Cross Reference Matthew 3:7 in Cubeo 7 Obedivʉ judíovai jabova, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ aru saduceo ãmicʉriyajubocavʉ máre, jã́d̶ovaranʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉbenita na eaivʉre jã́ri, yópe arejamed̶a Juan Bautista: —¡Mʉja jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre! Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede, jãve dupini bʉojabenamu mʉja.
Matthew 3:12 in Cubeo 12 Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista.
Matthew 12:45 in Cubeo 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
Matthew 21:41 in Cubeo 41 Ʉ̃́re jápiaivʉ arejaima: —Ina ãmenare pare ñájine d̶arĩ boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme ʉ̃. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi, ʉ̃́re jínajivʉre ʉ̃i jẽidʉare jẽijãravʉ eaiyeta, arejaima na.
Matthew 22:6 in Cubeo 6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ náre.
Matthew 23:32 in Cubeo 32 Maumejiena iye ãmeina d̶aiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre.
Matthew 24:6 in Cubeo 6 Aru “Põeva boad̶áma apevʉ põevaque” ne borore jápiarĩ, aru “Põeva boarã́jarama apevʉ põevaque” ne borore máre jápiarĩ, jidʉbejarã mʉja. Que baru caiye iye vaiye jaʉvʉ, jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja.
Matthew 24:14 in Cubeo 14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu.
Matthew 24:21 in Cubeo 21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu.
Mark 16:16 in Cubeo 16 Nácavʉ ne jʉ arĩ jã́d̶ovaru Jʉ̃menijicʉre ocoque mead̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita nácavʉ jʉ abevʉ baru bíjarãjarama na.
Luke 11:50 in Cubeo 50 Ne nópe d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ yaicõjecʉyʉme ijãravʉcavʉre ijãravʉre d̶arĩ bʉiyedata.
Luke 19:42 in Cubeo 42 Aru arejamed̶a: —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉje coreóvaru cãrijimene d̶aiyede, meajebu mʉjare. Ʉbenita coreóvarĩ majibevʉ mʉja diede. Jʉ̃menijicʉ majide d̶abebi mʉjare diede cãreja.
Luke 21:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita mʉje jã́iyede ina mʉje mauva churarava jacotʉrãdaivʉre Jerusalẽ́ne, majinajaramu joabenore diĩmaro bíjaquinore.
Acts 4:12 in Cubeo 12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
Acts 11:2 in Cubeo 2 Que baru Pedro mʉri nʉñʉ mácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, apevʉ judíovacavʉ jararĩ yávarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina judíova dápiarejaimad̶a caivʉ ʉ̃mʉvare Jesúre jʉ aivʉre ne cajede buraicõjeiye jaʉrõre náre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Que baru ina judíova jaraivʉ Pedrore, jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re:
Acts 11:17 in Cubeo 17 Jãvemu. Ñʉja judíova ñʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉ daroáme ñʉjare ñai Espíritu Santore. Nopedeca d̶aibi ina judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore náre máre. Que baru, ¿aipe d̶aiye jaʉri yʉre? Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõre d̶aicõjemecʉ bʉojabevʉ yʉ, arejamed̶a Pedro ina judíovare.
Acts 13:45 in Cubeo 45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimad̶a na. Que baru copʉ arejaimad̶a Pablo ʉ̃i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimad̶a ʉ̃́re.
Acts 13:50 in Cubeo 50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare d̶arejaimad̶a diĩmarocavʉ, ʉ̃mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ põeva ne pued̶ainomivare máre, ne ñájine d̶arãjiyepe aivʉ Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimad̶a náre dijoborõre jocarĩ.
Acts 14:2 in Cubeo 2 Ʉbenita nócavʉ judíova Jesúre jʉ abevʉ maucʉvare d̶arejaimad̶a nócavʉ judíova ãmevʉre, ne ãmeina dápiarãjiyepe aivʉ Pablojãre.
Acts 14:5 in Cubeo 5 Dinʉmʉre ina judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre coyʉrejaimad̶a jabovaque, yópe arĩ: “Ñájine d̶arãjarevʉ Pablojãre”, arejaimad̶a ne bajumia. Que arĩ, cʉ̃raboaque dʉvarĩ boaiyʉrĩdurejaimad̶a náre.
Acts 14:19 in Cubeo 19 Dinʉmʉre apevʉ judíova, Pisidia ãmicʉrijoborõcaĩmaroa Antioquía aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ earejaimad̶a diĩmaroi. Obedivʉ diĩmarocavʉre maucʉvare d̶arejaimad̶a na Pablojãre. Que teni Pablore ĩni, cʉ̃raboaque dʉvarĩ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ jabʉborĩ jarʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre diĩmarore jocarĩ.
Acts 17:5 in Cubeo 5 Ʉbenita apevʉ judíova jorojĩnejaimad̶a Pablojãre. Que baru cójijovarejaimad̶a obedivʉ ʉ̃mʉva ãmenare, tãibʉi núrivʉre, mememevʉre, aru cod̶oboborĩ, bʉjini, cúyarĩ cãrijovarejaimad̶a caivʉ diĩmarocavʉre, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ Pablojãre. Ina judíova ne cójijovaimaraque nʉrejaimad̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Jasón, ʉ̃i cʉ̃rami, Pablojã ne mauteiye boje ʉ̃́que. Vorĩdurĩ Pablojãre, davaiyʉrejaimad̶a náre jedevai. Cʉ̃ramine tatorĩ voarĩ, ecorejaimad̶a na.
Acts 17:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova jápiaivʉ bácavʉ Pablo ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Berea ãmicʉriĩmarocavʉre, nʉrejaimad̶a noi, cãrijini jorojĩnajivʉ obedivʉ põeva nócavʉre.
Acts 18:12 in Cubeo 12 Ʉ̃i bueiyedeca noi, Acaya ãmicʉrijoborõre jabotedejamed̶a Galión. Aru caivʉ nócavʉ judíova maucʉvarejaimad̶a Pablore. Que teni apevʉ nácavʉ ʉ̃́re jẽni nʉvarejaimad̶a jabocʉ yebai.
Acts 19:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ, ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃́que. Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano ãmicʉcʉ ʉ̃i bueiñami.
Acts 21:27 in Cubeo 27 Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre d̶arejaimad̶a siete paijãravʉa baju. Dijãravʉa cũiquíye jipojĩcai, apevʉ judíova daivʉ bácavʉ Asia ãmicʉrijoborõre jocarĩ jã́rejaimad̶a Pablore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Obedivʉ põevare jarare d̶arejaimad̶a Pablore.
Acts 22:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
Romans 10:13 in Cubeo 13 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i jẽniaru Jʉ̃menijicʉre, ‘mʉ, ji jabocʉ’ arĩ, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme ʉ̃́re”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Galatians 5:11 in Cubeo 11 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ “Ʉ̃mʉvare ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ mʉjare”, ji arĩ coyʉre nʉru, ina judíova cãrijovamejebu yʉre. Aru ji buraicõjenu ʉ̃mʉvare ne cajede, ina judíovacapũravʉ cãrijimejebu ji coyʉiye boje Jesucristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ʉbenita na cãrijivʉtamu, ji põevare jʉ aicõjeiye boje Jesucristore, ne cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru cãrijovad̶ama yʉre ãmeno ji vaiquíyepe aivʉ.
Ephesians 3:8 in Cubeo 8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
Ephesians 3:13 in Cubeo 13 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Ʉetʉbevʉva chĩomejara mʉja ji ñájiyede ji bueiye báque boje mʉjare. Ji ñájiyede mʉjare boje, mʉjarecabu Cristoi mead̶aimara. Jãve ʉrarõ mearo cad̶ateino cʉvarivʉbu mʉja caride.
1 Thessalonians 1:10 in Cubeo 10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
2 Thessalonians 2:10 in Cubeo 10 Ʉ̃ jʉjovacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina d̶aiyeque ina bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉ̃ jʉjovarĩ bʉojacʉyʉme náre, ne jacopʉbeni ʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ne jarʉvaiye boje ʉ̃i yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶abecʉyʉme náre.
1 Timothy 2:4 in Cubeo 4 Ʉ̃́re cojʉvʉ ʉ̃i ʉe boje caivʉ põeva ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre aru coreóvarãjivʉre máre ʉ̃i yávaiyede jãvene.
Hebrews 6:8 in Cubeo 8 Ʉbenita no joborõre põeva ne mememenu, miumenejaiye aru ãmecõriámenejaiye máre quéda pĩaiyavʉ nore jiorojai. No joborõ bojecʉbe boje, jẽiye cʉbe boje nore, põeva ne juarĩburu yóbore caiye iye miumenejaiyede aru iye ãmecõriámenejaiyede máre dajocad̶ama no jiorojare jocarĩ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmed̶aibi no joborõre, põeva ne mememe boje. Quédeca Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi ʉ̃́re jʉ aivʉre aru ñájine d̶aibi ʉ̃́re jʉ abevʉre.
Hebrews 10:27 in Cubeo 27 Quénora coreiye jaʉjebu majacavʉ ãmeina tede nʉivʉre Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede náre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ʉ̃i mauvare, ina náre jaboteicõjemevʉ ʉ̃́re, ne bíjarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jocarĩ no toabo ʉrabo ãmebo cũiméboque.
James 5:1 in Cubeo 1 Caride jápiajarã mʉja, cʉve cʉvarivʉ. Cod̶oboborĩ ojarã mʉja mʉje ñájinajinore.
Revelation 22:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉre caiye iye nópe vaiquínʉmʉre, ácʉ põecʉ ãmecʉ baru, ãmenore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ ãmecʉ baju baru, ãmeno bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ meacʉ baru, mearore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ meacʉ baju baru Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i memecaiye boje, mearo bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re, áme yʉre ñai ángele.