Acts 19:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ, ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃́que. Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano ãmicʉcʉ ʉ̃i bueiñami.
Other Translations King James Version (KJV) But when divers were hardened, and believed not, but spake evil of that way before the multitude, he departed from them, and separated the disciples, disputing daily in the school of one Tyrannus.
American Standard Version (ASV) But when some were hardened and disobedient, speaking evil of the Way before the multitude, he departed from them, and separated the disciples, reasoning daily in the school of Tyrannus.
Bible in Basic English (BBE) But because some of the people were hard-hearted and would not give hearing, saying evil words about the Way before the people, he went away from them, and kept the disciples separate, reasoning every day in the school of Tyrannus.
Darby English Bible (DBY) But when some were hardened and disbelieved, speaking evil of the way before the multitude, he left them and separated the disciples, reasoning daily in the school of Tyrannus.
World English Bible (WEB) But when some were hardened and disobedient, speaking evil of the Way before the multitude, he departed from them, and separated the disciples, reasoning daily in the school of Tyrannus.
Young's Literal Translation (YLT) and when certain were hardened and were disbelieving, speaking evil of the way before the multitude, having departed from them, he did separate the disciples, every day reasoning in the school of a certain Tyrannus.
Cross Reference Matthew 15:14 in Cubeo 14 Náre cãrijovaicõjemejara mʉja. Námu jã́ri eabevʉpe paivʉ jipocateiyʉrivʉ apevʉre, ʉbenita jãve ñamene cad̶ateni majibevʉ. Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru, tʉjebu na cobei, arejame Jesús.
Matthew 16:4 in Cubeo 4 Mʉja ãmena bajutamu, dajocaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Mʉjarecabu jẽniariduivʉ jã́d̶ovaiye põeva ne d̶arĩ majibede. Ʉbenita jã́menamu mʉja apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre, arejame Jesús. Que arĩ, náre dajocarĩ nʉrejame ʉ̃.
Matthew 26:55 in Cubeo 55 Dinʉmʉre Jesús arejame ina obedivʉ põevare: —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja.
Luke 12:51 in Cubeo 51 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉ dayʉ bácʉre cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ji daiye báque boje ijãravʉi, põeva coatenajarama ne baju.
John 12:40 in Cubeo 40 Jã́ri eabevʉre d̶aibi náre Jʉ̃menijicʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ. Aru dápiarĩ majibede d̶aibi náre, ne jápiarĩ eabenajiyepe ayʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ yópe arĩ, coyʉibi: “Nópe d̶aivʉ yʉ, ne chĩori oatʉvabenajiyepe ayʉ ne d̶aiyede. Que baru náre mead̶abecʉyʉmu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
Acts 7:51 in Cubeo 51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja! Dápiaivʉbu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore.
Acts 9:2 in Cubeo 2 Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a paperayocare Saulo, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne majinajiyepe ayʉ ñamene ʉ̃ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ʉ̃, ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru, bʉojebu náre, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Acts 11:26 in Cubeo 26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju. Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova.
Acts 13:45 in Cubeo 45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimad̶a na. Que baru copʉ arejaimad̶a Pablo ʉ̃i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimad̶a ʉ̃́re.
Acts 14:4 in Cubeo 4 Ʉbenita cũinátʉrʉ ne ũme dápiabedejaimad̶a na, diĩmarocavʉ. Apevʉ jʉ arejaimad̶a ina judíova ne coyʉiyede aru apevʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne coyʉiyede.
Acts 17:4 in Cubeo 4 Apevʉ nácavʉ judíova aru obedivʉ judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, aru apevʉ máre, obedivʉ nomiva jabova parʉrinomiva, jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru yóvarejaimad̶a Pablojãre.
Acts 18:6 in Cubeo 6 Na ʉ̃i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ʉ̃́re maucʉvarivʉ, aru ãmeina ne yávaiye ʉ̃́re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo pʉpedejamed̶a ʉ̃i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ náre. Aru arejamed̶a: —Coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita mʉjavacari jápiabevʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride. Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre, arejamed̶a Pablo ina judíovare.
Acts 19:23 in Cubeo 23 Dinʉmʉreca obedivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ jararejaimad̶a Pablore, ʉ̃i bueiye boje põeva ne d̶arãjiyede yópe Jesúi ʉrõpe.
Acts 19:30 in Cubeo 30 Pablocapũravʉ coyʉcʉnʉridurejamed̶a no cójijinoi. Ʉbenita nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva nʉicõjemenejaimad̶a ʉ̃́re.
Acts 20:31 in Cubeo 31 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara iye yóbecʉriʉjʉa jãravʉre aru ñamine máre ʉrarõ ji orĩ majicavaquede caivʉ mʉjare.
Acts 22:4 in Cubeo 4 Que teni pare ñájine d̶acacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre cujurĩ, jẽni, bʉocacʉ yʉ, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecacʉ.
Acts 24:21 in Cubeo 21 Quénora arãjichʉma na: “Pablo cʉcʉ ñʉje cójijinoi, yópe arĩ cod̶oboboame, ‘Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ’ ”, arãjichʉma na ji borore, arejamed̶a Pablo Félide.
Acts 28:22 in Cubeo 22 Ʉbenita majivʉ ñʉja ĩmaroa coapa ãmeina jã́ivʉre Jesúre jʉ aipõevare aru ãmeina yávaivʉre iye bueiye mamaene. Que baru jápiaiyʉrivʉbu mi dápiainore diede, arejaimad̶a Pablore.
Romans 9:18 in Cubeo 18 Que baru Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi apevʉre yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Aru pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aibi apevʉre máre, ne ʉbenajiyepe ayʉ ʉ̃́re pʉeno baju yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Romans 11:7 in Cubeo 7 ¿Aipe arãjidi maja caride? Yópe arãjivʉbu maja: Ina Israecavʉ vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita caivʉ eabedejaquemavʉ ne ʉrõre. Obebejĩna nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, earejaquemavʉ diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ caivʉ apevʉ nácavʉre jápiaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cutuiyede náre.
1 Timothy 6:5 in Cubeo 5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ.
2 Timothy 1:15 in Cubeo 15 Mʉ coreóvaivʉ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ javede dajocaivʉre yʉre, aru pʉcarã nácavʉ ne ãmiá Figelo aru Hermógenes máre.
2 Timothy 3:5 in Cubeo 5 Apevʉ põeva ne jã́iyede náre d̶arãjarama yópe ina mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre d̶aiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre parʉre d̶aicõjemenajarama ne ũmene d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Dupini nʉjacʉ mʉ nápe paivʉre jocarĩ.
2 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque.
Hebrews 3:13 in Cubeo 13 Quénora parʉre d̶ajarã mʉja, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉre, parʉrõ nʉre d̶arãjivʉ mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Nópe d̶ajarã mʉja, “Jesúre jʉ are nʉivʉ bájarã”, caijãravʉa mʉje cʉede cãreja “caride”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Mʉjacacʉ cũinácʉ yávaiyede jãvene jápiaiyʉbecʉpe tebejacʉrĩ, abujuvai jabocʉi jʉjovaiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃i borocʉede coyʉiyeque Jʉ̃menijicʉrã. Nópe d̶ayʉ baru, ãmeina tejebu. Aru ãmeina teyʉ baru, dajocajebu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre.
2 Peter 2:2 in Cubeo 2 Obedivʉ põeva náre jʉ arĩ, yóvarĩ nʉri, napedeca ʉrarõ ãmeno d̶arãjivʉbu. Ne d̶aiye boje nópe, ãmeina yávarãjarama ina jʉ aivʉre Jesucristore.
2 Peter 2:12 in Cubeo 12 Ʉbenita ina borocʉede bueivʉ coreóvabenama ina pʉeno parʉrivʉre ne ãmeina yávaimarare. Que baru ãimara ãrʉmevʉpe dápiabevʉva d̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Yópe põeva ne jẽiyepe ãimarare boarã́jivʉ náre, nopedeca na máre bíjaroimara márajivʉbu, ne bíjare d̶aiye boje apevʉre.
Jude 1:10 in Cubeo 10 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama iye ne coreóvabede. Aru iye ne coreóvaiyede coreóvabenama ne majiéque yópe põeva dápiaivʉpe. Quénora coreóvad̶ama diede ne dápiaiyeque jĩ́cua yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru bíjarãjarama na no boje.