Acts 6:14 in Cubeo 14 Ñʉjavacari jápiaivʉbu ʉ̃ ayʉre yópe ãñʉ Jesús Nazarecacʉi borore: “Jesús jarʉvacʉyʉme diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru oatʉvacʉyʉme caiye maje d̶arĩ cõmajiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”. Que abi ñai Esteban, ina borocʉrivʉ arejaimad̶a cójijinocavʉre.
Other Translations King James Version (KJV) For we have heard him say, that this Jesus of Nazareth shall destroy this place, and shall change the customs which Moses delivered us.
American Standard Version (ASV) for we have heard him say, that this Jesus of Nazareth shall destroy this place, and shall change the customs which Moses delivered unto us.
Bible in Basic English (BBE) For he has said in our hearing that this Jesus of Nazareth will put this place to destruction and make changes in the rules which were handed down to us by Moses.
Darby English Bible (DBY) for we have heard him saying, This Jesus the Nazaraean shall destroy this place, and change the customs which Moses taught us.
World English Bible (WEB) For we have heard him say that this Jesus of Nazareth will destroy this place, and will change the customs which Moses delivered to us."
Young's Literal Translation (YLT) for we have heard him saying, That this Jesus the Nazarean shall overthrow this place, and shall change the customs that Moses delivered to us;'
Cross Reference Matthew 24:1 in Cubeo 1 Jesús etayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, jã́d̶ovarejacarã diñamia cʉ̃ramiare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicad̶ãmiare.
Matthew 26:61 in Cubeo 61 —Ñai põecʉ yópe arĩ coyʉyʉre jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvarĩ majivʉ yʉ. Yóbecʉrijãravʉa jarʉvarĩburu yóboi aped̶ãmi d̶acʉyʉmu”, áme Jesús, arejaimad̶a na.
Mark 14:58 in Cubeo 58 —Ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, põevai d̶aiñamine, jarʉvacʉyʉmu yʉ. Yóbecʉrijãravʉa ji jarʉvarĩburu yóboi, aped̶ãmi d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita ji pʉrʉáque d̶abecʉbu yʉ”, áme Jesús, arejaimad̶a na.
Luke 13:34 in Cubeo 34 Aru arejamed̶a Jesús: —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre. Aipiye baju cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja.
Luke 21:6 in Cubeo 6 Ne que aiyede, Jesús arejamed̶a: —Apejãravʉ cʉquiyebu cũiné d̶aijãravʉ baquinó caiye iye mʉje jã́iyede. Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare tʉvarãjarama. Que teni cũiquíyebu die, arejamed̶a Jesús.
Luke 21:24 in Cubeo 24 Ne mauva boarĩ́ jarʉvarãjarama nácavʉre. Aru bʉorĩ apevʉre, nʉvarajarama náre cainoa joborõai. Aru bíjarorãjarama Jerusalẽ́ne ina judíova ãmevʉ ne jaboteinʉmʉ bʉojaiyeta, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
John 4:21 in Cubeo 21 Jesús arejamed̶a: —Ji coyʉiyede me jápiajaco. Jãvetamu ji coyʉiye. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva Jʉ̃menijicʉre mearore jínanʉmenajarama Jerusalẽ́i aru dicũ cʉ̃racũi máre.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 21:21 in Cubeo 21 Aru caivʉ ina d̶ad̶ama cainʉmʉa yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Apevʉ borocʉrivʉ, yópe arĩ, coyʉimad̶a náre: “Pablo bueibi judíovare judíova ãmevʉ ne joborõai cʉrivʉre, ne d̶abenajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”, aimad̶a na. Aru apenore, yópe arĩ, coyʉimad̶a: “Pablo judíovare buraicõjememi némarare ne cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru d̶aicõjememi náre yópe majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquepe”, aimad̶a.
Acts 25:8 in Cubeo 8 Pablocapũravʉ arejamed̶a: —Judíova ne d̶aicõjeiyede, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, aru ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre máre, ãmeina d̶abevʉ yʉ, arejamed̶a Pablo.
Acts 26:3 in Cubeo 3 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me judíova ne d̶arĩ cõmajiyede aru ne bueiyede máre. Que baru jẽniaivʉ mi jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede napiyeque, arejamed̶a Pablo.
Acts 28:17 in Cubeo 17 Yóbecʉrijãravʉa yóboi, Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai nócavʉ judíovai jabovare. Cójijivʉ bácavʉre, Pablo arejamed̶a náre: —Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari ãmeno d̶abetecacʉ judíovare. Aru ãmeina yávabetecacʉ majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyede máre. Ʉbenita apevʉ majacavʉ bʉoima yʉre Jerusalẽ́i. Aru jíma yʉre bʉoimʉpe Romacavʉi jabovare.
Galatians 3:19 in Cubeo 19 Jãve Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, “Yópe ji d̶aicõjeiyepe d̶ajarã mʉja”, arĩduyʉ judíovare. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ diede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ vainí tʉivʉre ne ãmeina teiye boje. Abraham mácʉi pãramenacacʉ Jesucristoi daiyede, iye d̶aicõjeiyepe d̶aiye cũinéjaquemavʉ. Que baru Jesucristoi daiyede, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejaquemavʉ põevare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru na yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, põeva ne majinajiyepe ayʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiyeque apevʉre, ina ángelevare aru Moisés bácʉre máre.
Galatians 3:23 in Cubeo 23 Jesucristoi daquiye jipocare caivʉ põeva d̶aicõjeimarape paivʉ barejaquémavʉ, maje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta. Cristo ʉ̃i daiyede, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ majare boropatebevʉpe ʉ̃i jã́inore maje jʉ aiyede Jesucristore.
Galatians 4:3 in Cubeo 3 Nopedeca vaidéjaquemavʉ majare máre maje majibede cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Yópe jʉed̶ova ne cõjeimarape, maja máre yebacavʉ barejaquémavʉ, iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque.
Hebrews 7:11 in Cubeo 11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare.
Hebrews 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
Hebrews 9:9 in Cubeo 9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ.
Hebrews 10:1 in Cubeo 1 Coyʉquijivʉ mʉjare apede, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe teni jaʉé báquede Jesucristoi yaiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ye jãve baju ãmevʉ. Que baru iye jãve bajupe cũinátʉrʉ ãmevʉ. Quénora yópe bótaiye põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca iye d̶aicõjeiye máre jãve ãmevʉ. Majiéda ãrojaepe párĩduiyebu caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve, iye maje cʉvaquiye. Cũinátʉrʉrecabu sacerdoteva bácavʉ ne jícaiye báque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa, ʉjʉá coapa, cainʉmʉa. Ʉbenita majeñecuva mácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre jícaiye báquede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, yópe nʉri earĩ bʉojabepe Jʉ̃menijicʉ yebai, ye boropatebevʉpe teni bʉojabedejaquemavʉ, na mácavʉre jaʉbede tebe báque boje.
Hebrews 12:26 in Cubeo 26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve d̶acʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ.