Acts 24:14 in Cubeo 14 Ʉbenita jãvemu “Pablo jʉ aibi Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i bueiyede”, ne coyʉiye yʉrã. Jʉ ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre, ñʉjeñecuva mácavʉ ne mearore jímʉre. Mearore jíyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ina judíova “Apede bueibi”, ne aiyepedeca yʉrã. Ʉbenita ape bueiye ãmevʉ. Jʉ ayʉbu yʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. 
             
         
		Other Translations King James Version (KJV) But this I confess unto thee, that after the way which they call heresy, so worship I the God of my fathers, believing all things which are written in the law and in the prophets:
American Standard Version (ASV) But this I confess unto thee, that after the Way which they call a sect, so serve I the God of our fathers, believing all things which are according to the law, and which are written in the prophets;
Bible in Basic English (BBE) But this I will say openly to you, that I do give worship to the God of our fathers after that Way, which to them is not the true religion: but I have belief in all the things which are in the law and in the books of the prophets:
Darby English Bible (DBY) But this I avow to thee, that in the way which they call sect, so I serve my fathers' God, believing all things which are written throughout the law, and in the prophets;
World English Bible (WEB) But this I confess to you, that after the Way, which they call a sect, so I serve the God of our fathers, believing all things which are according to the law, and which are written in the prophets;
Young's Literal Translation (YLT) `And I confess this to thee, that, according to the way that they call a sect, so serve I the God of the fathers, believing all things that in the law and the prophets have been written,
		 
	 
	Cross Reference Matthew 7:12 in Cubeo 12 ’Que baru d̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque me. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, arejamed̶a Jesús. 
Matthew 10:32 in Cubeo 32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi. 
Matthew 22:40 in Cubeo 40 Caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru caiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne bueiye báquede máre coyʉiyetamu cũinátʉrʉra iye pʉque d̶aicõjeiyeque. Põevare ʉe jaʉvʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru jecʉé jaʉvʉ apevʉ põevare máre, arĩ buedejame Jesús. 
Luke 1:70 in Cubeo 70 Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põevare mead̶aquiyepe ayʉ”. 
Luke 16:16 in Cubeo 16 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —Juan Bautista bácʉ ʉ̃i cʉrinʉmʉ mácarõ baji cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque máre. Dinʉmʉ mácarõre Juan Bautista bácʉ coyʉáme Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede aru ʉ̃i yóbore máre coyʉivʉbu iye yávaiye méne. Aru caivʉ põeva pare ted̶ama ecoiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. 
Luke 16:29 in Cubeo 29 Ʉbenita Abraham aquemavʉ yópe: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre cʉvama na. Que baru míyova jápiajarãri diede”, aquemavʉ Abraham. 
Luke 24:27 in Cubeo 27 Aru coyʉrĩ bʉ́rĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede coyʉrĩ jebedejamed̶a náre Jesús caiye ʉ̃i borore. 
Luke 24:44 in Cubeo 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús. 
John 1:45 in Cubeo 45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejamed̶a Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejamed̶a: —Ñaine, Moisés bácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivarĩ coyʉvaimʉre eavʉ ñʉja. Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede toivarejaquemavʉ ʉ̃́ra. Ʉ̃́tame Jesús Nazarecacʉ, Joséi mácʉ, arejamed̶a Natanaene Felipe. 
John 5:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavʉ̃ mʉja. “¿Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe d̶arĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavʉ̃ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu. 
Acts 3:13 in Cubeo 13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre, majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃́re memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Aru ñai jabocʉ Pilato ʉ̃i jaetovaiyʉede, ʉbeteavʉ̃ mʉjavacari. 
Acts 3:22 in Cubeo 22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ, mʉje jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre, yópe ʉ̃i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyʉ́me cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyʉ́me ʉ̃. Me jápiajarã ʉ̃́re. D̶ajarã yópe ʉ̃i coyʉiyepe. 
Acts 5:30 in Cubeo 30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, majeñecuva mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. 
Acts 9:2 in Cubeo 2 Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a paperayocare Saulo, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne majinajiyepe ayʉ ñamene ʉ̃ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ʉ̃, ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru, bʉojebu náre, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. 
Acts 10:43 in Cubeo 43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ʉ̃. Na mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre. 
Acts 13:15 in Cubeo 15 Apecʉ jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine coreipõeva darorejaimad̶a apecʉre Pablojã yebai, ʉ̃i jẽniari jã́quiyepe aivʉ náre: —Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã caride, arejamed̶a ne daroimʉ mácʉ Pablojãre. 
Acts 19:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ, ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃́que. Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano ãmicʉcʉ ʉ̃i bueiñami. 
Acts 19:23 in Cubeo 23 Dinʉmʉreca obedivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ jararejaimad̶a Pablore, ʉ̃i bueiye boje põeva ne d̶arãjiyede yópe Jesúi ʉrõpe. 
Acts 22:14 in Cubeo 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre. 
Acts 24:5 in Cubeo 5 Ñai ʉ̃mʉ Pablo pare cãrijovaimi ʉ̃. Caino joborõi maucʉvare d̶aibi judíovare ne baju, ʉ̃i apede bueiye boje. Apeyajubo, nazareno ãmicʉriyajubo jabovacacʉbe ʉ̃. 
Acts 24:22 in Cubeo 22 Aru Félix, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvayʉ me, ʉ̃i jápiaiyede diede, dajocaicõjenejamed̶a ne coyʉiyede apejãravʉita, yópe arĩ: —Ñai jabocʉ Lisias ʉ̃i daiyede, yʉ coyʉcʉyʉmu mi ñájinu, arejamed̶a Pablore. 
Acts 26:6 in Cubeo 6 Caride núvʉ yʉ yui, ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ, ji coreiye boje Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ñʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ñʉjeñecuva mácavʉre. 
Acts 26:22 in Cubeo 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca. 
Acts 26:27 in Cubeo 27 Que ayʉ, Pablo arejamed̶a Agripare: —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede jʉ aivʉ mʉ. Majivʉ yʉ mʉ jʉ ayʉre, arejamed̶a ʉ̃́re. 
Acts 28:23 in Cubeo 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre. 
Romans 3:21 in Cubeo 21 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉre põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Aru yópe d̶acaibi majare ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede d̶abecʉva. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre javede coyʉrejaquemavʉ aipe d̶acʉyʉre Jʉ̃menijicʉ diede. 
1 Corinthians 11:19 in Cubeo 19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre. 
Galatians 5:20 in Cubeo 20 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu. Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu, bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉyʉre ina nópe d̶aivʉre. 
2 Timothy 1:3 in Cubeo 3 Yʉ torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji memecaimʉre, “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque, nópe jíñecuva mácavʉ máre ne ʉ̃́re memecaiye báquepedeca. Ji jẽniaiyedeca Jʉ̃menijicʉque jãravʉre aru ñamine máre ãrʉvʉ mʉre cainʉmʉa. 
Titus 3:10 in Cubeo 10 Ácʉ põecʉ Jesúre jʉ ayʉ ʉ̃i maucʉvarĩduru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re ʉ̃i que d̶aiyede. Ʉ̃i dajocabedu, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re cojedeca, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ diede. Aru ʉ̃i dajocabedu cãreja, ye yóvabejacʉ ʉ̃́re. 
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. 
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju. 
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.