1 Timothy 6:18 in Cubeo 18 Ina cʉve cʉvarivʉre d̶aicõjejacʉ me apevʉre. Jecʉbevʉva jícõjejacʉ náre ne cʉvaequede, ne coapavarãjiyepe ayʉ cõmaje ãrojarivʉre, cad̶atenajivʉ náre.
Other Translations King James Version (KJV) That they do good, that they be rich in good works, ready to distribute, willing to communicate;
American Standard Version (ASV) that they do good, that they be rich in good works, that they be ready to distribute, willing to communicate;
Bible in Basic English (BBE) And to do good, having wealth in good works, being quick to give, taking part with one another;
Darby English Bible (DBY) to do good, to be rich in good works, to be liberal in distributing, disposed to communicate [of their substance],
World English Bible (WEB) that they do good, that they be rich in good works, that they be ready to distribute, willing to communicate;
Young's Literal Translation (YLT) to do good, to be rich in good works, to be ready to impart, willing to communicate,
Cross Reference Luke 6:33 in Cubeo 33 Mʉje mearore d̶aru náre, ina mearore d̶aivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre d̶ad̶ama nópe.
Luke 12:21 in Cubeo 21 Nopedeca vaivʉ ʉ̃́re, ñai põecʉ jẽñʉre ʉ̃ jieva ʉrarõ cʉvaede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ye cʉvabebi ʉ̃, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
Luke 14:12 in Cubeo 12 Aru ñai ʉ̃́re cutuyʉ bácʉre máre arejamed̶a Jesús: —Mi torojʉve teinʉmʉ, cutubejacʉ mʉ mi yóvaimarare, aru mívʉre, aru mi cad̶ajĩecavʉ cʉve cʉvarivʉre máre. Que d̶aivʉ baru, nácapũravʉ ne cuturãjiyede mʉre máre ne torojʉve tenajiyede, cʉvacʉyʉmu mʉ mi bojeva.
Acts 2:44 in Cubeo 44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi.
Acts 4:34 in Cubeo 34 Nácacʉ cʉbedejamed̶a jaʉmʉ ʉ̃́re apejĩe. Apevʉ ina joborõre cʉvarivʉ, cʉ̃ramiare cʉvarivʉ máre, bojed̶aivʉ barejáimad̶a nénore. Aru ne bojed̶ainore nʉvari, jívʉ barejáimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe aivʉ ina apejĩe jaʉmarare náre jaʉrõpe.
Acts 9:36 in Cubeo 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre.
Acts 10:38 in Cubeo 38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃́re javede. Que teni daroquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i Espíritu Santore. Que baru Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvatequemavʉ ʉ̃, Jesús. ’Caino ʉ̃i cuino Jesús cad̶ateame põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine d̶aimara mácavʉre, ʉ̃i cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi parʉéde.
Acts 11:29 in Cubeo 29 Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina Jesúre jʉ aipõeva “Cad̶atenajare náre, Judeacavʉ Jesúre jʉ aivʉre”, arejaimad̶a ne baju. Que aivʉ, na coapa davaivʉ barejáimad̶a tãutʉrare ne oainope, ne jínajiye.
Romans 12:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na.
Romans 12:13 in Cubeo 13 Jíjarã mʉje cʉvecarõre aru tãutʉrare máre ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre jaʉéde. Me copʉ etajarã ina curãdaivʉre mʉje yebai apenoacavʉre.
1 Corinthians 16:2 in Cubeo 2 Sumana coapa domingo jãravʉi, caivʉ mʉja coapa ĩni epejarã tãutʉrare, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre. Mʉje ĩ́ye báquede no sumana baji ĩni epejarã mʉja yópe mʉje ĩ́ye báquepe. Que teni ji eaquiyede mʉje yebai, tãutʉrare vorĩdurĩ, ĩni, jícõjeiye jaʉbequiyebu mʉjare.
2 Corinthians 8:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2 Corinthians 8:9 in Cubeo 9 Mʉja me coreóvaivʉbu iyede. Maje jabocʉ Jesucristo, ʉ̃i pare ʉe boje majare, pʉeno baju mearo d̶acarejaquemavʉ majare bojecʉbeda. Ñai cʉve cʉvacʉvacari caivʉ pʉeno, ʉ̃i cʉvae boje caiye majepacʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde, põecʉpe teni cʉve cʉvabecʉpe caivʉ pʉeno tedejaquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe teiye báque boje, cʉve cʉvarivʉpebu maja, maje cʉvae boje caiye iye Jʉ̃menijicʉi méne. Que baru ʉ̃i nópe cad̶ateiye báque boje majare, apevʉre cad̶ateiye jaʉvʉ majare máre.
2 Corinthians 8:12 in Cubeo 12 Maje jãve jíyʉru, cad̶atenajivʉ apevʉre, Jʉ̃menijicʉ torojʉcʉ me jã́ñʉme maje jíyede. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje jíyede yópe maje oainope, maje cʉvaecarõque. Jẽniamecʉbe majare maje jíyede maje cʉvabede.
2 Corinthians 9:6 in Cubeo 6 Ãrʉjara mʉja iyede. Mʉje majióvarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare majióvarõ baju. Ʉbenita mʉje ʉrarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare ʉrarõ baju. Jẽvari coyʉiyeque oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyede coyʉquijivʉ yʉ. Oteipõecʉ obebeyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme majióvarõra jẽijãravʉ baquinói. Ʉbenita obediyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme ʉrarõra jẽijãravʉ baquinói.
Galatians 6:10 in Cubeo 10 Que baru mearo d̶arãjarevʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Aru pʉeno mearo d̶arãjarevʉ majacavʉ Jesúre jʉ aivʉre.
Philippians 4:18 in Cubeo 18 Jacopʉvʉ yʉ caiye mʉje daroiye báquede yʉre Epafroditoque. Ʉre cʉvaede davacʉbe yʉre, mʉje jíye báquede. Que baru caride pʉeno baju cʉvavʉ yʉ. Aru ye jaʉbevʉ yʉre. Yʉre mʉje jíye báque cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre yópe põeva ne juaiye mumijʉede ne jíye cojʉépe ʉ̃́re. Nopedeca mʉje jíye báque máre me cojʉvʉ ʉ̃́re.
1 Timothy 5:10 in Cubeo 10 Põeva ne pued̶aimo majacórĩ õ. Coyʉjarãri na õi borore, “Ico nomiópeco mearo d̶aibico õ”. Jaʉvʉ ṍre õi bʉcʉóvaiye báque me mamarare, aru õi copʉ etaiye báque curãdaivʉre, õi joaiye báque Jʉ̃menijicʉi põevai cʉbobare, aru õi cad̶ateiye báque cõmaje ãrojarivʉre máre. Que teni jaʉvʉ ṍre õi mearo d̶acaiye apevʉre cainʉmʉa.
Titus 2:14 in Cubeo 14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape.
Titus 3:8 in Cubeo 8 Jãvetamu die. Que baru ʉvʉ yʉ mi coyʉquiyede caiye iyede parʉrõreca, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva ne mearo d̶arãjiyepe ayʉ cainʉmʉa. Iye bueiye jãve métamu. Aru bojecʉetamu máre. Que baru caivʉ põeva majima aipe d̶aiye jaʉrõre náre, iye bueiye jãveque.
Hebrews 13:16 in Cubeo 16 Aru maje mearore d̶aiyebu maje jícaiye máre Jʉ̃menijicʉre. Que baru maje cad̶ateiyebu apevʉre maje jíyede náre maje cʉvaequede, ne cʉvarãjiyepe aivʉ náre jaʉéde, maje jícaiye ʉ̃́re. Caiye dieque ʉ̃́re me torojʉre d̶aivʉbu maja. Que baru ãrʉmetebejarã mʉja mearore d̶aiyede aru põevare cad̶ateiyede máre.
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.
1 Peter 3:11 in Cubeo 11 Dajocajacʉrĩ ʉ̃i ãmeno d̶aiyede. Aru d̶ajacʉrĩ mearo. Ʉetʉbecʉva pʉeno baju vorĩ eajacʉrĩ ʉ̃i ũmeque cãrijimene d̶acʉyʉ apevʉre.
1 John 3:17 in Cubeo 17 Ácʉ põecʉ cʉve cʉvacʉ baru aru jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre cʉve cʉvabecʉre ʉ̃́re jaʉéde, ʉbenita yéde jíbecʉ ñai cõmaje ãrojacʉre cad̶atebebi ʉ̃́re. Jãve “Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre ji ũmeque”, arĩ bʉojabebi ʉ̃. Quénora ñai cõmaje ãroje jã́mecʉ ʉbebi Jʉ̃menijicʉre jãve.
3 John 1:11 in Cubeo 11 Mʉ, ji yóvaimʉ, ji ʉmʉ, d̶abejacʉ mʉ nápe, ãmeina d̶aivʉpe. Quénora d̶ajacʉ mʉ nápe, ména d̶aivʉpe. Ñai põecʉ ména d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ jicʉbe ʉ̃. Ʉbenita ñai põecʉ ãmeina d̶ayʉ coreóvabebi Jʉ̃menijicʉre.