

23 Jã́ivʉ yʉ mʉre pare jorojĩñʉre. Aru bʉoimʉpe páyʉbu mʉ, mi ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re.

24 Nópe ayʉre, Simón jʉ arejamed̶a: —Jẽniaivʉ mʉjare. Jẽniacajarã yʉre Jʉ̃menijicʉque, vaibéquiyepe yópe mi coyʉiyepe, arĩ jẽniarejamed̶a Simón.

25 No yóboi Pedro aru Juan, Jesúre coreóvaivʉ, coyʉrejaimad̶a caivʉ ina põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, etarejaimad̶a diĩmarore jocarĩ, copainʉrajivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru mái nʉri coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne obedivʉ ĩmaroacavʉre Samaria ãmicʉrijoborõi.

26 Dinʉmʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, nʉicõjenejamed̶a Felipede. —Caride aviá daino cãcopũravʉ nʉjacʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmaro yebai nʉimai nʉjacʉ, Gaza ãmicʉriĩmaroi nʉimai, arejamed̶a. Caride põeva cʉbema dimare.

27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ʉ̃mʉ eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ʉ̃i joborõi. Ñai ʉ̃mʉ jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a Candace. Ñai ʉ̃mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ʉ̃, torojʉede jíyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.

28 Jãturuicũi dobacʉ nʉñʉ caballovaque, aru ʉ̃i nʉiyedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a. Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías, ʉ̃i toivaiye báque barejávʉ̃ya ʉ̃i jã́iye.

29 Aru Felipei jã́iyede ñai ʉ̃mʉre, Espíritu Santo arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãturuicũ yebai nʉjacʉ mʉ. Mautejacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉque, arejamed̶a.

30 Jʉ arĩ, cúyarĩ, ʉ̃i yebai earĩ, Felipe jápiarejamed̶a ʉ̃i jã́ri boroteiyede Isaías bácʉi toivaiye báquede. Que teni Felipe jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Dápiarĩ eayʉrʉ̃ mʉ aipe aiyʉrõre yo mi jã́ri boroteinore? arejamed̶a Felipe.

31 Aru ñai Etiopíacacʉ arejamed̶a Felipede: —Bi, dápiarĩ eabevʉ yʉ yo ji jã́ri boroteinore. Põecʉ majicʉ jaʉbi yʉre, majicacʉyʉ aipe aiyʉrõre yo ji jã́ri boroteinore. Jatujacʉ. Dobajacʉ ji yebai. Majicajacʉ yʉre yore, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ Felipede.

32 Iye toivaiye báquede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a yópe: Nʉvarajarama ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãjivʉ, yópe ne nʉvaiyepe ovejare boarĩ́ jarʉvainoi. Aru bi acʉyʉme ʉ̃, yópe ovejajĩcʉ obepe ʉ̃i pod̶are buraiyedeca. Abecʉyʉme ʉ̃.

33 Cʉyoje tede d̶arãjarama ʉ̃́re. Aru yávarĩ cad̶ateipõecʉ cʉbecʉyʉme. Que baru ãmeno d̶arãjarama ʉ̃́re. Cũiquíyebu ijãravʉre ʉ̃i cʉrõ. Que baru ʉ̃i pãramena majʉrórivʉ cʉbenajarama. Aru na majʉrórivʉre coyʉbenajarama ne borore, jã́ri borotedejamed̶a ñai Etiopíacacʉ.

34 Aru jẽniari jã́rejamed̶a Felipede: —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ñamene Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemari iyede? ¿Coyʉrejaquemari ʉ̃i baju o apecʉre? arejamed̶a.

35 Jʉ arĩ ʉ̃́re, iye toivaiye báqueque bʉ́rĩ, Felipe coyʉrejamed̶a ʉ̃́re caiye iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne.

36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede: —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede Jʉ̃menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi yʉre? arejamed̶a.

37 Felipe arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ jʉ ayʉ baru Jesúre, jã́d̶ovari bʉojaivʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a. Ñai jabocʉ, yópe arĩ, jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ jʉ ayʉbu Jesúre. Majivʉ yʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arejamed̶a ñai jabocʉ.

38 Que arĩ, nʉicõjemenejamed̶a caballovare, icũ jãturuicũ mautequiyepe ayʉ. Aru ina pʉcarã, Felipe ʉ̃́maque, etarĩ dicũre jocarĩ, ẽmeni oco cʉrijitabʉi, Felipe jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque noi.

39 Aru ne maiyede oco cʉrijitabʉre jocarĩ, cũiná Jʉ̃menijicʉi Espíritu nʉvarejamed̶a Felipede. Ñai jabocʉ jã́menejamed̶a ʉ̃́re cojedeca. Ʉbenita torojʉcʉ mái nʉrejamed̶a bedióva.

40 Felipecapũravʉ járorejamed̶a Azoto ãmicʉriĩmaroi. Etarĩ nore jocarĩ, mái nʉre nʉñʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi coyʉrejamed̶a iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroai dimai pʉ eayʉta Cesarea ãmicʉriĩmaroi.