Cross Reference Matthew 7:22 in Cubeo 22 Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinóre obedivʉ põeva, yópe arĩ, coyʉrãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ, aru jarʉvaivʉ bácavʉ abujuvare, aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶aivʉ bácavʉ mi ãmiái, mi parʉéque”, arãjarama.
Matthew 12:21 in Cubeo 21 Ʉ̃́recabe põevare mead̶arĩ bʉojayʉ. Que baru ʉ̃́re napini corenajarama ina judíova ãmevʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 24:36 in Cubeo 36 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre, majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre.
Luke 10:12 in Cubeo 12 Coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina tedejaimad̶a. Ʉbenita diĩmarocavʉ, mʉjare copʉ etabevʉ bácavʉ, ñájinajarama ina Sodomacavʉ bácavʉ pʉeno baju Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
Luke 23:46 in Cubeo 46 Dinʉmʉre pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: —Mʉ, jipacʉ, ji ũmene mʉre jíyʉbu yʉ, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Que ayʉva, yaidéjamed̶a ʉ̃.
John 6:39 in Cubeo 39 Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ʉ̃i jʉ are d̶aimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que d̶ainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre.
John 6:44 in Cubeo 44 Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre.
John 10:28 in Cubeo 28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃.
John 17:11 in Cubeo 11 ’Yʉ mautebecʉbu ijãravʉre caride. Quénora maumejieneca dacʉyʉmu mi yebai, cʉcʉyʉ mʉ́que. Ʉbenita nácapũravʉ mautenajivʉbu ijãravʉre. Mʉ, jipacʉ bajutamu mʉ. Que baru ina yore mautenajivʉre corejacʉ mʉ mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiye báqueque yʉre. Corejacʉ náre, cũinávʉpeda ne tenajiyepe ayʉ yópe majapedeca.
John 17:15 in Cubeo 15 “Ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare ĩni nʉvajacʉ ijãravʉre jocarĩ”, arĩ jẽniamevʉ yʉ mʉre. Quénora “Náre jã́ri corejacʉ me, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ãmeina d̶are d̶abequiyepe ayʉ náre”, arĩ jẽniaivʉ yʉ mʉre.
Acts 7:59 in Cubeo 59 Ne dʉreiyedeca cʉ̃raboaque, Estebãcapũravʉ jẽniañʉ marejámed̶a Jesúre. —Mʉ, ji jabocʉ, Jesús, caride ĩjacʉ ji ũmene, arejamed̶a Esteban.
Acts 9:16 in Cubeo 16 Yʉ jã́d̶ovaquijivʉ ʉ̃́re ñájiyede yʉre boje, arejamed̶a Jesús.
Acts 13:46 in Cubeo 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre.
Acts 13:50 in Cubeo 50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare d̶arejaimad̶a diĩmarocavʉ, ʉ̃mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ põeva ne pued̶ainomivare máre, ne ñájine d̶arãjiyepe aivʉ Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimad̶a náre dijoborõre jocarĩ.
Acts 14:5 in Cubeo 5 Dinʉmʉre ina judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre coyʉrejaimad̶a jabovaque, yópe arĩ: “Ñájine d̶arãjarevʉ Pablojãre”, arejaimad̶a ne bajumia. Que arĩ, cʉ̃raboaque dʉvarĩ boaiyʉrĩdurejaimad̶a náre.
Acts 21:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejame ñʉjare: —¿Aipe teni oivʉrʉ̃ mʉja? Chĩore d̶abejarã yʉre. Yʉ́vacari jũracʉbevʉ Jerusalẽ́cavʉ yʉre ne bʉoru, aru yʉre ne boarĩ́ jarʉvaru máre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, arejame Pablo.
Acts 21:27 in Cubeo 27 Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre d̶arejaimad̶a siete paijãravʉa baju. Dijãravʉa cũiquíye jipojĩcai, apevʉ judíova daivʉ bácavʉ Asia ãmicʉrijoborõre jocarĩ jã́rejaimad̶a Pablore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Obedivʉ põevare jarare d̶arejaimad̶a Pablore.
Acts 22:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
Romans 1:16 in Cubeo 16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre.
Romans 5:4 in Cubeo 4 Aru torojʉrivʉbu maje ũmei maje napiye boje, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare maje ñájiyede cainʉmʉa. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉre jidʉbevʉva.
Romans 9:33 in Cubeo 33 Javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede dibo cʉ̃rabo borore: Epeivʉ yʉ põecʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe cʉ̃rabo ma coricai dobaribo põeva toivʉre tʉre d̶aiyepe, nopedeca ina põeva jʉ abevʉ ñai põecʉre bíjarãjarama na. Ʉbenita caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉyebenajarama na, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Romans 15:12 in Cubeo 12 Aru Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Isaí bácʉi pãramenacacʉ bacʉyʉ́ dacʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ ina judíova ãmevʉre. Aru ʉ̃ napini corede d̶acʉyʉme ina judíova ãmevʉre, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
1 Corinthians 3:13 in Cubeo 13 Jesucristoi daquijãravʉ, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃ toaque aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi.
Ephesians 1:12 in Cubeo 12 Que baru caivʉ ñʉjare, mamarʉmʉcavʉ napini coreivʉre Cristoi mead̶aquiyede ñʉjare, Jʉ̃menijicʉ mearore jícõjeimi ñʉjare ʉ̃́re, ñʉje mearore jímʉ macʉyʉ́ cainʉmʉa, ñʉje cʉede cãreja. Mearore jíye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno.
Ephesians 3:1 in Cubeo 1 Mʉja judíova ãmevʉ, mʉje Jʉ̃menijicʉi põeva teiye boje, jẽniaivʉ yʉ ʉ̃́que mʉjare boje. Yʉ, Pablo, bʉoimʉmu ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jesucristore memecayʉbu yʉ mʉja judíova ãmevʉre boje.
Philippians 1:20 in Cubeo 20 Pare ʉvʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ji coreiyepe, cʉyoje tebecʉyʉ cainʉmʉa ji d̶aiyeque. Quénora d̶aiyʉvʉ yʉ cainʉmʉa yópe d̶aiye jaʉépe yʉre. Que baru caride aru cainʉmʉa jidʉbecʉva coyʉquijivʉ Cristorã. Que teni pued̶aquijivʉ Cristore caiye ji d̶aiyeque, põeva ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ pʉeno meacʉ bajure. Que d̶aquijivʉ yʉ apʉcʉ baru o yaiyʉ́ baru máre.
Philippians 3:8 in Cubeo 8 Aru pʉeno bajutamu caijĩe ji cʉvajʉroe. Corevayʉbu bojecʉbede yʉre. Bojecʉvʉ yʉre caiye pʉeno ji coreóvaiye ji jabocʉ Jesucristore. Que baru dajocaivʉ caiye iye ji d̶aiye báquede, aru ji cʉvae báquede, aru ji napini coreiye báquede máre, memecacʉyʉ Cristore. Caiye iye báquede ji coreóvaiyede jarʉvaiyepe paiyebu caride, Cristo jicʉ bacʉyʉ́re aru cʉcʉyʉre ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride yʉ d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃i jã́quiyepe arĩduyʉ yʉre meacʉpe yópe ji d̶arĩduiye báquepedeca. Quénora caride Jʉ̃menijicʉ jã́imi yʉre meacʉpe, ji jʉ aiye boje Cristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe meacʉ d̶ayʉ yʉre ʉ̃i jã́inoi ji jʉ aiyede Cristore.
Philippians 3:10 in Cubeo 10 Que baru cũinároratamu ji ʉrõ caride. Coreóvaiyʉvʉ yʉ Cristore me, coreóvacʉyʉ iye parʉéde nacovaiye báquede ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, ñájicʉyʉ ʉ̃i ñájiye báquepedeca, aru ãrojacʉyʉ ʉ̃́pe ʉ̃i yaiye báquede.
Philippians 3:21 in Cubeo 21 Ʉ̃i daquiyede, oatʉvacʉyʉme maje bajuá parʉbebajua yainájibajuare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ maje bajuá cũimébajua majare coapa ʉ̃i baju cũimébajupe. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i majié parʉéque. Iye ʉ̃i majiéque pʉrʉcʉvabi caiye ijãravʉquede aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Que teni caiye vaiquíyebu yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1 Thessalonians 2:16 in Cubeo 16 Ina judíovavacari ñʉjare coyʉicõjemeniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ina judíova ãmevʉre, ne meatebenajiyepe aivʉ. Que teni bʉojaivʉbu caiye ne ãmeina teiyede. Que baru caride ʉetʉibi Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ d̶aivʉre ãmeno. Que baru ñájine d̶acʉyʉme náre.
1 Thessalonians 5:4 in Cubeo 4 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ãmevʉ mʉja. Aru ãmeina teivʉ ãmevʉ mʉja nápe, Jesúre jʉ abevʉ, ñeminoi cʉrivʉpe. Que baru mʉje coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesús dacʉyʉre, ʉ̃ cuavabecʉyʉme mʉjare ʉ̃i copaidaiyede ijãravʉi, yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i cuavaiyepe cʉ̃ramicavʉre.
1 Timothy 6:20 in Cubeo 20 Mʉ, Timoteo, Jʉ̃menijicʉ epeibi mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jápiabejacʉ iye coyʉiyede pued̶abenore Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmenore máre. Jápiabejacʉ iye bueiyede jãve ãmene. Ina põeva borocʉrivʉ bueniduyama majidivʉpe. “Me majivʉ ñʉja. Ñʉje bueiye jãvemu”, arĩduyama. Ʉbenita majibema na.
2 Timothy 1:8 in Cubeo 8 Que baru cʉyebejacʉ mʉ iye maje coyʉiyede maje jabocʉ Jesucristorã. Aru cʉyebejacʉ yʉre máre, bʉoimʉ cʉcʉreca ʉ̃́re boje. Quénora yʉ́vacari ñájiyʉbecʉ ãmevʉ ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉ máre ñájiyʉbecʉ cʉbejacʉ mi coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Napijacʉ mi ñájiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2 Timothy 1:18 in Cubeo 18 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me aipe Onesíforo ʉ̃i cad̶ateiye báquede ʉrarõ majare, cʉrivʉ bácavʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Que baru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ Onesíforore máre.
2 Timothy 2:9 in Cubeo 9 Aru iye yávaiyede ji coyʉiye boje ñájivʉ yʉ. Carita apevʉ maucʉvarivʉbu yʉre bʉoiyeta tãumeaque yui ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi ãmeina d̶ayʉpe. Ʉbenita ñame bʉojabecʉbe bʉoyʉpe d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
2 Timothy 3:10 in Cubeo 10 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ aipe ji bueiye báquede, aru ji d̶aiye báquede, ji d̶aiyʉe báquede, ji jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, ji napiye báquede, ji ʉe báquede põevare, aru ji ñájiye báquede máre. Mʉ coreóvaivʉ aipe ina Antioquía, Iconio, aru Listra ãmicʉriĩmaroacavʉ ne ñájine d̶aiye báquede yʉre. Ne ñájine d̶aiyedeca yʉre, cainʉmʉa napinejacacʉ yʉ. Aru maje jabocʉ Jesucristovacari mead̶arejame yʉre cainʉmʉa.
2 Timothy 4:8 in Cubeo 8 Que baru yópe ñai cúyayʉ ʉ̃i jacopʉiyepedeca ʉ̃i cúyaiye bojede eayʉ apevʉ jipocai, yʉre máre jícʉyʉme maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ji mearo d̶aiye báque boje. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ, quénora jícʉyʉme caivʉ ina ʉ̃́re ʉrivʉ napini coreivʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre.
2 Timothy 4:16 in Cubeo 16 Mamarʉmʉre ji nʉiye báquede jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, coyʉcʉyʉ ji d̶aiye báquede ne boro coyʉrĩ ad̶aiye báque boje yʉre, põecʉ cʉbeteame yóvayʉ yʉre. Quénora caivʉ dajocaima yʉre. Jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ yo ne ãmeno d̶aino mácarõre yʉre.
Hebrews 2:18 in Cubeo 18 Jesúvacari abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmʉ maridurejaquemavʉ. Aru ñájinejaquemavʉ diede. Que baru caride ʉ̃́recabe cad̶ateni bʉojayʉ majare, abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmarare.
Hebrews 7:25 in Cubeo 25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
Hebrews 12:2 in Cubeo 2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
1 Peter 1:5 in Cubeo 5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
1 Peter 1:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai.
1 Peter 4:16 in Cubeo 16 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru mʉje jʉ aiye boje Cristore, cʉyoje tebejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre mʉje Cristo jina mae boje.
1 Peter 4:19 in Cubeo 19 Iye ji coyʉiyede yópe aiyʉrõtamu: Ina põeva ñájivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mearore d̶are cuiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Aru jʉ aiye jaʉvʉ náre Jʉ̃menijicʉre, náre cʉed̶ayʉ bácʉre aru cainʉmʉa d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ne ũmene.
Jude 1:24 in Cubeo 24 Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe majicʉ aru parʉcʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, mʉje vainí tʉbenajiyepe ayʉ ye ãmeno cʉbevʉva. Ʉ̃́vacari núre d̶aibi mʉjare ʉ̃i jã́inoi torojʉrivʉre mʉje ũmei. Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju mead̶aibi majare, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́tame meacʉ baju, majicʉ ʉrarõ, pʉeno parʉcʉ, aru caivʉ pʉeno jabocʉ jãravʉ jipocare aru caride aru cainʉmʉa. Quédecabu. Quénoramu.