Cross Reference Luke 10:25 in Cubeo 25 Cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶aquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃ Jesúre.
Luke 10:28 in Cubeo 28 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Meavʉ mi jʉ aino. D̶ajacʉ yópe mi coyʉinope, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús.
Luke 18:14 in Cubeo 14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai fariseo ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, arejamed̶a Jesús.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 5:24 in Cubeo 24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyʉ́ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃.
Acts 10:43 in Cubeo 43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ʉ̃. Na mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre.
Romans 3:19 in Cubeo 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 3:24 in Cubeo 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe pʉeno meacʉ baju. Que baru jíyʉbe mearore bojecʉbeda. Que teni coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” caivʉ majare, maje Jesucristore jʉ aiyede. Nópe bojecʉbeno d̶arĩ, Jesús ñájine d̶abede d̶aibi majare, maje ãmeina teiye boje yópe põecʉ ʉ̃i yebacacʉre bojed̶arĩ ĩ́yepe, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i memeino ãmeno baju bácarõre.
Romans 4:5 in Cubeo 5 Ʉbenita ina põeva eaiyʉbevʉre boropatebenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne mearo d̶aiyeque, “ ‘Boropatebevʉ mʉja’, arĩ coyʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñʉjare, ñʉje d̶aiye boje”, arĩ dápiabenama na. Quénora “Ñʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ñai coyʉyʉre põeva boropatebevʉre ne jʉ aiyede ʉ̃́re”, arĩ dápiad̶ama. Põeva nópe dápiaivʉ, ye ne d̶abedeca mearore, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, põevare ʉcʉ, coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede ʉ̃́re.
Romans 4:15 in Cubeo 15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu.
Romans 4:24 in Cubeo 24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
Romans 5:1 in Cubeo 1 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. Aru cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare maje jabocʉ Jesucristo Jʉ̃menijicʉque.
Romans 5:9 in Cubeo 9 Maja majivʉ Cristoi mearo d̶acaiye báquede majare, yaiyʉ́ majare boje. Ʉ̃i jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Ʉ̃i nópe ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare, maje ãmeina teiyedeca cãreja, jãve majidivʉbu maja. Que baru pʉeno ʉrarõ Cristoi mearo d̶acaquiyede majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ ãnijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
Romans 5:20 in Cubeo 20 Ʉbenita obediʉjʉa Adán mácʉ yóbore aru obediʉjʉa Cristoi daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, coreóvare d̶acʉyʉ põevare ʉrarõ ãmeno ne d̶aiyede. Que teni pʉeno ʉrarõ jʉ abede nʉrejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita põevacapũravʉ ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyedeca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ñʉ, pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ na mácavʉre.
Romans 7:9 in Cubeo 9 Apenʉmʉa iye d̶aicõjeiyede coreóvabecʉ, torojʉcʉ barejacácʉ ji baju. Coreóvabedejacacʉ boropateyʉ ji baju. Ʉbenita cũinájãravʉ ji jápiaiyede yo d̶aicõjeino, “Ãujimejara” ainore, ʉre ãmeina d̶aiyede bʉ́rejacacʉ yʉ. Aru yaiyʉ́ bácʉpe coateyʉ barejacácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Romans 8:1 in Cubeo 1 Caride maja Jesucristoque cʉrivʉbu cũinávʉpe. Que baru coatebenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje ãmeina teiye boje.
Romans 8:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
Romans 8:30 in Cubeo 30 Aru ʉ̃i epeimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ cutuibi, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i cutuiyede ʉ̃ jina márajivʉva. Aru ʉ̃i cutuimara mácavʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉibi náre Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃i coyʉimara mácavʉ boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶aibi náre mearava yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Romans 9:31 in Cubeo 31 Ʉbenita ina judíova, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, d̶aivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, d̶arãjivʉ nópe iye d̶aicõjeiyepe, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe. Ʉbenita eabedejaquemavʉ diede.
Romans 10:4 in Cubeo 4 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne meatenajiyepe ayʉ Cristoi daquiye jipocai. Diede jʉ aicõjenejaquemavʉ caivʉ ina jʉ arãjivʉre Cristore, boropatebevʉ barãjiyépe ayʉ ʉ̃i jã́inore.
Romans 10:10 in Cubeo 10 Que teni ũmequedeca põeva jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉquiyepe aivʉ náre. Aru jijecamuquedeca põeva coyʉivʉbu jãvene Jesúrã, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, ne coatebenajiyepe aivʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ.
1 Corinthians 6:11 in Cubeo 11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ʉ̃i põevava. Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃i jã́inore. Caiye iyede d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre.
Galatians 2:16 in Cubeo 16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe.
Galatians 2:19 in Cubeo 19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ.
Galatians 3:8 in Cubeo 8 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ boropatebede d̶acʉyʉ ʉ̃i jã́inore ina judíova ãmevʉre ne jʉ aiyeque ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre mearo d̶acacʉyʉre ʉ̃ mácʉre ʉ̃i mearo d̶acaquiye jipocai yópe arĩ: “Mʉ jʉ aivʉ yʉre. Que baru mʉre ji mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ, caivʉ yʉre jʉ aivʉre máre, mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 3:10 in Cubeo 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 3:21 in Cubeo 21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque.
Galatians 5:3 in Cubeo 3 Bedióva cojedeca parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare. Ácʉ põecʉ buraicõjeñʉ maru ʉ̃i cajede d̶aiye jaʉjebu ʉ̃́re yópe caijĩe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Philippians 3:6 in Cubeo 6 Ʉrarõ ji memecaiyʉrĩduiyede Jʉ̃menijicʉre, yʉ́vacari ñájine d̶arejacacʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru ʉrarõ ji d̶aiyʉrĩduiyede yópe caiye iye d̶aicõjeiyepe meacʉ bacʉyʉ́, põecʉ cʉbedejame ãmeina yávarĩ bʉojayʉ yʉre.
Hebrews 7:19 in Cubeo 19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
Hebrews 9:9 in Cubeo 9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ.
Hebrews 10:4 in Cubeo 4 Oteivecʉva bácavʉ ne jiveque aru cabrava bácavʉ ne jiveque máre Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede. Que baru diepe paiye jícaiyeque, põeva boropateivʉ cʉma cãreja.
Hebrews 10:11 in Cubeo 11 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉcapũravʉ coapa núrivʉ bácavʉ d̶arejaquemavʉ ne memecaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Aru ye bʉojabedejaquemavʉ memeivʉ cainʉmʉa. Obedinʉmʉa cũinátʉrʉra ne jícaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jícarejaquemavʉ na mácavʉ coapa bedióva cojedeca. Ʉbenita caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebedejaquemavʉ põeva ne ãmeina teiyede.