1 Timothy 6:4 in Cubeo 4 Ina põeva dápiaivʉbu ne baju mearape apevʉ pʉeno. Ʉbenita ye majibema na. Jẽniari jã́iyʉrivʉbu ʉbenina ne bajumia. Aru jaraivʉbu ne bajumia aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Ne que d̶aiye boje, põeva jorojĩvʉbu, aru jaraivʉbu, yávaivʉbu borocʉede apevʉi borore, aru “Ãmeina d̶aiyʉbi yʉre”, arĩ dápiaivʉbu apevʉi borore.
Other Translations King James Version (KJV) He is proud, knowing nothing, but doting about questions and strifes of words, whereof cometh envy, strife, railings, evil surmisings,
American Standard Version (ASV) he is puffed up, knowing nothing, but doting about questionings and disputes of words, whereof cometh envy, strife, railings, evil surmisings,
Bible in Basic English (BBE) He has an over-high opinion of himself; being without knowledge, having only an unhealthy love of questionings and wars of words, from which come envy, fighting, cruel words, evil thoughts,
Darby English Bible (DBY) he is puffed up, knowing nothing, but sick about questions and disputes of words, out of which arise envy, strife, injurious words, evil suspicions,
World English Bible (WEB) he is conceited, knowing nothing, but obsessed with arguments, disputes, and word battles, from which come envy, strife, reviling, evil suspicions,
Young's Literal Translation (YLT) he is proud, knowing nothing, but doting about questions and word-striving, out of which doth come envy, strife, evil-speakings, evil-surmisings,
Cross Reference Acts 8:9 in Cubeo 9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃.
Acts 8:21 in Cubeo 21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
Acts 15:2 in Cubeo 2 Pablo aru Bernabé máre jʉ abedejaimad̶a iye ne bueiyede. Que baru coyʉrĩdurejaimad̶a náre jãve ãmene. Ʉbenita ina Judeacavʉ jaraivʉ jápiaiyʉbedejaimad̶a Pablojãre. Que baru Jesúre jʉ aipõeva beorejaimad̶a Pablore aru Bernabéde, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, ne mʉri nʉrajiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jẽniari jã́rajivʉ diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare aru jʉ aivʉre coreipõevare máre.
Acts 18:15 in Cubeo 15 Ʉbenita mʉja jorojĩvʉbu ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i bueiye boje aru ʉ̃i d̶abe boje mʉje d̶aicõjeiyede. Que baru mʉjavacari mead̶ajarã diede. Yʉ́capũravʉ ñájine d̶abecʉyʉmu ʉ̃́re, arejamed̶a ina judíovare.
Romans 2:8 in Cubeo 8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa d̶aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda d̶aivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina d̶arãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine d̶aquimara pare.
Romans 12:16 in Cubeo 16 Cãrijimenoque cʉjarã mʉja apevʉque. Cũinátʉrʉ mʉje ũmei dápiajarã mʉja. Aru jã́jara caivʉ apevʉre cũinátʉrʉ. Dápiabejarã mʉja coapa “¿Meara márica?” apevʉ pʉeno. Quénora yóvajarã mʉja ina cõmaje ãrojarivʉre. Dápiabejarã mʉja ʉrarõ me majidivʉpe.
Romans 13:13 in Cubeo 13 Que baru jaʉvʉ majare maje d̶are nʉiye yópe cʉrivʉpe jãravʉ, apevʉ ne jã́ri bʉojaiyede náre. “Ũcurajare” abeni, ʉrarõ boqueiyede ũcumeni, pacotebejarã mʉja. Aru ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Aru jarabeni jorojĩmejara mʉja apevʉque máre.
Romans 14:1 in Cubeo 1 Me copʉ etajarã mʉja ina Jesúre jʉ aivʉ coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre. Aru, “Majibevʉ mʉja”, arĩ yávabejarã náre.
1 Corinthians 3:3 in Cubeo 3 Nopedecabu mʉje dápiaiye boje aru mʉje d̶aiye boje máre yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abeni Espíritu Santore cʉvabevʉ ne dápiaiyepe aru ne d̶aiyepe máre. Mʉja jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia cãreja. Aru mʉja tebuted̶avʉ̃ mʉje baju cãreja. Mʉje nópe d̶aiye boje, jã́d̶ovad̶avʉ parʉre nʉmevʉ mʉje ũmei Espíritu Santoque. Quénora d̶are nʉñavʉ mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe.
1 Corinthians 3:18 in Cubeo 18 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Cũinácʉ mʉjacacʉ “¿Majicʉ bárica yʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ jiede?” arĩ dápiayʉ baru, ʉbenina arĩ dápiarĩduibi ʉ̃. Ñai nópe arĩ dápiayʉ majibecʉpe tejacʉrĩ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne jã́iyede, ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi majide d̶aquiyepe ayʉ majié jãveque.
1 Corinthians 8:1 in Cubeo 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque ãiyena põeva ne jíye báquede pẽpeimarare, mearu o meamenu mʉje ãiyede diede. “Coreóvaivʉbu ñʉja ãri bʉojaivʉre ãiyede ne jíye báquede pẽpeimarare, pẽpeimʉ parʉbe boje”, toivacʉbe cũinácʉ mʉjacacʉ. Jãvetamu. Caivʉ maja diede coreóvaivʉbu. Ʉbenita iye mʉje coyʉiyede mʉje coreóvaiyede pẽpeimarare aru põeva ne jíyede náre cãrijivʉ yʉ. Mʉja coreóvaivʉvacari diede, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã mʉja. Aru ãmejara diede, dápiabevʉva apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne dápiaiyede. Ãivʉ baru náre dápiabevʉva, náre ʉbevʉ mʉja. Ʉbenita meavʉ mʉje ʉru apevʉre caiye mʉje coreóvaiye pʉeno. Põecʉ ʉcʉ apevʉre, náre cad̶ateibi, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei cainʉmʉa.
1 Corinthians 11:16 in Cubeo 16 Apecʉ mʉjacacʉ o apeco mʉjacaco jʉ aiyʉbedu iye ji majicaiyede, quédata coyʉyʉbu yʉ diede. Ñʉja aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ apenoa ĩmaroai ye coreóvabevʉ apevʉre, mʉjare jocarĩ, ne nomivare jẽniaicõjeivʉre Jʉ̃menijicʉque o coyʉcaicõjeivʉre ʉ̃i yávaiyede máre ne jipobʉre cũmamevʉva.
1 Corinthians 11:18 in Cubeo 18 Mamarʉmʉre yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyede, “Ina Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõeva yajuboa tede d̶aivʉbu. Ne baju cũinátʉrʉ ãmevʉ ne ũmei ne cójijivaiyede. Apevʉ ne ʉrarõ ãiyede ne davaiyede cójijiñami, apevʉre jíbevʉva, ãivʉbu ʉrarõ, apevʉ ne ãmeneca”, jápiaivʉ yʉ mʉje borore. Jãve majʉvʉ́ iye ne coyʉiyede.
2 Corinthians 11:20 in Cubeo 20 Mʉja napiyavʉ ina mʉjare d̶aicõjeivʉre yópe ne cõjeimara majʉrórivʉpe paivʉre. Napiyavʉ ina ĩ́vʉre mʉje cʉvaede, aru ina jʉjovaivʉre mʉjare. Napiyavʉ ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare, “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja ne pʉeno?” arĩ dápiaivʉre mʉjare yópe ne cãchinocavʉpe. Aru napiyavʉ ina jara boaivʉre mʉje jijecamure máre.
Galatians 5:15 in Cubeo 15 Ʉbenita mʉja jijatede nʉivʉ baru mʉje bajumia aru boaivʉ baru mʉje bajumia yópe ãimara jijecʉrivʉpe, me jã́jara mʉja, bíjare cuiye mʉje me cʉede mʉje bajumia.
Galatians 5:20 in Cubeo 20 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu. Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu, bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉyʉre ina nópe d̶aivʉre.
Galatians 5:26 in Cubeo 26 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare. Majacavʉre jarare d̶aiyʉe jaʉbevʉ majare. Aru jorojĩne d̶aiye máre jaʉbevʉ majare.
Galatians 6:3 in Cubeo 3 Ácʉ põecʉ “Mearo d̶aivʉ yʉ”, arĩ dápiayʉ baru mearore d̶abecʉvacari, ʉ̃i bajuma jʉjovayʉbe ʉ̃.
Philippians 1:15 in Cubeo 15 Apevʉcapũravʉ jorojĩñama yʉre, põeva ne pued̶aiye boje yʉre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru coyʉyama Jesús ʉ̃i yávaiye méne pʉeno baju parʉrõreca, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ me náre, yʉre ne pued̶aiye pʉeno. Que teni ne jorojĩni maucʉvaiyʉe boje yʉre, coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita apevʉcapũravʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne mearo d̶aiyʉe boje aru ne cad̶ateiyʉe boje yʉre.
Philippians 2:3 in Cubeo 3 D̶abejarã mʉje d̶aiyede, meara nʉre d̶arãjivʉ apevʉ pʉeno. Aru d̶abejarã mʉje d̶aiyede “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ. Quénora dápiabejarã mʉje baju mearape apevʉ pʉeno. Cainʉmʉa “Apevʉ ji pʉeno mearamu na”, arĩ dápiajarã.
Philippians 2:14 in Cubeo 14 Caiye mʉje d̶aiyede d̶ajarã torojʉrĩ ãmeina yávabevʉva aru jarabevʉva mʉje baju máre.
Colossians 2:18 in Cubeo 18 Aru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje mearore jíye boje Jʉ̃menijicʉre ʉ̃́pe ãmevʉ. Que teni apecʉ ʉ̃i cãchinocavʉpe tebejarã mʉja. Aru mearore jíbejarã ángelevare máre, yópe ʉ̃i d̶aiyepe. Ʉ̃́recabe arĩduyʉ ʉbenina “Jãvemu ji coyʉiye, ji jã́iye báque boje apʉcʉ yópe decoboainope”. Ʉbenita jã́memi iyede, ʉ̃i coyʉiye borore. Aru, “¿Meacʉ bárica apevʉ pʉeno?” ʉbenina arĩduibi. Nópe arĩduibi ʉ̃i d̶aicõjeiye boje ʉ̃i dápiainore ʉ̃i ãmeina d̶aiyʉeque.
2 Thessalonians 2:4 in Cubeo 4 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ maucʉvacʉyʉme caivʉ põeva ne pẽpeimarare, aru ne jʉ̃menijinare, caivʉ apevʉ ne mearore jímarare, aru Jʉ̃menijicʉre máre. Yópe arĩ, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ “Yʉrecabu parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno”, acʉyʉme. Que teni ecocʉyʉme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉyʉ yópe jabocʉpe. Aru, “Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ”, acʉyʉme caivʉre.
1 Timothy 1:4 in Cubeo 4 Coyʉicõjemejacʉ náre ne coyʉino mácarõre aru ne ãrʉriduiyede néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Ne nópe d̶aiyede, jẽniari jã́d̶ama ne bajumia ye majibevʉva cainʉmʉa. Ne nópe d̶aiyede, coreóvaivʉ bʉojabema na Jʉ̃menijicʉi ʉrõre náre ne d̶arãjiyede, yópe jaʉrõre náre jʉ aivʉ baru Jesúre.
1 Timothy 1:7 in Cubeo 7 Bueiyʉrivʉbu na Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita coreóvabema ne baju ne coyʉiyede aru aipe aiyʉede ne bueniduiyede máre majidivʉpe.
1 Timothy 3:6 in Cubeo 6 Cũinácʉ ʉ̃mʉ mama jʉ ayʉ Jesúre corebejacʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉyʉ. Ʉ̃i que aru, Jʉ̃menijicʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ajebu ʉ̃́re nópe “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca ñai abujuvai jabocʉre.
2 Timothy 2:14 in Cubeo 14 Ãrʉre d̶are d̶ajacʉ mʉ ina bueipõevare iye ji coyʉiyede mʉre. Coreóvare d̶ajacʉ náre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, ne jarabenajiyepe ayʉ ne baju aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Bueipõeva ne jaraiye boje, cʉbejebu die. Quénora ne jaraiyeque ãmed̶ad̶ama ina jápiaivʉre náre.
2 Timothy 2:23 in Cubeo 23 Jápiarĩ ad̶abejacʉ mʉ apevʉ ne coyʉiyede bojecʉbede aru ãrʉmene máre. Nácapũravʉ me coreóvabevʉbu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ põeva yópe coyʉivʉre, jararĩ bʉ́rãjivʉre.
2 Timothy 3:4 in Cubeo 4 Jẽni jínajarama põevare ne mauvare. Aru d̶arãjarama ãrʉmevʉpe. Dápiarãjarama ne baju majidivʉpe caiyede apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenajarama na. Aru cojʉbenajarama ʉ̃́re. Quénora d̶arãjarama cojʉrãjivʉ ne baju yópe ne baju ʉrõpe.
Titus 3:9 in Cubeo 9 Ʉbenita jarabejacʉ ʉbenina apevʉque. Aru ãrʉre d̶abejacʉ põevare néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Coyʉbejacʉ náque, ina aivʉre, “Mʉ coreóvabevʉ aipe aiyʉrõre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”. Náque jarabejacʉ mʉ. Caiye iye bojecʉbevʉ aru cad̶atebevʉ máre.
James 1:19 in Cubeo 19 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, coreóvajarã iyede: Caivʉ põeva yaʉé jápiajarãri me. Ʉbenita dʉibareca yávarĩ bʉ́jarãri me dápiarĩ ad̶aivʉ ne yávaiyede. Aru dʉibareca jarajarãri.
James 2:14 in Cubeo 14 Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Ñai põecʉ coyʉyʉ “Jʉ aivʉ yʉ Jesucristore”, ʉbenita mearore d̶abecʉvacari, ʉbenina coyʉrĩduibi ʉ̃ jʉ ayʉre. Ye baju ãmevʉ no jʉ aino jãve ãmeno. Põecʉ ʉ̃i jʉ aino nópe painoque mead̶aimʉ macʉyʉ́ bʉojabebi.
James 4:1 in Cubeo 1 ¿Aipe teni boaivʉba mʉja mʉje baju? Aru, ¿aipe teni ãd̶amateivʉba mʉja mʉje baju? Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje dápiaiyeque.
James 4:5 in Cubeo 5 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede ʉbenina? ¡Que ãmevʉ! Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃: “Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ põeva jorojĩnajivʉre. Maje ũmene Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede majare, maucʉvare d̶abevʉ apevʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1 Peter 2:1 in Cubeo 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
2 Peter 2:12 in Cubeo 12 Ʉbenita ina borocʉede bueivʉ coreóvabenama ina pʉeno parʉrivʉre ne ãmeina yávaimarare. Que baru ãimara ãrʉmevʉpe dápiabevʉva d̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Yópe põeva ne jẽiyepe ãimarare boarã́jivʉ náre, nopedeca na máre bíjaroimara márajivʉbu, ne bíjare d̶aiye boje apevʉre.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
Jude 1:10 in Cubeo 10 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama iye ne coreóvabede. Aru iye ne coreóvaiyede coreóvabenama ne majiéque yópe põeva dápiaivʉpe. Quénora coreóvad̶ama diede ne dápiaiyeque jĩ́cua yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru bíjarãjarama na no boje.
Jude 1:16 in Cubeo 16 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama caiyede. Ye apeno ne jã́ino ye baquinó ãmevʉ náre. Aru ãmecorod̶ama caivʉ apevʉre máre. Ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶ad̶ama na. Ne baju “Ñʉja apa mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru “Mʉja máre mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, borocʉrĩ coyʉyama apevʉre. Que arĩ, mamarʉmʉre vorĩ ead̶ama náva méne apevʉ pʉeno.
Revelation 3:17 in Cubeo 17 ’Mʉ́capũravʉ ‘Ʉre cʉve cʉvavʉ yʉ’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Apejĩe ye jaʉbevʉ yʉre’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Caiye cũinátʉrʉ me nʉivʉ yʉre ji majié boje’, arĩduivʉ mʉ. Ʉbenita ye coreóvabecʉbu mʉ mi baju chĩoñʉre, yópe cõmaje ãrojacʉpe, cʉve cʉvabecʉpe, jã́ri eabecʉpe, aru cuitótecaje cʉvabecʉpe máre. Yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́ri eabepe ijãravʉquede, nopedeca majide eabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe cuitótecaje cʉvabecʉ ʉ̃i cʉyepe, nopedeca cʉyevʉ mʉ mi ãmeina teiye boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore.