Cross Reference Matthew 13:52 in Cubeo 52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ baru Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe ji coyʉiyepe, bueni bʉojarãjarama Jʉ̃menijicʉi yávaiye báque javede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene máre, cad̶atenajivʉ ina jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre. Nopedeca cʉ̃rami upacʉ davaibi ʉ̃i cʉvae javequede aru mamaene máre ʉ̃i epeiye báquede ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, cad̶atecʉyʉ diñamicavʉre ne d̶aiyede, arejame Jesús.
Matthew 26:28 in Cubeo 28 Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
Mark 14:24 in Cubeo 24 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Dicorore ũcujara mʉja. Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
Luke 22:20 in Cubeo 20 Aru nopedeca ũcuidore ĩni, ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: —Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
John 5:21 in Cubeo 21 Yópe yaivʉ bácavʉre jipacʉi nacovaiyepe yainore jarʉvarĩ, nopedeca yʉ, mamacʉ, cʉre d̶ayʉbu ina ji ʉmarare.
John 6:63 in Cubeo 63 Jʉ̃menijicʉi Espíriturecabe põevare cʉre d̶ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Põeva ne baju apevʉ põevare cʉre d̶aiye majibema. Iye cari ji coyʉiyeque, yʉrecabu mʉjare cʉvare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi Espíriture, ñai põevare cʉre d̶ayʉre mamaũmeque ne jʉ aiyede yʉre.
Romans 1:5 in Cubeo 5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede d̶aibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re.
Romans 2:27 in Cubeo 27 Mʉjacapũravʉ cʉvarivʉbu iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru buraicõjeivʉbu máre mʉje cajede. Ʉbenita ye d̶abevʉ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Quénora jʉ abevʉ diede. Que baru apevʉ, judíova ãmevʉ, ne cajede buraicõjemevʉreca, ne d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne boro coyʉrĩ ad̶aimara márajivʉbu mʉja, judíova, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjiyepe aivʉ mʉjare, mʉje jʉ abe boje die d̶aicõjeiyede.
Romans 3:20 in Cubeo 20 Iye d̶aicõjeiyeque ñame boropatebema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora iye d̶aicõjeiyeque põeva coreóvaivʉbu caivʉre ãmena matʉiyede.
Romans 4:15 in Cubeo 15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu.
Romans 4:17 in Cubeo 17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ obediyajuboacavʉ néñecu macʉyʉ́re d̶acʉyʉmu yʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi nópe aiye boje, ñai Abraham mácʉi jʉ aimʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aino mácarõ bojecʉrõtamu. Jʉ̃menijicʉ nacovaimi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶aibi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque no jipocai cʉbe báquede.
Romans 7:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride d̶aicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre. Jipocamia yebacavʉpe barejaquémavʉ maja. Diede jʉ aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre memecabevʉbu maja javecarõque, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja mamaroque caride, yópe ñai Espíritu Santoi cʉre d̶aiyepe majare apʉé mamaeque. Que baru d̶aivʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe majare jaʉé cʉbe boje, quénora maje d̶aiyʉe boje.
Romans 7:9 in Cubeo 9 Apenʉmʉa iye d̶aicõjeiyede coreóvabecʉ, torojʉcʉ barejacácʉ ji baju. Coreóvabedejacacʉ boropateyʉ ji baju. Ʉbenita cũinájãravʉ ji jápiaiyede yo d̶aicõjeino, “Ãujimejara” ainore, ʉre ãmeina d̶aiyede bʉ́rejacacʉ yʉ. Aru yaiyʉ́ bácʉpe coateyʉ barejacácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Romans 8:2 in Cubeo 2 Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiye boje yʉre caride, cʉre d̶aibi yʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru jãve cʉre d̶aibi yʉre. Que teni ñai Espíritu Santo ji ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemene d̶aibi yʉre. Que baru ji baju ãmeina d̶aiyʉe coatede d̶arĩ bʉojabevʉ yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe.
1 Corinthians 3:5 in Cubeo 5 ¿Ye parʉéde cʉvari ñai Apolos, aru ye parʉéde cʉvari yʉ, põeva ne yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjare? Ñʉjacapũravʉbu Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ quéda. Ñʉje memecaiye boje ʉ̃́re, mʉja jʉ aivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉja coapa d̶aivʉbu ñʉje memeiyede yópe Jʉ̃menijicʉi memeicõjeiye báquepe ñʉjare.
1 Corinthians 3:10 in Cubeo 10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cʉ̃rami cʉ̃ravaque d̶aiñamine ʉ̃i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ cʉ̃raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶arĩburu yóboi ʉ̃i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve maquiyépe aivʉ.
1 Corinthians 11:25 in Cubeo 25 Aru nopedeca ũcuidore ĩni ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: “Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ ‘Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi’, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu. Cainʉmʉa mʉje ũcuiyede diede, ãrʉjara yʉre”, arejamed̶a Jesús.
1 Corinthians 12:28 in Cubeo 28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jʉ̃menijicʉ epeibi, maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu ʉ̃i epeimara Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara bueipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre.
1 Corinthians 15:45 in Cubeo 45 Caride maja cʉvarivʉbu maje baju yópe Adán mácʉi baju bácarõpe, Jʉ̃menijicʉi jíye báquede ʉ̃ mácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Mamarʉmʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimʉ marejaquémavʉ, apʉcʉyʉ ʉ̃i bajuque”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Adán mácʉi yóbocacʉ, Cristo, maja mamajãravʉ cũiméjãravʉcavʉ maje mamarʉmʉcacʉ, apʉre d̶ayʉbe majare maje ũmei. Que baru jícʉyʉme majare mamabaju, maje cʉrãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
2 Corinthians 3:7 in Cubeo 7 Javede “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ põevare, ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre. Iye d̶aicõjeiyede toivaicõjenejaquemavʉ cʉ̃ravearã. Dinʉmʉ mácarõre paredeca Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽorejaquemavʉ. Que baru Moisés bácʉi jiva máre pẽorejaquemavʉ. Iye pẽoiye bíjare nʉiyedeca, ãnina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye jã́ivʉ bʉojabedejaquemavʉ ʉ̃i jivare, pare pẽoiyeque boje. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ʉ̃i majide d̶aiye báquede põevare aipe d̶aiye jaʉrõre náre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, iye coatede d̶aiye põevare ʉ̃́re jarʉvarĩ.
2 Corinthians 3:9 in Cubeo 9 Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, põevare boropateivʉre jã́ri, ñájicõjenejaquemavʉ náre. Ʉbenita ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, põevare boropatebevʉre jã́ri, mead̶arejaquemavʉ majare. No ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Ʉbenita yo ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque.
2 Corinthians 3:14 in Cubeo 14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2 Corinthians 5:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉrecabe d̶are d̶ayʉ caiye iyede majare boje. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃́que, maja ʉ̃́re maucʉvarivʉ bácavʉ, maje yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ñʉjare cãrijimene d̶are d̶aicõjenejame apevʉ põevare máre ʉ̃́que, na ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.
Galatians 3:10 in Cubeo 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 3:21 in Cubeo 21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque.
Ephesians 2:1 in Cubeo 1 Javede majarecabu yaivʉ bácavʉpe maje ũmei coateimara mácavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje vainí tʉiye báque boje aru maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje máre.
Ephesians 2:5 in Cubeo 5 Que baru ʉ̃ jã́ñʉ mácʉvacari majare yaivʉ bácavʉpe paivʉre maje ãmeina teiye boje, apʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque yópe ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ. Nopedeca jã́imi majare Cristoque cũinávʉpe. Que baru cʉrivʉbu maja apʉé mamaeque. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu mead̶aiye majare.
Ephesians 3:7 in Cubeo 7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque.
Ephesians 4:11 in Cubeo 11 Ñai Cristorecabe jíyʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare majide d̶aiyede, maje mearo d̶aivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara márajivʉva, aru apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva márajivʉva. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva márajivʉva, aru apevʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre ne coreipõeva márajivʉva, aru náre bueivʉ márajivʉva máre.
Colossians 1:25 in Cubeo 25 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, corecʉyʉ aru cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que baru memecayʉrecabu ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre, coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
1 Timothy 1:11 in Cubeo 11 Aru bueivʉ yʉ iyede jãvene, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye me pʉeno baju méne, põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre náre. Ñai Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́ri coreicõjeimi yʉre aru bueicõjeimi yʉre ʉ̃i yávaiye méne.
1 Timothy 4:6 in Cubeo 6 Mʉ coyʉyʉ baru yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre ina Jesúre jʉ aipõevare, mi baju máre bueiyedeca iye yávaiye méne mi jʉ arĩburu yóboi Jesúre aru caride máre, meacʉ memecaipõecʉ bacʉyʉ́mu mʉ Jesucristore.
2 Timothy 1:11 in Cubeo 11 Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru buecʉyʉ põevare diede máre. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ.
Hebrews 7:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
Hebrews 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
Hebrews 9:15 in Cubeo 15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
Hebrews 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
Hebrews 13:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.
1 Peter 3:18 in Cubeo 18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene.
1 John 1:1 in Cubeo 1 Toivacaivʉ mʉjare Jesucristorã. Ñai cʉcʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia, aru caride máre ʉ̃ cʉbi. Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe põevare apʉé mamaeque. Majide d̶ayʉbe apʉé jãvene. Que baru ʉ̃ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉbe. Ʉ̃i cʉede ijãravʉi, ñʉjavacari jápiarejacarã ʉ̃i coyʉiyede aru jã́rejacarã ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re jãve jã́ri coreóvarĩ jẽnejacarã ñʉja.