2 Corinthians 10:5 in Cubeo 5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
Other Translations King James Version (KJV) Casting down imaginations, and every high thing that exalteth itself against the knowledge of God, and bringing into captivity every thought to the obedience of Christ;
American Standard Version (ASV) casting down imaginations, and every high thing that is exalted against the knowledge of God, and bringing every thought into captivity to the obedience of Christ;
Bible in Basic English (BBE) Putting an end to reasonings, and every high thing which is lifted up against the knowledge of God, and causing every thought to come under the authority of Christ;
Darby English Bible (DBY) overthrowing reasonings and every high thing that lifts itself up against the knowledge of God, and leading captive every thought into the obedience of the Christ;
World English Bible (WEB) throwing down imaginations and every high thing that is exalted against the knowledge of God, and bringing every thought into captivity to the obedience of Christ;
Young's Literal Translation (YLT) reasonings bringing down, and every high thing lifted up against the knowledge of God, and bringing into captivity every thought to the obedience of the Christ,
Cross Reference Matthew 11:29 in Cubeo 29 Jʉ ajarã yʉre aru ji coyʉiyede máre. Buejarã yʉ́que ji bueiyede. Majicaicõjejara mʉjare yʉre, d̶arãjivʉ ji d̶aiyepe. Yʉ cõmaje ãroje jã́ñʉmu põevare. “¿Meacʉ bárica yʉ?” arĩ dápiabevʉ. Que baru yʉ jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare mʉje ũmene.
Matthew 15:19 in Cubeo 19 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare. Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma. O nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma. Nomicʉbevʉ, aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre, d̶ad̶ama caiyede ãmeina d̶aiyede apevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Borocʉma apevʉi borore. Aru coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede.
Luke 1:51 in Cubeo 51 Ʉ̃i d̶aiyeque jã́d̶ovañʉme ʉ̃i parʉéde. Ina põeva ne baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe.
Acts 4:25 in Cubeo 25 Mʉ yávaicõjenejaquemavʉ ñʉjeñecu David bácʉre, mʉre memecaipõecʉ bácʉre, mi Espíritu Santo majiéque. Que teni David bácʉ arejaquemavʉ: Judíova ãmevʉ jorojĩnajarama. Põeva dápiarãjarama ʉbenina ne d̶arãjiyede.
Acts 9:4 in Cubeo 4 Que baru cuecumañʉ, mori tʉrejamed̶a joborõi. Aru jápiarejamed̶a Jesús ʉ̃i yávainore, yópe ainore: —Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a.
Romans 1:5 in Cubeo 5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede d̶aibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re.
Romans 1:21 in Cubeo 21 Põeva coreóvad̶ama ñai Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju cʉcʉre. Ʉbenita mearore jíbenama ʉ̃́re pʉeno baju meacʉpe. Aru torojʉede máre jíbenama ʉ̃́re. “Meacʉbu mʉ”, aru “Meavʉ mi d̶acaiyede ñʉjare”, ye abenama ʉ̃́re. Quénora ʉbenina dápiad̶ama na. Aru jápiarĩ coreóvabenama na. Aru ãme matʉiye dápiad̶ama na ãrʉmevʉpe.
Romans 7:23 in Cubeo 23 Ʉbenita ji ãmeina d̶aiyʉeque d̶aicõjeimʉmu yʉ. Yópe boaipõeva ne maucʉvarãdaiyepe ĩmaro jabocʉre, nopedeca ji ãmeina d̶aiyʉe maucʉvare d̶aivʉ yʉre.
Romans 16:26 in Cubeo 26 Ʉbenita cari ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque boje, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majidivʉ bʉojad̶ama caivʉ põeva. Javede apevʉ põeva majidejaquemavʉ iye yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉ, cainʉmʉa apʉcʉ, coreóvaicõjeimi diede caivʉ põeyajuboacavʉ, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe.
1 Corinthians 1:19 in Cubeo 19 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ina Cristore jʉ abevʉ ne borore: Ina majidivʉ ne majiéde jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru ina coreóvaivʉ ne coreóvaiyede bojecʉbe tede d̶acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1 Corinthians 1:27 in Cubeo 27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre.
1 Corinthians 3:19 in Cubeo 19 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne majié bojecʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ne coyʉiyede ne majiéque, “Ʉbenina coyʉivʉbu”, arĩ dápiaibi ʉ̃. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ ʉbenina arĩ majiniduivʉre jarʉvaibi Jʉ̃menijicʉ, ne baju majiniduiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
2 Corinthians 9:13 in Cubeo 13 Mʉje memecaiyede náre iye jíyede mʉje jarorãjiyeque, jã́d̶ovarajivʉbu mʉja jʉ aivʉre jãve dajocabevʉva Cristoi yávaiye méne, aru mʉja jívʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre náre aru apevʉre máre. Que baru mearore jínajarama ne pued̶aimʉre Jʉ̃menijicʉre.
Philippians 3:4 in Cubeo 4 Ácʉ põecʉi napini coreni bʉojaru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede ʉ̃́re ʉ̃i d̶aiye boje, yʉ́vacari ʉ̃i pʉeno napini coreyʉ bʉojajebu diede.
2 Thessalonians 2:4 in Cubeo 4 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ maucʉvacʉyʉme caivʉ põeva ne pẽpeimarare, aru ne jʉ̃menijinare, caivʉ apevʉ ne mearore jímarare, aru Jʉ̃menijicʉre máre. Yópe arĩ, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ “Yʉrecabu parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno”, acʉyʉme. Que teni ecocʉyʉme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉyʉ yópe jabocʉpe. Aru, “Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ”, acʉyʉme caivʉre.
2 Thessalonians 2:8 in Cubeo 8 Dinʉmʉ maquinóre cʉetecʉyʉme ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ. Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaiyede boarĩ́ jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru copaidayʉ pʉeno meacʉ baju bíjarocʉyʉme ʉ̃́re.
Hebrews 4:12 in Cubeo 12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre.
Hebrews 5:9 in Cubeo 9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa.
1 Peter 1:2 in Cubeo 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 1:22 in Cubeo 22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque.