Acts 26:20 in Cubeo 20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre”, arĩ coyʉcacʉ náre. 
             
         
		Other Translations King James Version (KJV) But shewed first unto them of Damascus, and at Jerusalem, and throughout all the coasts of Judaea, and then to the Gentiles, that they should repent and turn to God, and do works meet for repentance.
American Standard Version (ASV) but declared both to them of Damascus first and at Jerusalem, and throughout all the country of Judaea, and also to the Gentiles, that they should repent and turn to God, doing works worthy of repentance.
Bible in Basic English (BBE) But I went about, first to those in Damascus and Jerusalem, and through all the country of Judaea, and then to the Gentiles, preaching a change of heart, so that they, being turned to God, might give, in their works, the fruits of a changed heart.
Darby English Bible (DBY) but have, first to those both in Damascus and Jerusalem, and to all the region of Judaea, and to the nations, announced that they should repent and turn to God, doing works worthy of repentance.
World English Bible (WEB) but declared first to them of Damascus, at Jerusalem, and throughout all the country of Judea, and also to the Gentiles, that they should repent and turn to God, doing works worthy of repentance.
Young's Literal Translation (YLT) but to those in Damascus first, and to those in Jerusalem, to all the region also of Judea, and to the nations, I was preaching to reform, and to turn back unto God, doing works worthy of reformation;
		 
	 
	Cross Reference Matthew 3:2 in Cubeo 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre. 
Matthew 3:8 in Cubeo 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. 
Matthew 4:17 in Cubeo 17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús. 
Matthew 9:13 in Cubeo 13 Buejarã mʉja, coreóvarãjivʉ me cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi toivaiye báquede. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejame Jesús. 
Matthew 21:30 in Cubeo 30 Népacʉ ñai mamacʉre ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, apecʉ mamacʉre quédeca arĩduquemavʉ. Aru ñai mamacʉcapũravʉ “Báyʉ, memecʉnʉñʉmu yʉ”, jʉ arĩduyʉvacari, ʉbenita ye nʉmetequemavʉ ʉ̃, arejame Jesús. 
Mark 6:12 in Cubeo 12 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara, yópe arĩ coyʉrãjivʉ põevare: “Chĩori dápiarĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ diede”. 
Luke 1:16 in Cubeo 16 Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. 
Luke 3:8 in Cubeo 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje baju abejarã: “Majeñecu Abraham mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, abejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi oatʉvayʉ cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. 
Luke 13:3 in Cubeo 3 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja. 
Luke 13:5 in Cubeo 5 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús. 
Luke 15:7 in Cubeo 7 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, apevʉ noventa y nueve paivʉ pʉeno, ina “Chĩori oatʉvaiye jaʉbevʉ yʉre”, arĩ dápiaivʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. 
Luke 15:10 in Cubeo 10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jʉ̃menijicʉi ángeleva torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús. 
Luke 19:8 in Cubeo 8 Ʉ̃i cʉ̃rami ecorĩburu yóboi, Zaqueo núri, yávayʉ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, coricai ji cʉvaede jíquijivʉ yʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jacopaiyovaquijivʉ yʉ ina ji jʉjovaimara mácavʉre yóvaicʉvaiye pʉeno baju ji ĩ́no mácarõre náre jocarĩ, arejamed̶a Zaqueo. 
Luke 24:46 in Cubeo 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”. 
Acts 2:38 in Cubeo 38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore. 
Acts 3:19 in Cubeo 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ. 
Acts 9:15 in Cubeo 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre. 
Acts 9:19 in Cubeo 19 No yóboi ãri, parʉcʉ nʉrejamed̶a cojedeca. Aru mautedejamed̶a obebejãravʉa Jesúre jʉ aipõevaque, Damasco ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉque. 
Acts 9:35 in Cubeo 35 Que teni caivʉ ina põeva Lida ãmicʉriĩmarocavʉ aru Sarón ãmicʉridarõcavʉ máre jã́rejaimad̶a Eneas meateyʉre. Que baru jʉ arejaimad̶a Jesúre. 
Acts 11:18 in Cubeo 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na. 
Acts 11:26 in Cubeo 26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju. Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova. 
Acts 13:46 in Cubeo 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. 
Acts 14:15 in Cubeo 15 —¡Yópe d̶abejarã mʉja! ¡Jʉ̃menijina ãmevʉ ñʉja! Ñʉja máre mʉjape paivʉ põevatamu. Coyʉrãdaivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje mearore jíyede jʉ̃menijina ãmevʉre aru mʉje majinajiyepe aivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cũinácʉva. Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre, joborõre, jia ʉrad̶are máre, aru caivʉ nócavʉre, noi cʉede máre. 
Acts 15:19 in Cubeo 19 ’Que baru yʉ dápiaivʉ yópe. Cãrijovamenajarevʉ maja ina judíova ãmevʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. 
Acts 17:30 in Cubeo 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede. 
Acts 20:21 in Cubeo 21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ coyʉyʉ batecácʉ yʉ. 
Acts 22:17 in Cubeo 17 Yópe arĩ, Pablo coyʉre nʉrejamed̶a: —Ji copaiyede Jerusalẽ́i, nʉcacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ji jẽniaiyede, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ ji jabocʉre yópe decoboainope. 
Acts 26:17 in Cubeo 17 Que baru jaroquijivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíovare, aru judíova ãmevʉre máre. Aru yʉ jod̶ecʉyʉmu mʉre, ne ãmeno d̶abenajiyepe ayʉ. 
Romans 2:4 in Cubeo 4 Pued̶abecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo d̶acacʉyʉme mʉre. 
Romans 11:18 in Cubeo 18 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmeina jã́mejara ina judíovare, Jʉ̃menijicʉi ʉbemara mácavʉre, yópe cavabʉa buraicavabʉape. Dápiabejarã mʉja mʉje baju ne pʉeno meara. Mʉja máre cavabʉape paivʉbu. Que baru cavabʉa ãmevʉ jíye ocore nʉomuare. Quénora nʉomuamu jíye ocore cavabʉare. Nopedeca mʉja mearore d̶abevʉ ñʉja judíovare, quénora ñʉja mearore d̶aivʉbu mʉjare. 
2 Corinthians 3:16 in Cubeo 16 Ʉbenita põecʉi jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore, coreóvayʉ bʉojaibi Jʉ̃menijicʉi javecarõ coyʉino mácarõre, yópe icaje cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe. 
2 Corinthians 7:10 in Cubeo 10 Ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede chĩori oatʉvayʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru chĩomecʉbe cainʉmʉa. Ʉbenita ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jã́iyepe diede chĩoñʉme, ʉ̃i cʉyoje teiye boje põeva ne jã́iyede, ʉbenita oatʉvaiyʉbecʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru ñaine Jʉ̃menijicʉ coavayʉbe ʉ̃́re jarʉvarĩ cainʉmʉa. 
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ. 
Ephesians 6:1 in Cubeo 1 Mʉja, jʉed̶ova, jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. 
1 Thessalonians 1:9 in Cubeo 9 Quénora caivʉ ina põeva coyʉyama mʉje jacopʉiyede ñʉjare me, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi. Coyʉyama mʉje dajocaiyede mʉje pẽpeimarare, memecarãjivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre aru jãvene máre. 
2 Timothy 2:25 in Cubeo 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene. 
Titus 2:2 in Cubeo 2 Ina ʉ̃mʉva bʉcʉva corejarãri me ne d̶aiyede. Aru d̶ajarãri yópe põeva ne pued̶aimarape. D̶ajarãri majiéque. Jʉ ajarãri parʉrõreca iye bueiyede jãvene. Jʉ̃menijicʉre ʉjarãri aru põevare máre. Aru napijarari ne ñájiyede máre. 
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore. 
1 Peter 2:9 in Cubeo 9 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinava, ʉ̃i beoimaramu. Mʉjarecabu ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i sacerdotevape. Mʉjamu põeyajubocavʉ Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aimara ãmenore jarʉvarĩ ʉ̃ jina márajivʉ. Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi pʉeno mearore d̶acaiyede põevare. Ʉ̃́vacari cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ ãmeina teiyede jarʉvarĩ yópe etaiyepe ñeminore jocarĩ, mʉje cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ cãreja. Jʉ̃menijicʉ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ meatede d̶aiyede yópe ecoiyepe ʉ̃i pʉeno mearo miad̶ároi. Que baru mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre caride. Aru ãmeina tebevʉbu. 
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. 
2 Peter 1:5 in Cubeo 5 Que baru jaʉvʉ mʉjare mʉje memenajiye, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Javede jʉ ad̶avʉ̃ Jesucristore. Jʉ arĩ, meara tejarã mʉja. Meara teni, coreóvajarã mearore aru ãmenore máre. 
Revelation 2:5 in Cubeo 5 Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede yʉre. Pare ʉ́teavʉ̃ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ bacʉyʉ́mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ. 
Revelation 2:21 in Cubeo 21 Joe coreniduivʉ yʉ õi chĩori oatʉvacojiyepe ayʉ õi d̶aiyede, õi jarʉvacojiyepe ayʉ náre õi ãmeina tede d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita oatʉvaiyʉbebico õ. 
Revelation 3:3 in Cubeo 3 Que baru ãrʉre nʉjacʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne bueiyede mi jápiaiye báquede. Diede jápiarĩ, jʉ arĩ, chĩori oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, jarʉvacʉyʉ mi ãmeina teiyede. Ʉbenita nópe mi d̶abedu, dacʉyʉmu yʉ mi yebai yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyepe. Aru ji daquinʉmʉre ye majibecʉyʉmu mʉ. 
Revelation 16:11 in Cubeo 11 Ʉbenita ñájivʉvacari aru ãmechuriare cʉvarivʉvacari, dajocabeteima ne ãmeina d̶aiyede. Quénora ne ñájiye boje aru ne churiáre cʉvae boje máre pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre.