Cross Reference Matthew 14:5 in Cubeo 5 Herodecapũravʉ Juan Bautista bácʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉvacari, jidʉrejamed̶a ina obedivʉ põevare, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe Juan Bautista”, arĩ dápiaivʉre. 
Matthew 22:5 in Cubeo 5 Ʉbenita ina cutuimara ñai jabocʉre ãmeina jã́ri, yʉrini, nʉmetequemavʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i jioi. Apecʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i bojed̶aitucubʉi. 
Matthew 25:1 in Cubeo 1 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Dijãravʉ baquinói, ji copaidaquijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmiva ne d̶aiye báquepe. Ina bojʉrõmiva, ne pẽoibʉare náre coapa ĩni, copʉ etaquemavʉ ñai pʉrʉbʉoyʉre ʉ̃i daiyede. 
Matthew 25:31 in Cubeo 31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yʉ́que. Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora. 
Mark 6:18 in Cubeo 18 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re. 
Luke 13:24 in Cubeo 24 —Ecojarã mʉja jedevacobe quĩ́jicobei. Norecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ ecoiyʉrĩdurãjarama nore. Ʉbenita bʉojabenajarama. 
Luke 17:26 in Cubeo 26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe. 
John 16:8 in Cubeo 8 ’Dacʉyʉ edayʉ bácʉ ijãravʉcavʉ boropateivʉre ne ãmeina teiye boje coreóvare d̶acʉyʉme. Yʉre boropatebecʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore coreóvare d̶acʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje máre coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃, ji daroquimʉ. 
Acts 2:37 in Cubeo 37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre: —Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a na. 
Acts 9:6 in Cubeo 6 Saulo, jidʉcʉ, bidini jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Saulo. Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nacajajacʉ. Ecojacʉ diĩmaroi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore, arejamed̶a Jesús ʉ̃́re. 
Acts 10:42 in Cubeo 42 Ʉ̃́que cʉrivʉ ñʉja, coyʉicõjeame ñʉjare ʉ̃i yávaiye méne apevʉre. Aru yópe aicõjeame ñʉjare máre: “Jãve ijãravʉ cũiquíyede yʉ́vacari jarocʉyʉmu caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne cʉrãjinoi. Apevʉre jarocʉyʉmu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru apevʉre jarocʉyʉmu toabo cũiméboi. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ yʉre, yópe jarocʉyʉre caivʉ põevare”. Que aicõjeame ñʉjare Jesús. 
Acts 16:29 in Cubeo 29 Ñai coreipõecʉ davaicõjeñʉ pẽoinore, nore ĩni, cúyarĩ, Pablojã yebai ecorĩ, bidini, mori tʉrejamed̶a ne cʉboba yebai. 
Acts 17:2 in Cubeo 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre. 
Acts 17:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova jápiaivʉ bácavʉ Pablo ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Berea ãmicʉriĩmarocavʉre, nʉrejaimad̶a noi, cãrijini jorojĩnajivʉ obedivʉ põeva nócavʉre. 
Acts 17:32 in Cubeo 32 Ne jápiaiyede ʉ̃́re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca apejãravʉre, arejaimad̶a. 
Acts 24:15 in Cubeo 15 Yʉ coreivʉ Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, mearare aru ãmenare máre, yópe judíova ne coyʉiyepedeca. 
Acts 24:26 in Cubeo 26 Obedijãravʉai Félix daicõjenejamed̶a Pablore ʉ̃i yebai, borotecʉyʉ ʉ̃́que, ʉ̃i coreiye boje ʉ̃i jíquiyepe ayʉ tãutʉrare. Tãutʉrare ʉ̃i jídu, Félix jaetovajebu ʉ̃́re. 
Acts 26:28 in Cubeo 28 Agripa arejamed̶a Pablore: —Mi coyʉinoque quĩ́jino baju yʉre jʉ are d̶arĩduivʉ mʉ Jesúre, arejamed̶a. 
Romans 2:16 in Cubeo 16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiye põevare ne d̶aiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine d̶aicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina d̶aiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. 
Romans 3:19 in Cubeo 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe. 
Romans 12:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, Jʉ̃menijicʉi pare cõmaje ãroje jã́iye boje majare, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque, jãve mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe, caiyede me matʉiyeda cainʉmʉa. Yópe põeva ne jícaiyepe ãimara boaimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉre, jíjarã mʉja mʉje bajuáre. Ʉbenita apʉrivʉbu mʉja. Mʉjavacari epejarã mʉje bajuá coapa Jʉ̃menijicʉre, memecarãjivʉ ʉ̃́re cũinácʉre. Yópe d̶arĩ coatejarã mʉja mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́cʉyʉme mʉjare. Nópe d̶aivʉ mʉja mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre jãve mʉje ũmeque. 
Romans 14:12 in Cubeo 12 Que baru caivʉ majavacari coyʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉre maje borore, caiye maje d̶aiye báquede. 
1 Corinthians 4:5 in Cubeo 5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o ãmenore ʉ̃i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ʉ̃i copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru, mearore jícʉyʉme Jʉ̃menijicʉ náre coapa. 
1 Corinthians 14:24 in Cubeo 24 Ʉbenita caivʉ mʉjacavʉ yávaipõeva ne coyʉcaru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, coreóvajebu ãmeina teyʉre. Caivʉ mʉja yávaipõeva mʉje coyʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Ji d̶aiyede oatʉvaiye jaʉvʉ yʉre”, arĩ dápiajebu ʉ̃. 
2 Corinthians 6:2 in Cubeo 2 Jʉ̃menijicʉvacari, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Mʉje órejarãjiyede yʉre, ji cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, jápiarĩ cad̶atecʉyʉmu mʉjare. Yo jãravʉ baquinó ji mead̶aquijãravʉre, mead̶acʉyʉmu mʉjare, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jápiajarã mʉja. Caridecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare cad̶atejʉrorijãravʉ. Cari jãravʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare mead̶ajʉrorijãravʉ. Mʉjare cad̶ateni mead̶aiyʉbi Jʉ̃menijicʉ cari jãravʉ baju. 
Galatians 3:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe. 
Galatians 5:23 in Cubeo 23 Meara põevape cʉrivʉbu me. Aru maje bajure cʉrĩ majidivʉbu. Nópe d̶aiyede caiye d̶aicõjeiye bíjarorĩ bʉojabevʉ. 
2 Thessalonians 1:7 in Cubeo 7 Aru mʉja caride ñájivʉre, aru ñʉjare máre, Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme maje ñájiyede. Nópe d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre. Ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ʉ̃i ángeleva ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉque. Aru darãjarama toa uruiye jẽneboi. 
2 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Caride majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, jápiaibi iye ji coyʉiyede mʉre. Jesucristo copaidacʉyʉme ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme põeva apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne ãmeina teiye boje. Aru jabotecʉyʉme caivʉ põevare. Que baru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre yópe ji coyʉiyepe. 
Titus 2:11 in Cubeo 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre. 
Hebrews 3:7 in Cubeo 7 Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva. Que baru me jã́jara mʉja, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquepe ñai Espíritu Santore: Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ne cʉede põecʉbenoi. Ʉ̃́re jʉ abeni, ʉ̃i ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ na mácavʉ. “Ñájine d̶abecʉbe Jʉ̃menijicʉ majare, ʉ̃́re maje jʉ abedu”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ ʉbenina na mácavʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo. 
Hebrews 3:13 in Cubeo 13 Quénora parʉre d̶ajarã mʉja, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉre, parʉrõ nʉre d̶arãjivʉ mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Nópe d̶ajarã mʉja, “Jesúre jʉ are nʉivʉ bájarã”, caijãravʉa mʉje cʉede cãreja “caride”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Mʉjacacʉ cũinácʉ yávaiyede jãvene jápiaiyʉbecʉpe tebejacʉrĩ, abujuvai jabocʉi jʉjovaiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃i borocʉede coyʉiyeque Jʉ̃menijicʉrã. Nópe d̶ayʉ baru, ãmeina tejebu. Aru ãmeina teyʉ baru, dajocajebu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre. 
Hebrews 4:1 in Cubeo 1 Aru Jʉ̃menijicʉ “Que d̶acacʉyʉmu yʉ jãve” arĩ, cãrijimene d̶aiyʉbi majare máre ʉ̃́que, yópe ʉ̃i cãrijimene d̶aiyʉrĩduiye báquepe majeñecuva mácavʉre. Que baru me jã́iye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i eaicõjemequiyepe aiye cũinácʉ mʉjacacʉre ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede yópe “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. 
Hebrews 4:11 in Cubeo 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede. 
Hebrews 6:2 in Cubeo 2 Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyede ocoque aru ne apevʉre tʉoiyede ne pʉrʉáque, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ ina tʉoimarare. Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne nacajarajiyede yainore jarʉvarĩ, cʉrãjivʉ cainʉmʉa mamabaju cũimébajuque, aru Jʉ̃menijicʉi jaroquiyede caivʉ põevare ne cʉrãjinoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, apevʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi aru apevʉre toabo cũiméboi, na coapa ne d̶aiye báque boje ne cʉede ijãravʉi. 
Hebrews 9:27 in Cubeo 27 Jãve caivʉ põeva yainájaramu cũinára. Aru jãve maje yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare coapa, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Apevʉ cʉrãjaramu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi aru apevʉ cʉrãjarama toabo cũiméboi. 
Hebrews 12:21 in Cubeo 21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai. 
James 2:19 in Cubeo 19 Mʉ coreóvayʉbu Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Mearotamu no mi coreóvaino. Abujuva máre coreóvad̶ama Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Aru ʉ̃́re jidʉrivʉ bidiyama na. Ʉbenita ne coreóvaiyede ʉ̃́re cad̶atebevʉ náre. 
James 4:13 in Cubeo 13 Caride me jápiajarã mʉja yópe arĩ dápiaivʉ: “Caride o javenare nʉrajarevʉ maja apeno ĩmaroi. Mautenajarevʉ nore cũináʉjʉ memeni, bojed̶arĩ, earãjivʉ ʉre tãutʉrare aru cʉvede máre”, aivʉbu. 
1 Peter 3:15 in Cubeo 15 Quénora mearore jíjarã Cristore mʉje ũmei. Aru pued̶ajarã ʉ̃́re, mʉje jabocʉre. Ñame ne jẽniaru mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ iye mʉje napini coreiyede Cristoque, maumena coyʉrĩ majijarã me iye borore mʉje napini coreimʉre. 
1 Peter 4:4 in Cubeo 4 Aru caride coreóvabema na mʉje náre yóvabe boje ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyede. Que baru arĩ dápiarĩ, “¿Aipe teivʉ bárica yóvabevʉ majare?” arĩ, ãmeina yávad̶ama mʉjare ne bajumia. 
2 Peter 1:6 in Cubeo 6 Mearore aru ãmenore máre coreóvarĩ, d̶aicõjejara me mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre. D̶aicõjeni mʉje baju me, napijara mʉja. Napini, me cʉjarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecaivʉ. 
1 John 3:7 in Cubeo 7 Mʉja, jímajinape paivʉ, jápiabejarã ina jʉjovaiyʉrivʉre mʉjare. Ñai d̶ayʉ mearore cainʉmʉa d̶aibi mearore yópe Jesucristovacari ʉ̃i d̶aiyepe mearore cainʉmʉa. 
1 John 3:10 in Cubeo 10 Ácʉ põecʉ mearore d̶aiyʉbecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jicʉ ãmemi ʉ̃. Aru ácʉ põecʉ ʉ̃ jicʉre máre ʉbecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jicʉ ãmemi ʉ̃. Que baru coreóvaivʉbu maja ñamene Jʉ̃menijicʉi márare aru ñamene abujuvai jabocʉi márare máre. 
Revelation 20:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ jabocʉi dobarõ mearo cũináro, ʉrarõ borõ dobarõre aru ñai dobacʉre nora. Joborõ aru cavarõ máre bíjavʉ̃. Járobeteavʉ̃ cojedeca.