Cross Reference Matthew 7:23 in Cubeo 23 Dinʉmʉ maquinóre náre coyʉcʉyʉmu yʉ: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉmu, arejamed̶a Jesús, náre ecoicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.
Matthew 7:25 in Cubeo 25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Matthew 28:19 in Cubeo 19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ aivʉre jipacʉ Jʉ̃menijicʉre; aru yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre; aru ñai Espíritu Santore máre.
Mark 13:22 in Cubeo 22 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ jã́d̶ovaiye aru põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovarĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Luke 6:48 in Cubeo 48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje.
Luke 13:27 in Cubeo 27 Ʉbenita ʉ̃ acʉyʉme: “Coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉme ʉ̃.
John 10:14 in Cubeo 14 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉ mearo coreyʉbu põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉi coreiyepe ovejavare. Jipacʉ coreóvaibi yʉre. Aru coreóvaivʉ yʉ ʉ̃́re máre. Quédeca coreóvaivʉ yʉ ji cʉvamara coapa. Aru yʉre coreóvama na máre. Yʉrecabu mead̶acʉyʉ põevare. Que baru yaicʉ́yʉmu náre boje.
John 10:27 in Cubeo 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
John 13:18 in Cubeo 18 ’Ʉbenita ji beoimara mácavʉre coreóvaivʉ yʉ. Que baru “Torojʉrãjaramu”, ji aiyede mʉja caivʉre abevʉ yʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíye jaʉvʉ yʉre: “Ñai ãñʉ mácʉ yʉ́que, yʉre boaiyʉbi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 9:14 in Cubeo 14 Que baru yo Damascore caivʉ ina mʉre jʉ aivʉre bʉocʉdayʉtame ʉ̃, sacerdotevai jabova ne cõjeimʉ mácʉ, arejamed̶a Ananías Jesúre.
Acts 11:26 in Cubeo 26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju. Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova.
Acts 15:17 in Cubeo 17 Yópe d̶acʉyʉmu yʉ judíova ãmevʉre, ne vorãjiyepe ayʉ yʉre, ne jabocʉre.
Romans 8:28 in Cubeo 28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre.
Romans 8:31 in Cubeo 31 ¿Aipe arãjidi maja? Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare, ye baju ãmevʉ apevʉ ne maucʉvarõ majare. Põecʉ cʉbebi ãmed̶arĩ bʉojayʉ maje ũmene.
Romans 9:11 in Cubeo 11 Jʉ̃menijicʉ nópe vaidé d̶arejaquemavʉ, beocʉyʉ cũinácʉ némacʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃i majié báquepedeca mamarʉmʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Rebeca bácore: “Ĩmacʉcapũravʉ jíbʉcʉ pʉeno parʉrõ nʉcʉyʉme. Jíbʉcʉ memecacʉyʉme ĩmacʉcapũravʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Rebeca bácore. Jʉ̃menijicʉ nópe arejaquemavʉ ne põetenajiye jipocamia. Ʉ̃i nópe aiyede ina pʉcarã ye d̶abedejaquemavʉ cãreja mearore aru ãmenore máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ye beobedejaquemavʉ nácacʉre ʉ̃i d̶aiye báque boje. Quénora beorejaquemavʉ cũinácʉ nácacʉre ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va ʉ̃i cutuquiye boje ʉ̃́re.
Romans 11:2 in Cubeo 2 Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi beoimaramu. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare ʉ̃i põeva márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ jarʉvabebi ñʉjare. Aru mʉja coreóvaivʉbu jãve yópe arĩ toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Elíai coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉque. Elías chĩoñʉ arĩ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque: “Mʉ, ji jabocʉ, jave boarĩ́ jarʉvaquemavʉ mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Aru mi ãimarare boarĩ́ juarĩ jícaivare máre mʉre jave bíjare d̶aquemavʉ die coapa. Aru yʉ quécʉrabu mi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apʉcʉ cãreja. Que baru yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu na”, arejaquemavʉ Elías Jʉ̃menijicʉre.
Romans 12:9 in Cubeo 9 Ʉjarã apevʉre aru me d̶ajarã náre jãve. Pʉcaũmea cʉbevʉva cad̶atejarã náre. Ʉbejarã ãmenore. Cainʉmʉa d̶ajarã mearore.
Romans 15:9 in Cubeo 9 Aru Cristo máre mearore jíde d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje náre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristorã: Ji cʉede judíova ãmevʉ jẽneboi, mearore jícʉyʉmu yʉ mʉre. Aru yʉriacʉyʉmu yʉ, torojʉede máre jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
Romans 15:20 in Cubeo 20 Cũináromu ji ʉrõ. Coyʉiyʉvʉ yʉ iye yávaiye méne ã́ro ĩmaro ne jápiabenoi cãreja Cristorã, d̶abecʉyʉ apevʉ ne memeni bʉino mácarõre.
1 Corinthians 3:10 in Cubeo 10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cʉ̃rami cʉ̃ravaque d̶aiñamine ʉ̃i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ cʉ̃raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶arĩburu yóboi ʉ̃i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve maquiyépe aivʉ.
1 Corinthians 8:3 in Cubeo 3 Ʉbenita põecʉi Jʉ̃menijicʉre ʉru, Jʉ̃menijicʉvacari coreóvaibi ʉ̃́re, aru me jã́imi ʉ̃́re. Ñai põecʉ apevʉre ʉcʉ máre, jãve ʉ̃́recabe me coreóvayʉ.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Galatians 4:9 in Cubeo 9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni dajocaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque? Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape.
Ephesians 2:20 in Cubeo 20 Maja Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i cʉ̃ramipebu. Cʉ̃ravaque d̶aiñamipebu diñami cʉ̃rami. Ñʉja Jesúre jʉ aivʉ ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mamarʉmʉre jʉ arejacarã ñʉja Jesucristore. Aru bueni bʉ́rejacarã iye ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ñʉjatamu yópe cʉ̃rava Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape cʉ̃rami cãchinore. Aru mʉjatamu yópe apeva cʉ̃rava ʉ̃i epeivape ñʉje pʉenora, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re ñʉjapedeca. Aru Jesucristorecabe yópe cʉ̃ravape cʉ̃ramitõbʉi, parʉriva apeva pʉeno.
Ephesians 3:15 in Cubeo 15 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉrecabe cʉed̶ayʉ bácʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Caivʉ náre ne yajuboa coapa epedejaquemavʉ ʉ̃. Que teni népacʉpe páyʉ cʉrĩ, coreóvare d̶aibi náre coapa aipe meacʉ ãrojajʉrocʉre põecʉi pacʉre. Que baru jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje.
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
Ephesians 4:30 in Cubeo 30 Chĩore d̶abejarã mʉja ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ jicʉre. Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ majare Jʉ̃menijicʉ jinava. Ñai Espíritu Santoi cʉe boje majaque, majidivʉbu jãve cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinóre meara baju jaʉbeda d̶acʉyʉre majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
Ephesians 5:1 in Cubeo 1 Majamu Jʉ̃menijicʉi mára pare ʉ̃i ʉmara. Que baru me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aiyepe.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
1 Timothy 6:19 in Cubeo 19 Nópe ne cad̶ateiye boje apevʉre, cʉvarãjarama na coapa ne bojed̶arãjiyede daquijãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Jãve torojʉrivʉ ne ũmei cʉvarãjarama na jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Titus 2:11 in Cubeo 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre.
Hebrews 6:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
Hebrews 11:10 in Cubeo 10 Abraham mácʉ napini coredejaquemavʉ ʉ̃i cʉquiyede no ĩmaro cũiméno Jʉ̃menijicʉi cainʉmʉa cʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉrecabe dápiayʉ bácʉ aipe ãrojaro maquinóre diĩmarore aru d̶ayʉ bácʉ máre diĩmarore.
1 Peter 1:13 in Cubeo 13 Caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ d̶acaibi mʉjare boje. Que baru me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede aru me d̶ajarã caiye mʉje d̶aiyede majidivʉpe. Que teni napini corejarã cũinárora caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede Jesucristore.
2 Peter 1:4 in Cubeo 4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu.
2 Peter 3:14 in Cubeo 14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva.
1 John 2:19 in Cubeo 19 Ina Cristore maucʉvarivʉ maje jẽneboi cʉ́teima. Ʉbenita majevʉ ãmema. Que baru etad̶ama na majare jocarĩ. Majevʉ baru, cʉjebu na majaque. Ʉbenita ne etaiye báque boje majare jocarĩ, majidivʉbu maja majevʉ ãmevʉre.
1 John 3:7 in Cubeo 7 Mʉja, jímajinape paivʉ, jápiabejarã ina jʉjovaiyʉrivʉre mʉjare. Ñai d̶ayʉ mearore cainʉmʉa d̶aibi mearore yópe Jesucristovacari ʉ̃i d̶aiyepe mearore cainʉmʉa.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 3:8 in Cubeo 8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi mʉre memecaicõjemeni majicʉ.
Revelation 17:8 in Cubeo 8 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ mi jã́imʉ mácʉ cʉ́teame javede. Aru cʉbebi caride. Ʉbenita mʉri dacʉyʉme icobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ʉ̃i bíjacʉnʉquiye jipocai. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ pare cuecumarajarama, ne jã́iye boje ñai ãimacʉ cʉcʉ bácʉre javede, cʉbecʉre caride, ʉbenita dacʉyʉre cojedeca. Ina cuecumarajivʉrecabu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo toivaino marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
Revelation 21:14 in Cubeo 14 No biaido me jãjaro núvari d̶aido bateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Doce paiva cʉ̃rava cʉ́teavʉ̃. Diva cʉ̃ravarã toivaino mateávʉ̃ ñʉje ãmiá ñʉja doce paivʉ ñai ovejajĩcʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje ãmiá coapa.
Revelation 22:4 in Cubeo 4 Ʉ̃i jivare jã́rajarama na. Aru ʉ̃i ãmiáre toivaino maquiyébu ne tʉ̃tʉvarã.