Acts 15:32 in Cubeo 32 Judas aru Silas máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva marejáimad̶a na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimad̶a nócavʉre, náre cad̶atenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
Other Translations King James Version (KJV) And Judas and Silas, being prophets also themselves, exhorted the brethren with many words, and confirmed them.
American Standard Version (ASV) And Judas and Silas, being themselves also prophets, exhorted the brethren with many words, and confirmed them.
Bible in Basic English (BBE) And Judas and Silas, who themselves were prophets, gave teaching to the brothers and made them strong in the faith.
Darby English Bible (DBY) And Judas and Silas, being themselves also prophets, exhorted the brethren with much discourse, and strengthened them.
World English Bible (WEB) Judas and Silas, also being prophets themselves, encouraged the brothers with many words, and strengthened them.
Young's Literal Translation (YLT) Judas also and Silas, being themselves also prophets, through much discourse did exhort the brethren, and confirm,
Cross Reference Matthew 23:34 in Cubeo 34 Que baru yʉ daroquijivʉ mʉje yebai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare aru ʉ̃mʉva majidivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Apevʉ nácavʉre boarĩ́ jarʉvarãjaramu mʉja. Apevʉre jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvarãjaramu. Apevʉre jara popenajaramu maja judíova maje cójijiñamiai. Aru apevʉre cujurãjaramu mʉja ĩmaroa coapa.
Luke 11:49 in Cubeo 49 ’Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéque arejaquemavʉ yópe: “Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 2:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque.
Acts 2:40 in Cubeo 40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. —Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jʉ̃menijicʉ mead̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro.
Acts 11:23 in Cubeo 23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que baru torojʉrejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã cainʉmʉa caiye iye ʉ̃i bueiye báquepe. Cainʉmʉa ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre.
Acts 11:27 in Cubeo 27 Dijãravʉai apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ẽmenejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
Acts 13:1 in Cubeo 1 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ jẽneboi cʉrejaimad̶a apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉivʉ aru põevare bueivʉ máre. Na marejáimad̶a Bernabé; aru Simón, ãmidoimʉ mácʉ ñemicʉ; aru Lucio, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ; aru Manaén, Herodei bʉcʉóvaimʉ mácʉ jʉed̶ocʉ cãreja; aru Saulo máre. (Ñai Herodes Galileacavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ.)
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 15:22 in Cubeo 22 Caivʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva máre jʉ arejaimad̶a Santiago ʉ̃i coyʉiyede. Que baru beorejaimad̶a ne jẽneboi apevʉ ʉ̃mʉvare, jarorãjivʉ náre Pablo aru Bernabéque Antioquía ãmicʉriĩmaroi, ne nʉvarajiyepe aivʉ diyoca paperayocare. Que baru beorejaimad̶a pʉcarã nácavʉ jabovare. Cũinácʉ ʉ̃i ãmiá Judas, ʉ̃́vacari Barsabás ãmicʉrejamed̶a. Aru apecʉ Silas ãmicʉrejamed̶a.
Acts 15:41 in Cubeo 41 Aru vaidéjaimad̶a Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõare. Buede cuivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
Acts 18:23 in Cubeo 23 Apejãravʉare cʉrejamed̶a nore. Ʉ̃ etayʉ bácʉ nore jocarĩ, vaidéjamed̶a caino Galacia aru Frigia ãmicʉrijoborõai. Ĩmaroa coapa vaidé nʉri, Jesúre jʉ aipõevare coyʉre cuyʉ barejámed̶a ʉ̃, parʉre d̶acʉyʉ náre ne ũmei.
Acts 20:2 in Cubeo 2 Ʉ̃ vaiváyʉ no joborõre bueyʉ barejámed̶a nócavʉre, cad̶atecʉyʉ náre. Que teyʉ, earejamed̶a Grecia ãmicʉrijoborõi.
Romans 12:6 in Cubeo 6 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju majide d̶aquemavʉ majare coapa bojecʉbeda ʉ̃i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Que baru caivʉ maja coapa d̶aiye jaʉvʉ majare yópe ʉ̃i majide d̶aiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje coyʉcarãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede, coyʉcarãjarevʉ diede, aipino ʉ̃i majare jíno mácarõpe majare coapa.
Romans 12:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na.
1 Corinthians 1:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre.
1 Corinthians 12:28 in Cubeo 28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jʉ̃menijicʉ epeibi, maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu ʉ̃i epeimara Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara bueipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre.
1 Corinthians 14:3 in Cubeo 3 Ʉbenita ácʉ põecʉ coyʉcayʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, cad̶atejebu apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei. Náre parʉre d̶ajebu ne ũmei. Aru chĩoivʉque, náre orĩ cad̶atejebu máre.
1 Corinthians 14:29 in Cubeo 29 Nopedeca mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ baru põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, coyʉjarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ náre coapa ina yávaivʉ bácavʉre yópe Espíritu Santo ʉ̃i yávaicõjeiyepe náre.
1 Corinthians 14:32 in Cubeo 32 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevarecabu coyʉrĩ majidivʉ yópe iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ji majicaiyede mʉjare caride.
Ephesians 4:11 in Cubeo 11 Ñai Cristorecabe jíyʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare majide d̶aiyede, maje mearo d̶aivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara márajivʉva, aru apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva márajivʉva. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva márajivʉva, aru apevʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre ne coreipõeva márajivʉva, aru náre bueivʉ márajivʉva máre.
1 Thessalonians 2:11 in Cubeo 11 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉjare coapa yópe népacʉ ʉ̃i d̶aiyepe mamarare. Bueivʉ batecárã mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ. Cad̶ateivʉ batecárã mʉjare, mʉje chĩomenajiyepe aivʉ.
1 Thessalonians 3:2 in Cubeo 2 Aru jarocarã ñai majecʉ Timoteore mʉje yebai. Ʉ̃ yóvaibi ñʉjare memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, coyʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru jarocarã ʉ̃́re cad̶atecʉyʉre mʉjare, aru parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, mʉje jʉ ainore Jesúre pʉeno baju parʉrõ nʉre d̶acʉyʉre, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre, põeva ne ñájine d̶aiye boje mʉjare. Mʉjavacari coreóvaivʉbu me majare ñájiye jaʉrõre.
1 Thessalonians 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
1 Thessalonians 5:14 in Cubeo 14 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe mʉjare jaʉéde. Majicajarã ina memeiyʉbevʉre, ne memenajiyepe aivʉ. Torojʉre d̶ajarã ina jidʉrivʉre, ne jidʉbenajiyepe aivʉ. Cad̶atejarã ina chĩoivʉre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei. Aru napijara caivʉre.
1 Thessalonians 5:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyedeca jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja.
2 Thessalonians 3:12 in Cubeo 12 Que baru, ina mʉjevʉ memeiyʉbevʉre coyʉivʉbu ñʉja caride. Maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i parʉéque memeicõjeivʉbu náre. Aru parʉrõreca jẽniaivʉbu náre, ne memenajiyepe aivʉ cãrijovamevʉva apevʉre, ne cʉvarãjiyepe aivʉ ne ãiyeva.
1 Timothy 2:1 in Cubeo 1 Mamarʉmʉre yʉ coyʉiyʉvʉ mʉre iyede. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva coyʉjarãri Jʉ̃menijicʉre náre jaʉéde, aru apevʉre jaʉéde máre. Yópe d̶arĩ jíjarãri torojʉede máre Jʉ̃menijicʉre aru jẽniajarari na Jʉ̃menijicʉque caivʉ põevare boje máre.
2 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque.
Titus 2:6 in Cubeo 6 Quédeca coyʉjacʉ parʉrõreca ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ majiéque máre.
1 Peter 5:1 in Cubeo 1 Caride coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjevʉre, Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Yʉ máre Jesúre jʉ aipõevare coreyʉbu. Yʉ́vacari jã́rejacacʉ Jesúi ñájiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyede Jesús meacʉ bajure, yʉ máre meacʉ baju cʉcʉyʉmu.
1 Peter 5:10 in Cubeo 10 Obebejãravʉa ñájinajaramu mʉja. Mʉje ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉvacari ye jaʉbede darĩ, nurié dápiare d̶arĩ, parʉre d̶arĩ, bíjabede d̶acʉyʉme mʉjare. Ñai Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju, ʉ̃́recabe cutuyʉ bácʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mearo cũiménore, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
1 Peter 5:12 in Cubeo 12 Toivacaivʉ mʉjare iyoca paperayoca quĩ́jiyocare Silvanoi cad̶ateiyeque. Ʉ̃́recabe Jesúre jʉ ayʉ dajocabecʉva ji jã́inoi. Parʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare mʉje ũmei. Aru majide d̶aiyʉvʉ mʉjare jãve iye ji toivacaiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjare ʉ̃i pʉeno me boje. Que baru dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re.