Acts 10:38 in Cubeo 38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃́re javede. Que teni daroquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i Espíritu Santore. Que baru Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvatequemavʉ ʉ̃, Jesús. ’Caino ʉ̃i cuino Jesús cad̶ateame põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine d̶aimara mácavʉre, ʉ̃i cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi parʉéde.
Other Translations King James Version (KJV) How God anointed Jesus of Nazareth with the Holy Ghost and with power: who went about doing good, and healing all that were oppressed of the devil; for God was with him.
American Standard Version (ASV) `even' Jesus of Nazareth, how God anointed him with the Holy Spirit and with power: who went about doing good, and healing all that were oppressed of the devil; for God was with him.
Bible in Basic English (BBE) About Jesus of Nazareth, how God gave the Holy Spirit to him, with power: and how he went about doing good and making well all who were troubled by evil spirits, for God was with him.
Darby English Bible (DBY) Jesus who [was] of Nazareth: how God anointed him with [the] Holy Spirit and with power; who went through [all quarters] doing good, and healing all that were under the power of the devil, because God was with him.
World English Bible (WEB) even Jesus of Nazareth, how God anointed him with the Holy Spirit and with power, who went about doing good and healing all who were oppressed by the devil, for God was with him.
Young's Literal Translation (YLT) Jesus who `is' from Nazareth -- how God did anoint him with the Holy Spirit and power; who went through, doing good, and healing all those oppressed by the devil, because God was with him;
Cross Reference Matthew 4:23 in Cubeo 23 Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
Matthew 9:35 in Cubeo 35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre. Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
Matthew 12:15 in Cubeo 15 Jesús coreóvayʉ ina fariseova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede ʉ̃́re, náre dajocarĩ nʉrejame nore jocarĩ. Obedivʉ põeva cujurejaima ʉ̃i yóboi. Aru caivʉ nácavʉ ijimarare mead̶arejame Jesús.
Matthew 12:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare.
Matthew 15:21 in Cubeo 21 Diĩmarore jocarĩ, Jesús nʉrejame apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai.
Mark 1:38 in Cubeo 38 Náre arejamed̶a: —Jã́rica, apenoa ĩmaroa joabenoai nʉrevʉ, coyʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede noi. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
Mark 3:7 in Cubeo 7 Jesús apevʉre dajocarĩ nʉrejamed̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ʉ̃i bueimaraque. Obedivʉ põeva cujurejaimad̶a ʉ̃i yóboi, Galilea aru Judea ãmicʉrijoborõacavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Idumea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre. Obediyajuboa põeyajuboa nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai, jápiaivʉ d̶ayʉre ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede.
Mark 5:13 in Cubeo 13 Dinʉmʉma nʉicõjenejamed̶a náre Jesús. —Nʉjara, arejamed̶a. Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a ina oteivãrivara. Na marejáimad̶a pʉcamil paivʉ baju. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ bíjarejaimad̶a na.
Mark 6:6 in Cubeo 6 Chĩori dápiarejamed̶a pare ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Jesús buede nʉrejamed̶a cainoa ĩmaroa coapa.
Mark 6:54 in Cubeo 54 Dicũre jocarĩ etaivʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaimad̶a Jesúre.
Mark 7:29 in Cubeo 29 Aru arejamed̶a ṍre: —Me copainʉjaco, mi que aiye boje. Abujucʉ jave etayʉme mímacore jocarĩ, arejamed̶a ṍre Jesús.
Luke 3:22 in Cubeo 22 Que teni jurecope Espíritu Santo ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
Luke 4:18 in Cubeo 18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.
Luke 4:33 in Cubeo 33 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre:
Luke 7:10 in Cubeo 10 Aru ne copaiyede jabovai cʉ̃rami, earejaimad̶a ñai yebacacʉre meacʉta.
Luke 7:21 in Cubeo 21 Aru dinʉmʉmareca Jesús mead̶are cuyʉ barejámed̶a obedivʉ põevare: ijimarare, ñájivʉre, aru abujuva ne ĩmamarare máre. Aru obedivʉ jã́ri eabevʉre cõmaje ãroje jã́ri mead̶arejamed̶a.
Luke 9:42 in Cubeo 42 Aru ñai jʉed̶ocʉ ʉ̃i eaiyedeca Jesús yebai, ñai abujucʉ bidióvarĩ tʉre d̶arejamed̶a ʉ̃́re. Ʉbenita Jesús jararĩ abujucʉre, jaetovarejamed̶a ʉ̃́re ñai jʉed̶ocʉre jocarĩ. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a ʉ̃́re. Aru jacopaiyovarejamed̶a jípacʉre.
Luke 9:56 in Cubeo 56 Aru nʉrejaimad̶a apeno ĩmaroi.
John 3:2 in Cubeo 2 Cũináñami Jesúre borotecʉearejamed̶a. —Mʉ, bueipõecʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, buecʉyʉre ʉ̃ jiede. Que baru ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabecʉ baru, d̶aiye majibebi yópe põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶aiyepe. Que baru mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Nicodemo Jesúre.
John 3:34 in Cubeo 34 Jecʉbecʉva Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore cʉre d̶aibi Cristoque. Que baru Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jiede coyʉibi.
John 6:27 in Cubeo 27 Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre d̶aiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús.
John 10:32 in Cubeo 32 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: —Jipacʉi ʉre d̶aicõjeiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovavʉ yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare. ¿Caiye die mʉje jã́iye báquede, ád̶e boje cʉ̃raboare dʉvarãjivʉrʉ̃ yʉre? arejame náre Jesús.
John 10:36 in Cubeo 36 ’Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ʉ̃́re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrʉ̃ mʉja?
John 16:32 in Cubeo 32 Jã́rijide apa. Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu no. Carijĩeneca yʉre jocarĩ nʉrajaramu mʉja mʉje cʉrõai coapa. Cũinácʉva mautecʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jipacʉ yʉ́que cʉbi cainʉmʉa. Que baru cũinácʉ bajuva ãmevʉ yʉ.
Acts 2:22 in Cubeo 22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús d̶áme ʉ̃i d̶aiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene.
Acts 4:26 in Cubeo 26 Ijãravʉcavʉ jabova mead̶arãjarama na ne baju. Aru ina ĩmaroare cõjeipõeva cójijinajarama, maucʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i epeimʉ Cristore máre, arejaquemavʉ David bácʉ.
Hebrews 1:9 in Cubeo 9 Mearo d̶aiyede d̶aiyʉvʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶aivʉ mʉ yópe ji d̶aicõjeiyepe. Aru ãmeno d̶aiyede d̶aiyʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶abevʉ mʉ yópe ji d̶aicõjemepe. Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mi mearore jímʉ, beoivʉ mʉre, caivʉ ne pued̶aimʉ macʉyʉ́re, mi jaboteiyede náre. Yʉ epeivʉ mʉre parʉcʉre caivʉ mi yóvaimara, ina ángeleva pʉeno. Aru mʉre ne pued̶arãjimʉ mae boje pare torojʉre d̶aivʉ yʉ mʉre aru ina ángeleva mi yóvaimarare máre, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ mamacʉre.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
1 Peter 5:8 in Cubeo 8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore.
1 John 3:8 in Cubeo 8 Ʉbenita ñai d̶ayʉ ãmeina teiyede, ñai abujuvai jabocʉ jicʉbe. Mamarʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni mamarʉmʉre aru pʉ caride máre, cainʉmʉa ãmeina teiyede d̶aibi ʉ̃. Que barureca darejame Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jarʉvacʉyʉ ñai abujuvai jabocʉi d̶aiyede.