1 Thessalonians 2:2 in Cubeo 2 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu javede ñʉje cʉede Filipos ãmicʉriĩmaroi, nócavʉ ne jabova ne d̶aiyede ñʉjare. Ñájine d̶aima ñʉjare. Aru ãmeina yávaima ñʉjare máre. No yóboi, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi, obedivʉ põeva maucʉvateima ñʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjeame ñʉjare jidʉbevʉva. Aru ne maucʉvaede ñʉjare, coyʉcarã mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, Jesús mead̶ayʉre põevare.
Other Translations King James Version (KJV) But even after that we had suffered before, and were shamefully entreated, as ye know, at Philippi, we were bold in our God to speak unto you the gospel of God with much contention.
American Standard Version (ASV) but having suffered before and been shamefully treated, as ye know, at Philippi, we waxed bold in our God to speak unto you the gospel of God in much conflict.
Bible in Basic English (BBE) But after we had first undergone much pain and been cruelly attacked as you saw, at Philippi, by the help of God we gave you the good news without fear, though everything was against us.
Darby English Bible (DBY) but, having suffered before and been insulted, even as ye know, in Philippi, we were bold in our God to speak unto you the glad tidings of God with much earnest striving.
World English Bible (WEB) but having suffered before and been shamefully treated, as you know, at Philippi, we grew bold in our God to tell you the Gospel of God in much conflict.
Young's Literal Translation (YLT) but having both suffered before, and having been injuriously treated (as ye have known) in Philippi, we were bold in our God to speak unto you the good news of God in much conflict,
Cross Reference Acts 4:13 in Cubeo 13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara mácavʉre.
Acts 4:20 in Cubeo 20 Jave dápiarĩ majivʉ ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Que baru apenore d̶aiye majibevʉ ñʉja. Quénora d̶aivʉbu yópe iye ñʉje jã́iye báquepe, aru yópe ñʉje jápiaiye báquepe máre, arejaimad̶a.
Acts 4:31 in Cubeo 31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavʉ̃ya pare Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Acts 5:41 in Cubeo 41 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ torojʉrivʉ baju etarejaimad̶a cójijinore jocarĩ. Torojʉrejaimad̶a ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje Jesúre.
Acts 6:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva maucʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina cũinád̶ami judíovai cójijiñamicavʉ barejáimad̶a na. Ina Estebãi mauva marejáimad̶a Cirene aru Alejandría ãmicʉriĩmaroacavʉ, aru apevʉ Cilicia aru Asia ãmicʉrijoborõacavʉ máre. Caivʉ ina judíova barejáimad̶a na. Esteban yebai nʉri, jaraivʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na ʉ̃́que.
Acts 14:3 in Cubeo 3 Que baru Pablojã mautedejaimad̶a noi obedijãravʉa. Náre Jesús ʉ̃i cad̶ateiye boje, jidʉbevʉva coyʉivʉ barejáimad̶a parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ jãve ne coyʉiyede jíyede mearo bojecʉbenore Jesúre jʉ aipõevare.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 16:12 in Cubeo 12 Nore jocarĩ, mái nʉrejacarã pʉ Filipos ãmicʉriĩmaroi. Javede Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉ barejáimad̶a mamarʉmʉ d̶aivʉ diĩmarore. Aru põeva nore cʉrivʉ Roma ãmicʉriĩmarocavʉpe paivʉ barejáimad̶a na. Cũinárocarõ joborõcarõ Macedonia ãmicʉrijoborõcarõ aviá daino tʉrʉvacarõ marejávʉ̃ya no ĩmaro ʉrarõ. Obebejãravʉa cʉrejacarã noi.
Acts 16:22 in Cubeo 22 Que arĩ, caivʉ põeva tãibʉi cʉrivʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaima Pablojãre. Aru ina Romacavʉi jabova jad̶evaicõjenejaima Pablojãre ne doicajeare. Aru jara popeicõjenejaima náre jarad̶oque.
Acts 16:37 in Cubeo 37 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ina churaravare: —Iye Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjeiye ñájine d̶aicõjemevʉ Romacavʉre ne ãmeina teiyede jã́d̶ovaiyeta. Ñʉjavacari Romacavʉtamu ñʉja. Ʉbenita ñʉje ãmeina teiyede jã́d̶ovari bʉojabema ina jabova. Aru jã́d̶ovamevʉva diede, jara popeicõjema ñʉjare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru bʉoma ñʉjare. Que teniburuta, jaetovaiyʉma na ñʉjare yavenina. ¡Que ãmevʉ! Návacari darĩ jaetovajarãri ñʉjare yore jocarĩ, arejamed̶a Pablo.
Acts 17:2 in Cubeo 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre.
Acts 17:17 in Cubeo 17 Que baru yávare cuyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami judíovaque aru judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉque, aru ina tãibʉi cójijivʉque.
Acts 19:8 in Cubeo 8 Yóbecʉrã aviáva baju Pablo nʉ́varejamed̶a ne judíovai cójijiñami. Jidʉbecʉva coyʉyʉ barejámed̶a parʉrõreca, ne majinajiyepe ayʉ jãve ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteino borore.
Ephesians 6:19 in Cubeo 19 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre máre. Jẽniajara ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ yʉre aipe yávaiye jaʉrõre yʉre põevaque, ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne jápiabe báquede cãreja. Jẽniajara ji buequiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva.
Philippians 1:27 in Cubeo 27 Yo cũinárore d̶arĩ cõmajide nʉrajino jaʉvʉ mʉjare. Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jesús ʉ̃i yávaiye me d̶aicõjeiyepe. Que baru yʉ nʉñʉ maru o nʉmecʉ baru mʉje yebai, jápiacʉyʉmu mʉje borore mʉja jʉ aivʉre parʉrõreca iye yávaiye méne, dajocabevʉva diede, cũinátʉrʉ mʉje ũmei aru cũináro mʉje ʉrõre máre. Que teni jápiacʉyʉmu mʉja memeivʉre parʉrõreca cũinávʉpe, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Colossians 2:1 in Cubeo 1 Coreóvare d̶aiyʉvʉ mʉjare pʉeno baju ji memeiyede pʉ ʉetʉyʉvacari, cad̶atecʉyʉ mʉjare aru ina Jesúre jʉ aivʉ Laodicea ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, yʉre jã́mevʉ bácavʉre.
1 Thessalonians 1:5 in Cubeo 5 Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare.
2 Timothy 1:12 in Cubeo 12 Que baru ñájivʉ yʉ caride bʉoimʉpe. Ʉbenita cʉyojarõ cʉbevʉ yʉre. Que baru coreóvaivʉ yʉ ñai Jesucristore, ji jʉ aimʉre. Aru jãve bíjaroicõjemecʉyʉme ʉ̃ iye ji memecaiye báquede ʉ̃́re cainʉmʉa. Que majivʉ yʉ jãve.
Hebrews 11:36 in Cubeo 36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
Hebrews 12:2 in Cubeo 2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
1 Peter 2:14 in Cubeo 14 Aru jʉ ajarã caivʉ apevʉ jabovare ʉ̃i cãchino parʉrivʉre. Námu ʉ̃i daroimara, ñájine d̶arãjivʉ ina ãmeno d̶aivʉre aru jínajivʉ mearore ina mearo d̶aivʉre.
Jude 1:3 in Cubeo 3 Mʉja, ji ʉmara, yʉ toivacarĩduivʉ mʉjare iye ména maje cʉvaede caride, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báque boje majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita jaʉvʉ yʉre ji jẽniaiye parʉéque mʉjare, mʉje corenajiyepe ayʉ iye yávaiye méne maje jʉ aiyede, Jʉ̃menijicʉ cũinára ʉ̃i jíye báquede ʉ̃i põevare. Que baru apevʉ ne ãmeina yávaru diede aru apevʉ ne oatʉvaiyʉru diede, parʉrõreca coyʉjarã mʉja iye yávaiyede jãvene.