Cross Reference Matthew 4:16 in Cubeo 16 Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai. 
Matthew 6:22 in Cubeo 22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede. 
Luke 1:77 in Cubeo 77 Coreóvare d̶acʉyʉmu mʉ ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ mead̶aquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede. 
Luke 1:79 in Cubeo 79 Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide d̶acʉyʉme põevare majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́, yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe ina ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori maje cuiyepe, nopedeca cʉre d̶acʉyʉme majare cãrijimenoque. Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre d̶acʉyʉme cãrijimevʉva, arejamed̶a Zacarías. 
Luke 2:32 in Cubeo 32 Ʉ̃ macʉyʉ́me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru davacʉyʉme mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón. 
Luke 4:18 in Cubeo 18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre. 
Luke 11:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉre Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, ne majinajiyepe ayʉ parʉcʉre abujuvai jabocʉ pʉeno. —Ʉ̃mʉ parʉcʉ jã́ri coreyʉ ʉ̃i cʉ̃ramine ʉ̃i boaiyeque, me mead̶aquemavʉ ʉ̃i cʉvaede. 
Luke 24:45 in Cubeo 45 Que ayʉva, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejamed̶a náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. 
Luke 24:47 in Cubeo 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare. 
John 1:4 in Cubeo 4 Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ bácʉ põevare apʉrivʉre, ʉ̃i d̶aicõjeimarare. Yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo põevare coreóvare d̶arejaquemavʉ jãve baju. 
John 3:19 in Cubeo 19 Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ʉ̃i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre. 
John 4:10 in Cubeo 10 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Jʉ̃menijicʉ mʉre jíjʉroede majibevʉ mʉ. Yʉ mʉre ocore jẽniañʉre, majibevʉ mʉ. Yʉre majico baru, “Ocore jíjacʉ”, yʉre ajebu mʉ. Aru nópe jẽniad̶ore apʉre d̶aiocore mʉre jíjebu yʉ, arejamed̶a ṍre Jesús. 
John 4:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ácʉ põecʉ iye ocore, ji jíquicorore, ũcuñʉ mácʉre cũinára, ye cũiñómequiyebu ʉ̃́re cojedeca. Ji jíquicoro oco pĩapóinope teni, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ji jíquicorore ũcuñʉ mácʉ, arejamed̶a Jesús. 
John 7:38 in Cubeo 38 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ bácʉre cʉre d̶acʉyʉmu yʉ mamaũmeque yópe cʉre d̶aioco pĩapóri daiyepe”, arejame Jesús. 
John 8:12 in Cubeo 12 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Yʉrecabu pẽoinope páyʉ ijãravʉcavʉre ne ũmei, coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ, ʉ̃́recabe cʉvacʉyʉ iye pẽoiye apʉre d̶aiyede. Que baru mamaũmene cʉvacʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃́recabe cʉcʉyʉ yópe miad̶ároi cuyʉpe, cainʉmʉa ñeminoi cubecʉyʉ. Ʉbenita põeva coreóvabevʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene cʉrivʉbu yópe ñeminoi cuivʉpe, ne majibe boje ʉ̃i dápiaiye jãvene, arejame náre Jesús. 
John 9:5 in Cubeo 5 Ji cʉede cãreja ijãravʉi, pẽoinope páyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene majide d̶aivʉ ijãravʉcavʉre, arejame Jesús. 
John 9:39 in Cubeo 39 Dinʉmʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ijãravʉi darejacacʉ yʉ, beocʉyʉ jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre máre. Põeva “Majibevʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ri eabevʉpe paivʉbu. Nápe paivʉre mead̶acʉdayʉbu yʉ, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene jã́ivʉpe. Ʉbenita põeva “Majidivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ivʉpe barĩduyama, ne dápiaru. Nópe ne dápiaiye boje, náre mead̶abecʉbu yʉ. Que baru jã́ri eabevʉpe teni, Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ye majibenama na, arejame Jesús. 
John 12:35 in Cubeo 35 Náre yávarejame cojedeca Jesús: —Ñai cucʉnʉiyʉcʉre jãravʉre, aviá ʉ̃i boiyede, cuiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Que baru ñemié tʉiyede, majibebi ã́ri ʉ̃i nʉinore. Quédeca quĩ́jino baju cʉcʉyʉmu yʉ mʉjaque pẽoipõecʉpe, jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉi jãvene. Mʉjare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Que baru mʉja diede majibevʉ baru caride, ji cʉede mʉje jẽneboi cãreja, ji nʉriburu yóbore apa ñeminoi cuivʉpe paivʉ barãjáramu mʉja. 
John 17:17 in Cubeo 17 Ijãravʉque ãmene jarʉvarĩ náre coavarĩ, epejacʉ mʉ́cavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ mʉre. Que d̶ajacʉ mi yávaiyeque. Jãvetamu mi yávaiye. 
Acts 2:38 in Cubeo 38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore. 
Acts 3:19 in Cubeo 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ. 
Acts 5:31 in Cubeo 31 Aru nacovariburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare mead̶aipõecʉ máre, Israecavʉ chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. 
Acts 9:17 in Cubeo 17 Dinʉmʉ Ananías nʉrejamed̶a cʉ̃rami, Sauloi cʉriñami. Ecoyʉ bácʉ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáre Saulorã, arejamed̶a: —Mʉ, jícʉ, Saulo, Jesúvacari ñai mi jã́imʉ mácʉ mái dayʉ, daroibi yʉre, mi jã́quiyepe ayʉ cojedeca aru Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉre, arejamed̶a Ananías Saulore. 
Acts 10:43 in Cubeo 43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ʉ̃. Na mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre. 
Acts 13:38 in Cubeo 38 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ ãmeina teiyede, Jesús ʉ̃i yaiye báque boje majare boje. Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne d̶aiyʉru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre. 
Acts 13:47 in Cubeo 47 Que teni d̶arãjivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepe, arejaimad̶a. Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, mead̶acʉyʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 
Acts 15:9 in Cubeo 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ copʉ etaibi caivʉre cũinátʉrʉ. Jã́imi náre, judíova ãmevʉre, nópe ʉ̃i jã́iyepedeca majare, judíovare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede ne jʉ aiyede Jesúre. 
Acts 20:21 in Cubeo 21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ coyʉyʉ batecácʉ yʉ. 
Acts 20:32 in Cubeo 32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́ri corequiyepe ayʉ mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque, ina ʉ̃i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje. 
Acts 26:23 in Cubeo 23 Yópe arĩ, toivarejaquemavʉ na: “Cristore, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, jaʉvʉ ʉ̃i ñájiquiye, aru ʉ̃i yaiquíye, aru ʉ̃i nacajaquiye yainore jarʉvarĩ caivʉ apevʉ jipocai. Que d̶arĩ yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo jã́d̶ovacʉyʉme judíovare aru judíova ãmevʉre máre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre”, arejaquemavʉ na, arejamed̶a Pablo. 
Romans 4:6 in Cubeo 6 Nopedeca David bácʉ arĩ toivarejaquemavʉ ñai põecʉre Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶ainore d̶abecʉreca mearore Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i ainore. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: 
Romans 5:1 in Cubeo 1 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. Aru cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare maje jabocʉ Jesucristo Jʉ̃menijicʉque. 
Romans 8:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare. 
1 Corinthians 1:30 in Cubeo 30 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare cũinávʉpe Jesucristoque. Aru Cristoque majide d̶aibi majare ʉ̃i bueiyede jãvene. Jesucristo boropatebevʉpe d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Coatede d̶aibi majare ãmenore jarʉvarĩ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru bojed̶aibi majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. 
1 Corinthians 6:10 in Cubeo 10 Aru ina ñavacʉrivʉ, ina ãujivʉ, ina pacoteivʉ, ina borocʉrĩ ãmenore coyʉivʉ apevʉre, aru ina jʉjovarĩ apevʉre ĩ́vʉ ne cʉvaede máre, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama. 
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede. 
2 Corinthians 4:6 in Cubeo 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. 
2 Corinthians 6:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ji ʉedeca mʉje yóvarãjiyepe ayʉ yʉre, yóvabejarã mʉja ina Jesúre jʉ abevʉque, uparivʉ teiyede náque aru ĩnajivʉ tãutʉrare aru pʉrʉbʉoiyede náque máre. Põeva mearore d̶aivʉ ye bʉojabenama yóvaivʉ ina ãmenore d̶aivʉque. Aru põeva miad̶ároi cuivʉpe, ne mearore d̶are nʉiye boje, ye bʉojabenama yóvaivʉ náque, ina ñeminoi cuivʉpe, ne ãmenore d̶are nʉiye boje. 
Galatians 2:20 in Cubeo 20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ. 
Galatians 3:2 in Cubeo 2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ bʉ́yavʉ̃ boropateni bʉojaivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ ʉ̃́re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. 
Galatians 3:14 in Cubeo 14 Cristo ñájiñʉ yaicárejaquemavʉ mʉja judíova ãmevʉre boje máre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ iye mearo d̶acaiyede, yópe Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca Abraham mácʉre, aru maje copʉ etarãjiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore yópe Jʉ̃menijicʉ “Cad̶ateyʉre darocʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca. 
Ephesians 1:7 in Cubeo 7 Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje. 
Ephesians 1:11 in Cubeo 11 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare judíova Jesúre jʉ aivʉre, epecʉyʉ ʉ̃i põevare Cristoque cũinávʉpe. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ nópe d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe. Jʉ̃menijicʉrecabe ñai vaidé d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. 
Ephesians 1:14 in Cubeo 14 Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, majivʉ maja jãve cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru majivʉ maja Jʉ̃menijicʉ meara baju d̶acʉyʉre majare, caivʉ ʉ̃ jina márajivʉre, yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jínajarevʉ mearore ʉ̃́re. 
Ephesians 1:18 in Cubeo 18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede. 
Ephesians 2:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu ʉ̃i mead̶aiye majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Maja mead̶arĩ oabevʉ maje bajumia. Jʉ̃menijicʉrecabe mead̶ayʉ majare. 
Ephesians 4:18 in Cubeo 18 Que baru jápiarĩ coreóvabema na. Iye apʉé mamaene, Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare, cʉvabema na. Ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbema. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabema. 
Ephesians 5:8 in Cubeo 8 Mʉjarecabu ñeminoi cuivʉ bácavʉpe javede, mʉje ãmenore d̶are nʉiye báque boje. Ʉbenita caride, mʉje jʉ aiye boje maje jabocʉ Jesucristore, miad̶ároi cuivʉpebu mʉja caride. Que baru mʉjare d̶aiye jaʉvʉ yópe ina miad̶árijãravʉi cuivʉ ne d̶aiyepe. 
Ephesians 5:14 in Cubeo 14 Mʉje coreóvare d̶aiyede náre diena yópe ñeminore pẽoiyepebu. Que baru põeva, yópe arĩ, yʉriaivʉbu diepe paiyede d̶aivʉrã: Mʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉ, cãñʉpe páyʉ, coedajacʉ, coreóvacʉyʉ ʉ̃́re. Nacajajacʉ yainore jarʉvarĩ. Aru Cristo cʉre d̶acʉyʉme mʉre miad̶ároi, arĩ coyʉivʉbu. 
Colossians 1:12 in Cubeo 12 Aru pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje torojʉede jínajiyepe aivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiye boje mʉjare iye mʉje cʉvarõ coapa, ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõ miad̶ároi. 
1 Thessalonians 5:4 in Cubeo 4 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ãmevʉ mʉja. Aru ãmeina teivʉ ãmevʉ mʉja nápe, Jesúre jʉ abevʉ, ñeminoi cʉrivʉpe. Que baru mʉje coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesús dacʉyʉre, ʉ̃ cuavabecʉyʉme mʉjare ʉ̃i copaidaiyede ijãravʉi, yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i cuavaiyepe cʉ̃ramicavʉre. 
2 Timothy 2:26 in Cubeo 26 Que teni nácapũravʉ dupini nʉjebu ñai abujuvai jabocʉre jocarĩ. Ʉ̃́me náre jẽñʉ mácʉ yópe doriñʉ jẽiyepe moare. Ʉ̃i jʉjovaiye báque boje, cʉvabi náre ãmeina teivʉpe, náre d̶are d̶acʉyʉ ʉ̃i ʉrõpe. 
Titus 3:5 in Cubeo 5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque. 
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre. 
Hebrews 9:15 in Cubeo 15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. 
Hebrews 10:10 in Cubeo 10 Jesucristoi yaiye báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe nʉri eaiyepe bʉojaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ yebai ye jaʉbede d̶aimara. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede, ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare cũinára. 
Hebrews 10:14 in Cubeo 14 Que baru cũinára ʉ̃i bajure jícaino mácarõque cainʉmʉa ye jaʉbede d̶arejaquemavʉ caivʉ maja ʉ̃i boropatebede d̶aimarare Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i jipocateimarare Jʉ̃menijicʉ yebai. 
Hebrews 11:6 in Cubeo 6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que. 
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve. 
1 Peter 1:4 in Cubeo 4 Iye Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aquiye majare yaibébu. Que baru pojebequiyebu. Ãmed̶abequiyebu. Aru javecarõpe tebeni bíjabequiyebu máre. Caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede napini coreivʉbu maja. Jʉ̃menijicʉvacari corecayʉbe diede mʉjare nore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. 
1 Peter 2:9 in Cubeo 9 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinava, ʉ̃i beoimaramu. Mʉjarecabu ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i sacerdotevape. Mʉjamu põeyajubocavʉ Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aimara ãmenore jarʉvarĩ ʉ̃ jina márajivʉ. Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi pʉeno mearore d̶acaiyede põevare. Ʉ̃́vacari cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ ãmeina teiyede jarʉvarĩ yópe etaiyepe ñeminore jocarĩ, mʉje cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ cãreja. Jʉ̃menijicʉ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ meatede d̶aiyede yópe ecoiyepe ʉ̃i pʉeno mearo miad̶ároi. Que baru mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre caride. Aru ãmeina tebevʉbu. 
1 Peter 2:25 in Cubeo 25 Javede coatedejaquemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yópe ovejava mamateivʉpe nʉmevʉ náre coreipõecʉque. Ʉbenita caride mʉja oatʉvarĩ cʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe ovejavare vorĩ earĩburu yóboi ne jacopaiyovaiyepe náre coreipõecʉ yebai. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ri coreyʉbe mʉjare aru mead̶ayʉbe mʉje ũmene. 
1 John 1:9 in Cubeo 9 Ʉbenita maje coyʉru Jʉ̃menijicʉre aipe maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteni jarʉvacʉyʉme diede. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i d̶aiye boje cainʉmʉa yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepe, ʉ̃i d̶aiye boje mearore quéda. 
1 John 2:8 in Cubeo 8 Ʉbenita yo ji toivacaino mʉjare d̶aicõjeino mamarotamu máre. Aru yo mamaro jãvemu. Cristo ʉ̃i d̶aiye jã́d̶ovaivʉ nore jãve, aru mʉje d̶aiye máre. Põeva ne Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibede, ñeminoi cʉrivʉpe paivʉbu. Aru ne majiéde diede, miad̶ároi cʉrivʉpe paivʉbu. Que baru Cristoi daiyede yópe miad̶áre d̶aiyepe ijãravʉi yo ñemino mácarõ bíjare nʉivʉ caride. 
1 John 2:12 in Cubeo 12 Mʉja, jímajinape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare Cristo ʉ̃i yaicáiye báque boje mʉjare, bojed̶acʉyʉ mʉje ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi mʉje ãmeina teiyede. 
1 John 3:8 in Cubeo 8 Ʉbenita ñai d̶ayʉ ãmeina teiyede, ñai abujuvai jabocʉ jicʉbe. Mamarʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni mamarʉmʉre aru pʉ caride máre, cainʉmʉa ãmeina teiyede d̶aibi ʉ̃. Que barureca darejame Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jarʉvacʉyʉ ñai abujuvai jabocʉi d̶aiyede. 
1 John 5:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi márare. Ʉbenita caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ cʉma abujuvai jabocʉi d̶aicõjeimara. 
Jude 1:1 in Cubeo 1 Yʉ́bu Judas, Santiagoi yócʉ, Jesucristore memecayʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jecʉmaramu mʉja. Aru Jesucristoi coreimaramu mʉja máre. 
Revelation 20:2 in Cubeo 2 Jẽame ñai ãijuacʉ cʉcʉre mamarʉmʉre pʉ caride máre. Ñai ãijuacʉbe abujuvai jabocʉ. Diablo ãmicʉbi ʉ̃. Aru Satanás máre ãmicʉbi ʉ̃. Ñai ãijuacʉre jẽni bʉoáme ʉ̃́re mil paiʉjʉa baju. 
Revelation 21:27 in Cubeo 27 Ʉbenita ye ãmeno cʉbequiyebu nore. Ye põeva cʉyojeda teivʉ aru borocʉrivʉ máre ecobenajarama nore. Quénora caivʉ ina cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Jʉ̃menijicʉque ne ãmiáre toivaiye báque boje ãnitucubo, ñai ovejajĩcʉi paperatucuboi, ecorãjarama nore.