Acts 3:19 in Cubeo 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ.
Other Translations King James Version (KJV) Repent ye therefore, and be converted, that your sins may be blotted out, when the times of refreshing shall come from the presence of the Lord.
American Standard Version (ASV) Repent ye therefore, and turn again, that your sins may be blotted out, that so there may come seasons of refreshing from the presence of the Lord;
Bible in Basic English (BBE) So then, let your hearts be changed and be turned to God, so that your sins may be completely taken away, and times of blessing may come from the Lord;
Darby English Bible (DBY) Repent therefore and be converted, for the blotting out of your sins, so that times of refreshing may come from [the] presence of the Lord,
World English Bible (WEB) "Repent therefore, and turn again, that your sins may be blotted out, so that there may come times of refreshing from the presence of the Lord,
Young's Literal Translation (YLT) reform ye, therefore, and turn back, for your sins being blotted out, that times of refreshing may come from the presence of the Lord,
Cross Reference Matthew 13:15 in Cubeo 15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre.
Matthew 18:3 in Cubeo 3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
Luke 1:16 in Cubeo 16 Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre.
Acts 1:6 in Cubeo 6 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cójijidejaimad̶a ʉ̃́que cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿caride jaboteicõjequidica mʉ cojedeca majacavʉ, Israecavʉre? arejaimad̶a na.
Acts 2:38 in Cubeo 38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore.
Acts 3:21 in Cubeo 21 Jesús ʉ̃i mauteino jaʉvʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi pʉ dijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi caiyede mamaene cʉed̶aquijãravʉita bedióva cojedeca. Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaivʉ, coyʉcarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede.
Acts 11:18 in Cubeo 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na.
Acts 11:21 in Cubeo 21 Jʉ̃menijicʉ jídejamed̶a náre ʉ̃i parʉéde. Que teni cad̶atedejamed̶a náre, ne buenajiyepe ayʉ me. Aru obedivʉ põeva jʉ aivʉ iye yávaiye méne, chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvarejaimad̶a ne d̶aiyede, jʉ arãjivʉ Jesúre.
Acts 15:3 in Cubeo 3 Que baru ina Jesúre jʉ aivʉ jarorejaimad̶a náre. Vainí nʉri Fenicia aru Samaria ãmicʉrijoborõare, coyʉre cuivʉ barejáimad̶a nócavʉre ĩmaroa coapa apevʉ judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Iye borore jápiaivʉ bácavʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ torojʉrejaimad̶a na.
Acts 17:26 in Cubeo 26 ’Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cũinácʉ põecʉre aru caivʉ põeva ijãravʉcavʉ, caiyajuboacavʉ, ʉ̃i pãramenatamu. Aru cʉma na caino joborõi. Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye baquiyé jipocai, majidejaquemavʉ ʉ̃ caiyajuboa põeyajuboare ne cʉrãjinore, aru ne põeteijãravʉre, aru ne yaijãravʉre máre.
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
Acts 28:27 in Cubeo 27 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreivʉ baru yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, arejamed̶a Pablo náre.
Romans 11:25 in Cubeo 25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.
2 Thessalonians 1:7 in Cubeo 7 Aru mʉja caride ñájivʉre, aru ñʉjare máre, Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme maje ñájiyede. Nópe d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre. Ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ʉ̃i ángeleva ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉque. Aru darãjarama toa uruiye jẽneboi.
2 Thessalonians 1:10 in Cubeo 10 Caiye iye vaiquíyebu ãnijãravʉ, maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre. Copaidacʉyʉme ijãravʉi, ʉ̃ jina meara ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. Que baru caivʉ ina jʉ aivʉ me pued̶arãjarama ʉ̃́re dijãravʉ baquinói. Aru mʉja máre náque cʉrãjaramu, mʉje jʉ aiye báque boje ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
2 Timothy 2:25 in Cubeo 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene.
James 4:7 in Cubeo 7 Jʉ ajarã mʉja Jʉ̃menijicʉre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Maucʉvajarã ñai abujuvai jabocʉre, mʉje d̶abenajiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru que d̶aru, ʉ̃ dupini nʉcʉyʉme mʉjare jocarĩ.
James 5:19 in Cubeo 19 Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Apecʉ mʉjacacʉ ʉ̃i dajocaru ʉ̃i jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, aru apecʉ jʉ are d̶ayʉ baru ʉ̃́re diede cojedeca, ñai oatʉvare d̶ayʉ apecʉre ʉ̃i dápiainore, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jʉ aquiyepe ayʉ iye yávaiyede jãvene cojedeca, mead̶aibi ʉ̃́re, ʉ̃i ñájimequiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ jarʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Aru ãrʉmetecʉyʉme diede máre. Coreóvajarã mʉja diede. Quénoramu.
1 Peter 2:25 in Cubeo 25 Javede coatedejaquemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yópe ovejava mamateivʉpe nʉmevʉ náre coreipõecʉque. Ʉbenita caride mʉja oatʉvarĩ cʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe ovejavare vorĩ earĩburu yóboi ne jacopaiyovaiyepe náre coreipõecʉ yebai. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ri coreyʉbe mʉjare aru mead̶ayʉbe mʉje ũmene.
2 Peter 3:8 in Cubeo 8 Mʉja, ji ʉmara, ãrʉmetebejarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme cũinájãravʉ vainore yópe maje jã́iyepe mil paiʉjʉa vainore. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme mil paiʉjʉa vainore yópe maje jã́iyepe cũinájãravʉ vainore.
Revelation 21:4 in Cubeo 4 Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa. Caiye javede cʉe báque jave bíjavʉ̃ cari. Que baru põeva ye yaibénajarama. Chĩomenajarama. Obenajarama. Aru ijibequiyebu náre máre, arĩ coyʉávʉ̃.