1 Timothy 3:3 in Cubeo 3 Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Aru ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Quénora meacʉ põecʉ bajacʉ́rĩ. Aru jarabejacʉrĩ. Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ vore nʉmejacʉrĩ. Aru ãujimejacʉrĩ apevʉ ne cʉvaede.
Other Translations King James Version (KJV) Not given to wine, no striker, not greedy of filthy lucre; but patient, not a brawler, not covetous;
American Standard Version (ASV) no brawler, no striker; but gentle, not contentious, no lover of money;
Bible in Basic English (BBE) Not quickly moved to wrath or blows, but gentle; no fighter, no lover of money;
Darby English Bible (DBY) not given to excesses from wine, not a striker, but mild, not addicted to contention, not fond of money,
World English Bible (WEB) not a drinker, not violent, not greedy for money, but gentle, not quarrelsome, not covetous;
Young's Literal Translation (YLT) not given to wine, not a striker, not given to filthy lucre, but gentle, not contentious, not a lover of money,
Cross Reference Matthew 21:13 in Cubeo 13 Náre yópe arejame Jesús: —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús.
Matthew 24:45 in Cubeo 45 Bedióva jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe arĩ, buedejame Jesús: —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
Luke 12:42 in Cubeo 42 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
Luke 21:34 in Cubeo 34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ d̶aiyeque máre. Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó, edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe moacʉre.
John 10:12 in Cubeo 12 Ʉbenita nópe d̶abebi ovejava upacʉre memecaipõecʉ. Ʉ̃ ovejavare coreipõecʉ ãmemi. Ʉ̃ jina ãmema na. Que baru ãimacʉ jijecʉcʉ, lobo ãmicʉcʉ, ʉ̃i edaiyede jã́ñʉ, cũiná cúyarĩ dupibi ovejava upacʉre memecaipõecʉ, ovejavare jocarĩ nʉñʉ. Que baru corebemarape ovejavare cujurĩ jaroibi ñai lobo. Cũinácʉre jẽniburu, apevʉ coateni nʉñama.
John 12:5 in Cubeo 5 —¿Iye õi jarʉvaicorore, aipe teni apevʉre bojed̶abetedi õ? Tãutʉra ʉrarõ, trescientos paijãravʉare memeiye boje jíye jaʉrĩdurebu ṍre. Diede boje ĩni, cʉve cʉvabevʉre cad̶atejebu maja, arejame Judas.
Acts 8:18 in Cubeo 18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe.
Acts 20:33 in Cubeo 33 Yʉ ĩ́yʉbevʉ jíyeva apecʉ ʉ̃i tãutʉrare aru ʉ̃i cuitótecajeare máre.
Romans 16:18 in Cubeo 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
Ephesians 5:18 in Cubeo 18 Ũcumejara pacotebeburĩ mʉja. Pacoteivʉ baru, ãmed̶arãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeme boje mʉje bajure. Quénora mʉjacapũravʉ d̶aicõjejara ñai Espíritu Santore ʉ̃i majiéque.
1 Thessalonians 5:14 in Cubeo 14 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe mʉjare jaʉéde. Majicajarã ina memeiyʉbevʉre, ne memenajiyepe aivʉ. Torojʉre d̶ajarã ina jidʉrivʉre, ne jidʉbenajiyepe aivʉ. Cad̶atejarã ina chĩoivʉre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei. Aru napijara caivʉre.
1 Timothy 3:8 in Cubeo 8 Quédeca ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa. Jaʉvʉ náre ne d̶aiye yópe põeva ne pued̶aimarape, aru ne yávaiye máre jãve caivʉre jʉjovabevʉva. Ʉrarõ ũcuiyede ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Aru vorĩ eabejarãri na tãutʉrare ãmei dápiaiyeque.
1 Timothy 6:10 in Cubeo 10 Põeva ne ʉe boje tãutʉrare, d̶ad̶ama caiye ãmenoquede, cʉvarãjivʉ diede. Apevʉ põeva cʉma, ne jʉ aiye báquede Jesúre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉvarãjivʉ tãutʉrare. Aru caride chĩori ñájiñama na.
2 Timothy 2:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ñai memecayʉ Jʉ̃menijicʉre jaraiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apevʉque. Quénora caivʉque põecʉ meacʉpe bajacʉ́rĩ. Aru buejacʉrĩ me. Napijacʉrĩ jarabecʉva põevaque máre.
Titus 1:7 in Cubeo 7 Ñai Jesúre jʉ aipõevare coreipõecʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe. Que baru põeva boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabejarãri ʉ̃́re. Jaboteiyʉbejacʉrĩ jápiabecʉva apevʉre. Aru jijecʉbejacʉrĩ. Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Aru vorĩ eabejacʉrĩ tãutʉrare ãmei dápiaiyeque máre.
Titus 1:11 in Cubeo 11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre.
Titus 2:3 in Cubeo 3 Quédeca ina nomiva bʉcʉrõmiva d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Aru ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Quénora jã́d̶ovajarari apevʉre mearo d̶aiyede ne baju d̶aiyeque.
Titus 3:2 in Cubeo 2 Ãmeina yávabejarãri apevʉi borore. Jarabevʉva cãrijimene d̶ajarãri põevare. Aru dʉibareca meara põevape pued̶ajarãri caivʉ põevare cainʉmʉa.
Hebrews 13:5 in Cubeo 5 Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ, vore nʉmejara mʉja. Quénora torojʉrivʉ cʉjarã mʉja quéda mʉje cʉvaeque, Jʉ̃menijicʉi yópe aiye báque boje: “Cainʉmʉa jícʉyʉmu mʉre jaʉéde. Aru cainʉmʉa dajocabecʉyʉmu mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
James 4:1 in Cubeo 1 ¿Aipe teni boaivʉba mʉja mʉje baju? Aru, ¿aipe teni ãd̶amateivʉba mʉja mʉje baju? Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje dápiaiyeque.
1 Peter 5:2 in Cubeo 2 Yʉ jẽniaivʉ mʉjare, coreipõevare, mʉje corenajiyepe ayʉ me ina Jesúre jʉ aipõevare cójijivaivʉre mʉje yebai, yópe ovejavare coreipõeva ne me coreiyepe ne ovejavare. Corebejarã náre parʉrõque. Quénora corejarã náre mʉje ʉe boje. Aru memecabejarã Jʉ̃menijicʉre ne jíye boje tãutʉrare mʉjare. Quénora memecajarã ʉ̃́re mʉje cad̶ateiyʉe boje apevʉre.
2 Peter 2:3 in Cubeo 3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
Jude 1:11 in Cubeo 11 ¡Chĩorajarama na! D̶ad̶ama yópe Caín mácʉpe, ñai ĩmacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe. Aru ãmeina ted̶ama, earãjivʉ tãutʉrare yópe Balaam mácʉpe. Ʉbenita bíjarãjarama, ne jʉ abe boje jabovare yópe Coré bácʉpe.
Revelation 1:9 in Cubeo 9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore. Cʉrivʉbu maja ʉ̃́que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede. Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ʉ̃́que. Cʉ́tecacʉ yʉ jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jesucristorã.
Revelation 18:11 in Cubeo 11 Caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva máre bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama diĩmarocavʉ bácavʉre boje. Que baru ñame cʉbenama caride ne cʉvede bojed̶arĩ ĩ́vʉ.