2 Timothy 3:8 in Cubeo 8 Yópe ina yaviva bácavʉ ne ãmiá Janes aru Jambres ne maucʉvae báquepe Moisés bácʉre, nopedeca na máre, ina jʉjovaivʉ nomivare, maucʉvarivʉbu iye yávaiyede jãvene. Dápiaivʉbu ãmenore cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaimaramu na, ne jʉ abe boje iye yávaiyede jãvene.
Other Translations King James Version (KJV) Now as Jannes and Jambres withstood Moses, so do these also resist the truth: men of corrupt minds, reprobate concerning the faith.
American Standard Version (ASV) And even as Jannes and Jambres withstood Moses, so do these also withstand the truth. Men corrupted in mind, reprobate concerning the faith.
Bible in Basic English (BBE) And as James and Jambres went against Moses, so do these go against what is true: men of evil minds, who, tested by faith, are seen to be false.
Darby English Bible (DBY) Now in the same manner in which Jannes and Jambres withstood Moses, thus these also withstand the truth; men corrupted in mind, found worthless as regards the faith.
World English Bible (WEB) Even as Jannes and Jambres opposed Moses, so do these also oppose the truth; men corrupted in mind, reprobate concerning the faith.
Young's Literal Translation (YLT) and, even as Jannes and Jambres stood against Moses, so also these do stand against the truth, men corrupted in mind, disapproved concerning the faith;
Cross Reference Acts 8:21 in Cubeo 21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
Acts 13:8 in Cubeo 8 Ʉbenita ñai yavié d̶aipõecʉ, ʉ̃i ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Elimas, maucʉvarejamed̶a náre. Ʉbenidurejamed̶a ñai jabocʉre ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Acts 15:24 in Cubeo 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque.
Romans 1:28 in Cubeo 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
Romans 16:18 in Cubeo 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
2 Corinthians 13:5 in Cubeo 5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe.
Galatians 1:7 in Cubeo 7 Ʉbenita ape yávaiye me cʉbevʉ. Cũinároramu cʉvʉ: Jesucristo majare mead̶ayʉbe. Coyʉyʉbu mʉjare diede, apevʉ põeva ne bueiye boje apeno bueinore. Que teni cãrijovaivʉbuya mʉjare. Aru oatʉvaiyʉrĩduivʉbuya iye yávaiye méne, Cristoi mead̶aiyede majare.
Ephesians 4:14 in Cubeo 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
1 Timothy 1:19 in Cubeo 19 Cainʉmʉa jʉ ajacʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede méne jãvene. Aru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, cʉjacʉ mʉ. Apevʉ põeva meateiyʉbema ne boropateiyede. Quénora jʉ ad̶ama apeno bueino jãve ãmenore. Aru dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre.
1 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Buede d̶arãjarama põeva borocʉrivʉre. Que teni jʉjovarãjarama põevare ne bueiye jãve ãmeque. Ina bueipõeva coreóvarãjarama ne bueiye jãve ãmene. Ʉbenita ye chĩomenajarama ne jʉjovaiyede, “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiabe boje.
1 Timothy 6:5 in Cubeo 5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ.
2 Timothy 4:15 in Cubeo 15 Que teni mʉ́vacari máre me jã́jacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i maucʉvae boje parʉrõreca maje yávaiye méne.
Titus 1:10 in Cubeo 10 Que baru obedivʉ põeva cʉrivʉ, ye jápiabema. Quénora d̶aivʉbu yópe ne baju ʉrõpe. Coyʉivʉbu ʉbenina. Que baru ne coyʉino bojecʉbevʉ caivʉ jápiaivʉre náre. Aru jʉjovaivʉbu põevare máre. Judíova obedivʉ nápe paivʉ cʉma. Buede cuivʉbu, yópe arĩ: “Ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aipõevacavʉ ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ náre coapa”, are cuivubu na.
Titus 1:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, “Jʉ̃menijicʉre coreóvaivʉbu ñʉja”, ʉbenina aivʉbu na. Ʉbenita ne d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉbu coreóvabevʉre Jʉ̃menijicʉre. Ãmena bajubu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru jápiabeni jʉ abevʉbu ʉ̃́re. Que baru ye mearo d̶aiye majibema na.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
1 John 2:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, joabenomu ijãravʉ cũiquíno. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja cũinácʉ dacʉyʉre, ñai Cristoi maucʉ bacʉyʉ́re. Aru caride obedivʉ maucʉvarivʉbu Cristore. Que baru coreóvaivʉbu maja joabenore ijãravʉ cũiquínore.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
Jude 1:18 in Cubeo 18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.
Revelation 2:6 in Cubeo 6 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
Revelation 2:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.