Acts 26:23 in Cubeo 23 Yópe arĩ, toivarejaquemavʉ na: “Cristore, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, jaʉvʉ ʉ̃i ñájiquiye, aru ʉ̃i yaiquíye, aru ʉ̃i nacajaquiye yainore jarʉvarĩ caivʉ apevʉ jipocai. Que d̶arĩ yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo jã́d̶ovacʉyʉme judíovare aru judíova ãmevʉre máre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre”, arejaquemavʉ na, arejamed̶a Pablo. 
             
         
		Other Translations King James Version (KJV) That Christ should suffer, and that he should be the first that should rise from the dead, and should shew light unto the people, and to the Gentiles.
American Standard Version (ASV) how that the Christ must suffer, `and' how that he first by the resurrection of the dead should proclaim light both to the people and to the Gentiles.
Bible in Basic English (BBE) That the Christ would go through pain, and being the first to come back from the dead, would give light to the people and to the Gentiles.
Darby English Bible (DBY) [namely,] whether Christ should suffer; whether he first, through resurrection of [the] dead, should announce light both to the people and to the nations.
World English Bible (WEB) how the Christ must suffer, and how, by the resurrection of the dead, he would be first to proclaim light both to these people and to the Gentiles."
Young's Literal Translation (YLT) that the Christ is to suffer, whether first by a rising from the dead, he is about to proclaim light to the people and to the nations.'
		 
	 
	Cross Reference Matthew 27:53 in Cubeo 53 Aru ina nacovaimara mácavʉ ne jarʉvainoare jocarĩ etarejaimad̶a, Jesús ʉ̃i nacajariburu yóboi. Etarĩ bʉojarĩ, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ecorejaimad̶a. Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a náre, yaivʉ bácavʉ nacovaimara mácavʉre. 
Luke 2:32 in Cubeo 32 Ʉ̃ macʉyʉ́me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru davacʉyʉme mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón. 
Luke 18:31 in Cubeo 31 Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore d̶arãjivʉbu na yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe. 
Luke 24:26 in Cubeo 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús. 
Luke 24:46 in Cubeo 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”. 
John 10:18 in Cubeo 18 Põecʉ cʉbebi yʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉ ji ʉbedu. Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉmu. Yʉ bʉojaivʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ji bajure aru nacajari cʉcʉyʉ bedióva cojedeca máre. Que d̶aicõjeimi yʉre jipacʉ, arejame Jesús. 
John 11:25 in Cubeo 25 Dinʉmʉre Jesús arejame: —Yʉ́bu yaivʉ bácavʉre nacovañʉ yainore jarʉvarĩ. Jãve yaivʉ bácavʉre cainʉmʉa cʉre d̶ayʉbu yʉ. Põecʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, yʉre jʉ ayʉ bácʉ baru, bedióva cojedeca apʉcʉyʉme. 
Acts 2:23 in Cubeo 23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena. 
Acts 3:18 in Cubeo 18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre. 
Acts 13:34 in Cubeo 34 Apeno toivaino mácarõi Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i nacovaquiyede Jesúre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i bajure pojebequiyepe ayʉ. “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjareca yópe ji aiye báquepedeca David bácʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 
Acts 26:8 in Cubeo 8 ¿Aipe teni “Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojabebi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a Pablo. 
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo. 
1 Corinthians 15:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. 
1 Corinthians 15:20 in Cubeo 20 Ʉbenita jãve baju Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ʉ̃i nacajaiye báque boje, jãve majidivʉbu maja ʉ̃́re jʉ aipõevare máre Jʉ̃menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i yóboi. 
Colossians 1:18 in Cubeo 18 Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari, maje jipobʉpe páyʉ, maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ jãve caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉre ne bajure aru ne ũmene máre, ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ caivʉ jipocai, jabotecʉyʉ parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa. 
Hebrews 2:10 in Cubeo 10 Jʉ̃menijicʉ ye jaʉrõ cʉbecʉ d̶arejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃i ñájiyede earĩ bʉojare d̶acʉyʉ obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi mára márajivʉva, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Meavʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉvaiyʉe boje diede, ʉ̃i eavare d̶aiye majare ʉ̃i yebai ʉ̃i mára márajivʉva. Aru Jesúrecabe yópe ʉ̃i jipocateni nʉvaiyepe ʉ̃i mái, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. 
Revelation 1:5 in Cubeo 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.