Cross Reference Matthew 7:15 in Cubeo 15 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare: —Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei.
Matthew 10:33 in Cubeo 33 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi, arejame Jesús.
Matthew 24:5 in Cubeo 5 Obedivʉ ʉ̃mʉva darĩ arãjarama “Cristobu yʉ”, jʉjovarãjivʉ obedivʉ põevare.
Matthew 24:11 in Cubeo 11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare jʉjovarãdarãjarama.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Mark 13:22 in Cubeo 22 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ jã́d̶ovaiye aru põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovarĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Luke 6:26 in Cubeo 26 Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, põeva ne me yávaiyede mʉjare. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, me yávarejaquemavʉ ãnina borocʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ bácavʉre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
Luke 12:9 in Cubeo 9 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
Luke 21:8 in Cubeo 8 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ” aru “Cristoi daquijãravʉ baquinó joabejĩnotamu”. Náre jʉ abejarã. Aru náque nʉmejara.
Acts 3:13 in Cubeo 13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre, majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃́re memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Aru ñai jabocʉ Pilato ʉ̃i jaetovaiyʉede, ʉbeteavʉ̃ mʉjavacari.
Acts 20:28 in Cubeo 28 Me d̶ajarã mʉja. Ñai Espíritu Santo mʉjare jã́ri corede d̶aibi caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru me corejarã náre yópe ovejavare coreipõecʉ ʉ̃i coreiyepe. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉ jinatamu na, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, Jesús, ʉ̃i yaicáiye báque boje náre.
Romans 16:18 in Cubeo 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
1 Corinthians 6:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru caiye mʉje d̶aiyede mʉje bajuque pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre. D̶aicõjeimara ãmevʉvacari, mʉje pued̶aiye boje Jʉ̃menijicʉre, me d̶ajarã mʉje d̶aiyede mʉje bajuque.
1 Corinthians 7:23 in Cubeo 23 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru apevʉre yebacavʉpe tede d̶aicõjemejara mʉjare, mʉje d̶aiye boje yópe ne bueiye jãve ãmepe. Quénora d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
1 Corinthians 11:19 in Cubeo 19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Galatians 3:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari ñájicarejaquemavʉ yaiyʉ́, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare boje. Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 4:17 in Cubeo 17 Apevʉ, ina bueivʉ ape yávaiyede, torojʉre d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje me pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Ʉbenita ne d̶aiyʉrĩduiye meamejebu mʉjare. Maucʉvare d̶arĩduivʉbu mʉjare yʉ́que, mʉje jʉ arãjiyepe aivʉ ne bueiyede.
Galatians 5:20 in Cubeo 20 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu. Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu, bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉyʉre ina nópe d̶aivʉre.
Ephesians 1:7 in Cubeo 7 Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje.
Ephesians 4:14 in Cubeo 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
Philippians 3:19 in Cubeo 19 Nárecabu bíjaroimara márajivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Que d̶aimara, nʉrajarama na toabo cũiméboi. Nárecabu mearore jíbevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita jíyama mearore ne baju ʉrõpe. Que teni ne ãiye ne jʉ̃menijicʉpe paiyebu. Cʉyoje tebenama ne ãmeina d̶aiyede. Quénora, “¿Meara márica maja?” ad̶ama ʉbenina. Nárecabu dápiabevʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora dápiad̶ama ijãravʉquede.
Colossians 2:8 in Cubeo 8 Me jã́jara mʉja. Mʉje bajumia apevʉre jʉjovaicõjemejara ne bueiye bojecʉbeque aru borocʉeque máre, ne d̶abenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueimarare. Iye ne bueiye põeva néñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyebu. Iye ne bueiye põeva ne majiébu. Aru iye ne bueiyedecabu Cristoi yávaiyede, “Jãve ãmevʉ” aiye. Que baru jãve ãmevʉ aru bojecʉbevʉ iye ne bueiye.
Colossians 2:18 in Cubeo 18 Aru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje mearore jíye boje Jʉ̃menijicʉre ʉ̃́pe ãmevʉ. Que teni apecʉ ʉ̃i cãchinocavʉpe tebejarã mʉja. Aru mearore jíbejarã ángelevare máre, yópe ʉ̃i d̶aiyepe. Ʉ̃́recabe arĩduyʉ ʉbenina “Jãvemu ji coyʉiye, ji jã́iye báque boje apʉcʉ yópe decoboainope”. Ʉbenita jã́memi iyede, ʉ̃i coyʉiye borore. Aru, “¿Meacʉ bárica apevʉ pʉeno?” ʉbenina arĩduibi. Nópe arĩduibi ʉ̃i d̶aicõjeiye boje ʉ̃i dápiainore ʉ̃i ãmeina d̶aiyʉeque.
2 Thessalonians 2:3 in Cubeo 3 Quéda apecʉre jʉjovaicõjemejara mʉjare. Dijãravʉ baquinó, Jesúi copaidaquijãravʉ, eabequiyebu pʉ obedivʉ põeva ne ʉrarõ maucʉvaeta Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉ maquinó ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ, bíjacʉyʉ yóboi, cʉetecʉyʉme Jesúi copaidaquiye jipocai. Jʉ̃menijicʉ ñájini d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre, toabo cũiméboi cainʉmʉa.
1 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
2 Timothy 2:12 in Cubeo 12 Aru napivʉbu maja maje ñájiyede. Que baru jabotenajaramu maja ʉ̃́que. Ʉbenita maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ máre jʉ abecʉyʉme majare coapa.
2 Timothy 3:1 in Cubeo 1 Coreóvajacʉ mʉ iyede. Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocai, põeva ãmena maiyójare d̶arãjarama apevʉre.
2 Timothy 4:3 in Cubeo 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
Titus 1:11 in Cubeo 11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre.
Titus 3:10 in Cubeo 10 Ácʉ põecʉ Jesúre jʉ ayʉ ʉ̃i maucʉvarĩduru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re ʉ̃i que d̶aiyede. Ʉ̃i dajocabedu, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re cojedeca, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ diede. Aru ʉ̃i dajocabedu cãreja, ye yóvabejacʉ ʉ̃́re.
Hebrews 10:29 in Cubeo 29 Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina jã́ñʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉ̃́re pued̶abecʉva jʉ abedu, “Jʉ̃menijicʉi mácʉ ãmemi” ayʉ, põeva ne jápiaiyede, yópebu jarʉvaiyepe ʉ̃́re. Pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai “Ye baju ãmevʉ. Ye bojecʉbevʉ” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉi jive meiyede ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe ayʉ põevare apeno “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye yóboquede. Jesucristoi jiveque joaimara mácavʉpe paivʉbu caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ñai “Ʉ̃i jivebu caivʉ apevʉ ne jivepe” ayʉ, joaimʉpe ãmemi aru boropateyʉbe. Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme. Aru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina yávayʉ ñai Espíritu Santore, “Abujucʉi parʉéque põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ Jesús” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acare d̶aimʉre bojecʉbeda ʉ̃ jinare, ʉ̃i ʉe boje náre.
1 Peter 1:8 in Cubeo 8 Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje.
2 Peter 2:3 in Cubeo 3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
1 John 2:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, joabenomu ijãravʉ cũiquíno. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja cũinácʉ dacʉyʉre, ñai Cristoi maucʉ bacʉyʉ́re. Aru caride obedivʉ maucʉvarivʉbu Cristore. Que baru coreóvaivʉbu maja joabenore ijãravʉ cũiquínore.
1 John 2:26 in Cubeo 26 Yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majinajiyepe ayʉ apevʉ ne borore, ina mʉjare jʉjovaiyʉrivʉre.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
Jude 1:18 in Cubeo 18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.
Revelation 2:9 in Cubeo 9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 3:8 in Cubeo 8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi mʉre memecaicõjemeni majicʉ.
Revelation 5:9 in Cubeo 9 Aru yópe arĩ, yʉriaima cũináro yʉriaino mamarore: Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru iyoca cãriáiyocare ĩni, jãjariyabeare burarĩ bʉojaivʉ mʉ. Meacʉ bajubu, mʉre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. Mʉrecabu bojed̶ayʉ bácʉ põevare mi jiveque ne vainí tʉrĩ ãmeina teiyede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi põeva marajiyépe ayʉ. Bojed̶arejaquemavʉ mʉ náre, caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caicamua yávaicamuacavʉre, cainoa ĩmaroacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.
Revelation 13:14 in Cubeo 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.