Acts 7:52 in Cubeo 52 Mʉjeñecuva mácavʉ ñájine d̶arejaquemavʉ caivʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Mʉjeñecuva mácavʉcapũravʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre, ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ãnina javede “Jʉ̃menijicʉre memecaipõecʉ meacʉ baju dacʉyʉme”, arĩ coyʉivʉ bácavʉre. Aru ʉ̃i daiyede mʉjacapũravʉ jẽni jíni ʉ̃́re ʉ̃i mauvare, boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re.
Other Translations King James Version (KJV) Which of the prophets have not your fathers persecuted? and they have slain them which shewed before of the coming of the Just One; of whom ye have been now the betrayers and murderers:
American Standard Version (ASV) Which of the prophets did not your fathers persecute? and they killed them that showed before of the coming of the Righteous One; of whom ye have now become betrayers and murderers;
Bible in Basic English (BBE) Which of the prophets was not cruelly attacked by your fathers? and they put to death those who gave them the news of the coming of the Upright One; whom you have now given up and put to death;
Darby English Bible (DBY) Which of the prophets have not your fathers persecuted? and they have slain those who announced beforehand concerning the coming of the Just One, of whom *ye* have now become deliverers up and murderers!
World English Bible (WEB) Which of the prophets didn't your fathers persecute? They killed those who foretold the coming of the Righteous One, of whom you have now become betrayers and murderers.
Young's Literal Translation (YLT) which of the prophets did not your fathers persecute? and they killed those who declared before about the coming of the Righteous One, of whom now ye betrayers and murderers have become,
Cross Reference Matthew 5:12 in Cubeo 12 Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús.
Matthew 21:35 in Cubeo 35 Ʉbenita ina memecaipõeva ina yebacavʉ eaivʉre jẽni, cũinácʉre jara popequemavʉ, aru apecʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ, aru apecʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaquemavʉ máre.
Matthew 23:31 in Cubeo 31 Ʉbenita mʉjavacari jã́d̶ovad̶avʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe paivʉre.
Luke 11:47 in Cubeo 47 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉja d̶aivʉbu mead̶amia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi, pued̶arãjivʉ na mácavʉre. Ʉbenita mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre.
Luke 13:33 in Cubeo 33 Ʉbenita mái nʉiye jaʉvʉ yʉre caride, javenare, aru javena cõmiáijãravʉre máre. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ yainí bʉojabecʉbe Jerusalẽ́ne jocarĩ. Que baru nʉquijivʉ yʉ Jerusalẽ́i, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne boarĩ́ jarʉvainoi, põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre’, ajarã Herodede”, náre aicõjenejamed̶a Jesús.
Acts 2:23 in Cubeo 23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena.
Acts 3:14 in Cubeo 14 Ñai Jesús cainʉmʉa memecayʉ bateáme Jʉ̃menijicʉre. Aru cainʉmʉa d̶ayʉ bateáme mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita mʉja ʉbeteavʉ̃ ʉ̃́re. Quénora mʉja jẽniavʉ Pilatore, ʉ̃i jaetovacaquiyepe aivʉ mʉjare ñai boaipõecʉre, Jesúre jarʉvarĩ.
Acts 3:18 in Cubeo 18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre.
Acts 3:24 in Cubeo 24 ’Samuel bácʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ bácavʉ, aru apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre coyʉrejaquemavʉ iye vaquíyede ãnijãravʉa baquiyéde.
Acts 4:10 in Cubeo 10 Que baru coyʉyʉbu mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ, aru caivʉ Israecavʉ máre, ne majinajiyepe ayʉ. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i parʉé boje, ñai ʉ̃mʉ númi yui mʉje jã́inoi, meacʉ baju. Ñainecabe Jesús mʉje pẽvari boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
Acts 5:28 in Cubeo 28 —Ñʉjavacari parʉrõreca bueicõjemeniduvʉ mʉjare ãñʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i borore. ¡Ʉbenita mʉja jʉ abevʉ ñʉjare! Bueivʉbu mʉja mʉje bueiyede obedivʉre, caino Jerusalẽ́cavʉre. Náre coyʉiyʉvʉ mʉja, “Sacerdoteva boarĩ́ jarʉvaicõjema Jesúre”, aivʉbu mʉja, põeva ne ãmeina jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare, arejamed̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ.
Acts 22:14 in Cubeo 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre.
1 Thessalonians 2:15 in Cubeo 15 Ina judíova, nárecabu boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ maje jabocʉ Jesucristore. Javede ina judíovavacari boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre. Aru caride máre ina judíovavacari ñájine d̶arĩ jaetovad̶ama ñʉjare máre. Ne que d̶aiyeque jorojĩne d̶aivʉbu na Jʉ̃menijicʉre. Aru maucʉvarivʉbu caivʉ apevʉ põevare máre.
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
1 John 2:1 in Cubeo 1 Mʉja, jímajinape paivʉ, toivacaivʉ mʉjare diede, mʉje d̶abenajiyepe ayʉ ãmenore. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãmenore d̶arĩburu yóbore, apecʉ cʉbi majare coyʉrĩ cad̶ateni coyʉcacʉyʉ me majepacʉ Jʉ̃menijicʉque maje borore. Aru ñai majare cad̶atecʉyʉ, ʉ̃́recabe Jesucristo, ñai meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Revelation 3:7 in Cubeo 7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre, voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjemene põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede.
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.