2 Timothy 3:16 in Cubeo 16 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃́vacari toivare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃́re toivacaivʉ bácavʉre. Que baru ʉ̃i yávaiye bojecʉvʉ majare, maje buenajiyepe aiye iye yávaiyede jãvene, aru maje coreóvarãjiyepe aiye maje ãmeina teiyede, aru maje oatʉvarãjiyepe aiye maje d̶aiyede, aru maje majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre, cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Other Translations King James Version (KJV) All scripture is given by inspiration of God, and is profitable for doctrine, for reproof, for correction, for instruction in righteousness:
American Standard Version (ASV) Every scripture inspired of God `is' also profitable for teaching, for reproof, for correction, for instruction which is in righteousness.
Bible in Basic English (BBE) Every holy Writing which comes from God is of profit for teaching, for training, for guiding, for education in righteousness:
Darby English Bible (DBY) Every scripture [is] divinely inspired, and profitable for teaching, for conviction, for correction, for instruction in righteousness;
World English Bible (WEB) Every writing inspired by God{literally, God-breathed} is profitable for teaching, for reproof, for correction, and for instruction which is in righteousness,
Young's Literal Translation (YLT) every Writing `is' God-breathed, and profitable for teaching, for conviction, for setting aright, for instruction that `is' in righteousness,
Cross Reference Matthew 13:52 in Cubeo 52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ baru Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe ji coyʉiyepe, bueni bʉojarãjarama Jʉ̃menijicʉi yávaiye báque javede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene máre, cad̶atenajivʉ ina jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre. Nopedeca cʉ̃rami upacʉ davaibi ʉ̃i cʉvae javequede aru mamaene máre ʉ̃i epeiye báquede ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, cad̶atecʉyʉ diñamicavʉre ne d̶aiyede, arejame Jesús.
Matthew 21:42 in Cubeo 42 Jesús arejame náre: —¿Ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore: Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. Nópe d̶aino mácarõre d̶aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ.
Matthew 22:31 in Cubeo 31 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre?
Matthew 22:43 in Cubeo 43 Náre arejame Jesús: —Que baru, ¿aipe teni David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ marejaquémari “mʉ, ji jabocʉ” Cristorã? David bácʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Cristorã:
Matthew 26:54 in Cubeo 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 26:56 in Cubeo 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús. Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja.
Mark 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare: —Mamateivʉbu mʉja mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja.
Mark 12:36 in Cubeo 36 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ: Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
John 3:20 in Cubeo 20 Caivʉ ina ãmeina teivʉ yʉre jã́d̶ovaicõjeiyʉbema ne ãmeina teiyede. Que baru yʉre pẽoñʉpe, ne ãmeina teiyede jã́d̶ovañʉre, jã́iyʉbema.
John 10:35 in Cubeo 35 Me coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque jãve bajure cainʉmʉa. Ʉ̃i yávaino mácarõre oatʉvaino cʉbevʉ no. Aru Jʉ̃menijicʉvacari, “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ ina javecavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉimara mácavʉre.
Acts 1:16 in Cubeo 16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare.
Acts 18:25 in Cubeo 25 Ʉetʉbecʉva buedejamed̶a me Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita quénora Juan Bautista bácʉ ʉ̃i bueiyede aru ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque majidejamed̶a.
Acts 20:20 in Cubeo 20 Jidʉbecʉ coyʉyʉ batecácʉ mʉjare caiyede, cad̶atecʉyʉ mʉjare. Bueyʉ batecácʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje cójijiñamiai aru mʉje cʉ̃ramia coapa.
Acts 20:27 in Cubeo 27 Jidʉbecʉ bueni bʉojacacʉ yʉ mʉjare me caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ye ãrʉmetebevʉ yʉ caiye diede.
Acts 28:25 in Cubeo 25 Que baru cũinátʉrʉ ãmeni ne ũme, etarĩ bʉ́rejaimad̶a ina judíova. Ʉbenita ne etarãjiye jipocai, Pablo arejamed̶a náre: —Jãve Isaías bácʉ Espíritu Santoi yávaicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjeñecuva mácavʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
Romans 2:20 in Cubeo 20 Aru mʉja ad̶avʉ̃ yópe: “Ñʉja bueivʉbu ina majiéde eabevʉre, ne mearore majinajiyepe aivʉ. Aru bueivʉbu ina majibevʉre máre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ”, ad̶avʉ̃ mʉja. Mʉja arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre me majidivʉ caiyede aru caiye mʉje majiéde jãvene.
Romans 4:23 in Cubeo 23 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aiye báquede Abraham mácʉre boje quécʉra.
Romans 15:4 in Cubeo 4 Aru caiye iye toivaiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, maje buenajiyepe ayʉ. Maje bueiyede diede, napivʉbu maje ñájiyede aru torojʉrivʉbu. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare.
1 Corinthians 12:7 in Cubeo 7 Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe caivʉ majare Jesúre jʉ aipõeva coapa ʉ̃i majiécarõre, maje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ cʉvarivʉre ʉ̃i Espíritu Santore aru maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
Galatians 3:8 in Cubeo 8 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ boropatebede d̶acʉyʉ ʉ̃i jã́inore ina judíova ãmevʉre ne jʉ aiyeque ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre mearo d̶acacʉyʉre ʉ̃ mácʉre ʉ̃i mearo d̶acaquiye jipocai yópe arĩ: “Mʉ jʉ aivʉ yʉre. Que baru mʉre ji mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ, caivʉ yʉre jʉ aivʉre máre, mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Ephesians 4:11 in Cubeo 11 Ñai Cristorecabe jíyʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare majide d̶aiyede, maje mearo d̶aivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara márajivʉva, aru apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva márajivʉva. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva márajivʉva, aru apevʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre ne coreipõeva márajivʉva, aru náre bueivʉ márajivʉva máre.
Ephesians 5:11 in Cubeo 11 Mʉjacapũravʉ d̶abejarã yópe ina põeva ñeminoi cuivʉpe. Ina ãmenore d̶aivʉbu ñeminocavʉ. Iye ne d̶aiye bojecʉbetamu. Que baru iye ne ãmeina d̶aiyede coreóvare d̶ajarã náre.
2 Timothy 2:25 in Cubeo 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene.
2 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque.
Hebrews 3:7 in Cubeo 7 Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva. Que baru me jã́jara mʉja, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquepe ñai Espíritu Santore: Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ne cʉede põecʉbenoi. Ʉ̃́re jʉ abeni, ʉ̃i ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ na mácavʉ. “Ñájine d̶abecʉbe Jʉ̃menijicʉ majare, ʉ̃́re maje jʉ abedu”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ ʉbenina na mácavʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo.
Hebrews 4:12 in Cubeo 12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre.
Hebrews 11:1 in Cubeo 1 Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉrecabu jãve majidivʉ eare d̶aimara márajivʉre iye maje napini coreiyede, maje cʉvarãjiyede méne Jʉ̃menijicʉque, cʉvabevʉvacari cãreja diede. Me majidivʉbu iye maje jã́mene cãreja jãve bajure, aru vaiquíyede jã́mevʉvacari cãreja diede.
2 Peter 1:19 in Cubeo 19 Ñʉje jã́ino mácarõ aru ñʉje jápiaino mácarõ máre nopedecabu iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe javede. Que baru iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãvene ñʉje coyʉiyede iye vaiye báquede ñʉjare. Jápiarĩ ad̶ajarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquede. Yópe pẽoibʉque põeva ne quĩ́jino jã́ri eaiyepe ñeminoi pʉ miad̶áe tʉiyeta aru aviá ʉ̃i boiyeta ne jã́rajiyepe aivʉ me, nopedeca iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ coreóvare d̶aibi mʉjare quĩ́jino pʉ Jesucristoi copaidaiyeta, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyede mʉjare me caiyede mʉje ũmei.