1 Timothy 6:5 in Cubeo 5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ.
Other Translations King James Version (KJV) Perverse disputings of men of corrupt minds, and destitute of the truth, supposing that gain is godliness: from such withdraw thyself.
American Standard Version (ASV) wranglings of men corrupted in mind and bereft of the truth, supposing that godliness is a way of gain.
Bible in Basic English (BBE) Bitter talk of men who, being evil in mind and dead to what is true, take the faith to be a way of making profit.
Darby English Bible (DBY) constant quarrellings of men corrupted in mind and destitute of the truth, holding gain to be [the end of] piety.
World English Bible (WEB) constant friction of people of corrupt minds and destitute of the truth, who suppose that godliness is a means of gain. Withdraw yourself from such.
Young's Literal Translation (YLT) wranglings of men wholly corrupted in mind, and destitute of the truth, supposing the piety to be gain; depart from such;
Cross Reference Matthew 7:17 in Cubeo 17 Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ.
Matthew 12:33 in Cubeo 33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque.
Matthew 21:13 in Cubeo 13 Náre yópe arejame Jesús: —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús.
Matthew 23:13 in Cubeo 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
John 3:19 in Cubeo 19 Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ʉ̃i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre.
Acts 8:18 in Cubeo 18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe.
Acts 19:24 in Cubeo 24 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, nócacʉ, ʉ̃i ãmiá Demetrio, tãure memeipõecʉ barejámed̶a ʉ̃. D̶arejamed̶a tãuque quĩ́jiñamia cʉ̃ramiare yópe ico jʉ̃menijico õi ãmiá Artemisa õi cʉ̃rami ʉrad̶ãmipe paiñami, d̶arĩ bojed̶acʉyʉ diñamiare põevare. Ʉrarõ tãutʉrare ĩnejamed̶a ʉ̃ diñamia boje. Aru apevʉ Demetriore memecaipõeva máre ʉrarõ tãutʉrare ĩnejaimad̶a na, ne memeiye boje.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
1 Corinthians 11:16 in Cubeo 16 Apecʉ mʉjacacʉ o apeco mʉjacaco jʉ aiyʉbedu iye ji majicaiyede, quédata coyʉyʉbu yʉ diede. Ñʉja aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ apenoa ĩmaroai ye coreóvabevʉ apevʉre, mʉjare jocarĩ, ne nomivare jẽniaicõjeivʉre Jʉ̃menijicʉque o coyʉcaicõjeivʉre ʉ̃i yávaiyede máre ne jipobʉre cũmamevʉva.
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
2 Thessalonians 2:8 in Cubeo 8 Dinʉmʉ maquinóre cʉetecʉyʉme ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ. Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaiyede boarĩ́ jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru copaidayʉ pʉeno meacʉ baju bíjarocʉyʉme ʉ̃́re.
2 Thessalonians 3:6 in Cubeo 6 Mʉja, ñʉjevʉ, yóvaicõjemevʉ ñʉja mʉjare, maje jabocʉ Jesucristoi parʉéque, ina mʉjacavʉ jũracʉrivʉre aru d̶abevʉre máre yópe ñʉje bueiye báquepe.
1 Timothy 1:6 in Cubeo 6 Ʉbenita ina põeva yópe d̶abema na. Quénora coyʉivʉbu ʉbenina.
1 Timothy 3:3 in Cubeo 3 Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Aru ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Quénora meacʉ põecʉ bajacʉ́rĩ. Aru jarabejacʉrĩ. Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ vore nʉmejacʉrĩ. Aru ãujimejacʉrĩ apevʉ ne cʉvaede.
1 Timothy 3:8 in Cubeo 8 Quédeca ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa. Jaʉvʉ náre ne d̶aiye yópe põeva ne pued̶aimarape, aru ne yávaiye máre jãve caivʉre jʉjovabevʉva. Ʉrarõ ũcuiyede ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Aru vorĩ eabejarãri na tãutʉrare ãmei dápiaiyeque.
1 Timothy 6:6 in Cubeo 6 Jãve Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiye pare bojecʉebu põevare, ʉbenita ina torojʉrivʉre ne cʉvaequeda.
2 Timothy 3:5 in Cubeo 5 Apevʉ põeva ne jã́iyede náre d̶arãjarama yópe ina mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre d̶aiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre parʉre d̶aicõjemenajarama ne ũmene d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Dupini nʉjacʉ mʉ nápe paivʉre jocarĩ.
2 Timothy 3:8 in Cubeo 8 Yópe ina yaviva bácavʉ ne ãmiá Janes aru Jambres ne maucʉvae báquepe Moisés bácʉre, nopedeca na máre, ina jʉjovaivʉ nomivare, maucʉvarivʉbu iye yávaiyede jãvene. Dápiaivʉbu ãmenore cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaimaramu na, ne jʉ abe boje iye yávaiyede jãvene.
Titus 1:11 in Cubeo 11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre.
Titus 1:15 in Cubeo 15 Põeva “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, caino ne d̶aino máre mearotamu. Ʉbenita põeva “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, aru ne jʉ abedu Jesúre máre, caino ne d̶aino máre ãmenotamu. Quénora dápiad̶ama na ãmeno matʉiye. Que baru “Boropateivʉ yʉ”, aiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Que teni ne ãmeina d̶aiyede chĩomenama na.
Hebrews 3:12 in Cubeo 12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
2 Peter 2:3 in Cubeo 3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2 Peter 2:15 in Cubeo 15 Dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni mamated̶ama ne baju yópe põecʉ mái nʉri macarõi ʉ̃i mamateiyepe ʉ̃i dajocaiyede dimare jocarĩ. D̶ad̶ama yópe Balaam mácʉpe. Ñai Balaam mácʉ Beor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉvacari, borocʉcʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃i ãmeina teiye báque boje, bojede vorĩ eaiyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
2 John 1:8 in Cubeo 8 Me jã́jara mʉja, mʉje bíjabenajiyepe aivʉ yo bojed̶aino jaʉrõre mʉjare, mʉje memecaiye boje. Quénora me d̶ajarã mʉja, cʉvarãjivʉ caino no bojed̶aino jaʉrõre mʉjare.
Jude 1:11 in Cubeo 11 ¡Chĩorajarama na! D̶ad̶ama yópe Caín mácʉpe, ñai ĩmacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe. Aru ãmeina ted̶ama, earãjivʉ tãutʉrare yópe Balaam mácʉpe. Ʉbenita bíjarãjarama, ne jʉ abe boje jabovare yópe Coré bácʉpe.
Revelation 18:3 in Cubeo 3 No ĩmaro mácarõcavʉ ʉrarõ ãmeina d̶are d̶aima caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai. Aru caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aima diĩmaro mácarõcavʉque. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ ne ʉrarõ ãmeina d̶aiye boje. Que baru bíjaivʉ no ĩmaro mácarõ, áme ñai ángele.
Revelation 18:13 in Cubeo 13 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne canela ãmicʉe mumijʉede aru ape mumijʉede máre, ne juarãjinore mumijʉrõre d̶aquiyepe aivʉ, aru ape mumijʉede mirra ãmicʉe aru olíbano ãmicʉede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne vino ʉ́yaicorore, ne neo carorãjiyepe aivʉ neore, ne pã́ure d̶aiyede harina ãmicʉe, aru ne trigo ãmicʉe oteiyede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne oteiãimarare dʉcʉéde ũmaivʉre, ne ovejavare, ne caballovare, ne jãturuicũare, aru ne yebacavʉre máre, ina dápiaivʉre.