Acts 16:14 in Cubeo 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
Other Translations King James Version (KJV) And a certain woman named Lydia, a seller of purple, of the city of Thyatira, which worshipped God, heard us: whose heart the Lord opened, that she attended unto the things which were spoken of Paul.
American Standard Version (ASV) And a certain woman named Lydia, a seller of purple of the city of Thyatira, one that worshipped God, heard us: whose heart the Lord opened to give heed unto the things which were spoken by Paul.
Bible in Basic English (BBE) And a certain woman named Lydia, a trader in purple cloth of the town of Thyatira, and a God-fearing woman, gave ear to us: whose heart the Lord made open to give attention to the things which Paul was saying.
Darby English Bible (DBY) And a certain woman, by name Lydia, a seller of purple, of the city of Thyatira, who worshipped God, heard; whose heart the Lord opened to attend to the things spoken by Paul.
World English Bible (WEB) A certain woman named Lydia, a seller of purple, of the city of Thyatira, one who worshiped God, heard us; whose heart the Lord opened to listen to the things which were spoken by Paul.
Young's Literal Translation (YLT) and a certain woman, by name Lydia, a seller of purple, of the city of Thyatira, worshipping God, was hearing, whose heart the Lord did open to attend to the things spoken by Paul;
Cross Reference Luke 24:45 in Cubeo 45 Que ayʉva, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejamed̶a náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
John 6:44 in Cubeo 44 Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre.
John 12:20 in Cubeo 20 Apevʉ judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre mearore jívaivʉ, ina obedivʉ põeva jẽneboi Jʉ̃menijicʉre mearore jínanʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroita Pascua torojʉve teinʉmʉre.
Acts 8:27 in Cubeo 27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ʉ̃mʉ eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ʉ̃i joborõi. Ñai ʉ̃mʉ jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a Candace. Ñai ʉ̃mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ʉ̃, torojʉede jíyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Acts 10:2 in Cubeo 2 Jãve mearore jíni Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ jivʉ máre mearore jívarejaimad̶a ʉ̃́re. Cad̶atede cuyʉ barejámed̶a ina judíovacavʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
Acts 11:21 in Cubeo 21 Jʉ̃menijicʉ jídejamed̶a náre ʉ̃i parʉéde. Que teni cad̶atedejamed̶a náre, ne buenajiyepe ayʉ me. Aru obedivʉ põeva jʉ aivʉ iye yávaiye méne, chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvarejaimad̶a ne d̶aiyede, jʉ arãjivʉ Jesúre.
Acts 18:7 in Cubeo 7 Que arĩ, dajocarejamed̶a náre. Diĩmaroi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, judíova ãmevʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Tito Justo. Jʉ ayʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cʉ̃rami judíovai cójijiñami tʉcavai cʉrejavʉ̃ya. Aru Pablo cucʉnʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami.
Romans 9:16 in Cubeo 16 Que baru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi ʉe boje. Aru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi d̶aiye boje. Quénora Jʉ̃menijicʉ beoibi põecʉre, ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje.
1 Corinthians 3:6 in Cubeo 6 Yópe cũinácʉ jiore memeipõecʉ ʉ̃i oteiyepe, nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Aru yópe apecʉ ʉ̃i mead̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ji yóboi mʉjare buequemavʉ Apolos. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi bʉcʉre d̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ʉ̃́recabe põevare jʉ are d̶ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
2 Corinthians 3:14 in Cubeo 14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
Ephesians 1:17 in Cubeo 17 Jẽniaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, ñai majepacʉ meacʉ bajure, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiyede mʉjare jãvene. Que jẽniaivʉ yʉ, mʉje coreóvarĩ nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju me.
Philippians 2:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉrecabe ãrʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei iye mearo d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje torojʉrĩ d̶aiyʉrãjiyepe ayʉ mearo d̶aiyede. Aru ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ iye mearo d̶aiye jaʉrõre yópe ʉ̃i ʉrõpe.
James 1:16 in Cubeo 16 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Dápiabejarã ʉbenina Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉje ãmeno d̶aiyʉede.
Revelation 1:11 in Cubeo 11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: —Toivajacʉ caiye mi jã́iyede caride paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai. Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre.
Revelation 2:18 in Cubeo 18 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Tiatira ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ñai yacorʉa cojididʉa cʉcʉ aru ʉ̃i cʉboba máre cojidiba yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope.
Revelation 3:7 in Cubeo 7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre, voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjemene põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede.
Revelation 3:20 in Cubeo 20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cʉ̃rami bieiñamine jedevai ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ mʉ́que. Yópe ʉ̃i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mʉ́que, mauteicõjejacʉ yʉre. Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mʉ́que, mautecʉyʉmu mʉ́que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyʉ́mu. Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyʉ́mu.