1 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
Other Translations King James Version (KJV) For this cause also thank we God without ceasing, because, when ye received the word of God which ye heard of us, ye received it not as the word of men, but as it is in truth, the word of God, which effectually worketh also in you that believe.
American Standard Version (ASV) And for this cause we also thank God without ceasing, that, when ye received from us the word of the message, `even the word' of God, ye accepted `it' not `as' the word of men, but, as it is in truth, the word of God, which also worketh in you that believe.
Bible in Basic English (BBE) And for this cause we still give praise to God, that, when the word came to your ears through us, you took it, not as the word of man, but, as it truly is, the word of God, which has living power in you who have faith.
Darby English Bible (DBY) And for this cause we also give thanks to God unceasingly that, having received [the] word of [the] report of God by us, ye accepted, not men's word, but, even as it is truly, God's word, which also works in you who believe.
World English Bible (WEB) For this cause we also thank God without ceasing, that, when you received from us the word of the message of God, you accepted it not as the word of men, but, as it is in truth, the word of God, which also works in you who believe.
Young's Literal Translation (YLT) Because of this also, we -- we do give thanks to God continually, that, having received the word of hearing from us of God, ye accepted, not the word of man, but as it is truly, the word of God, who also doth work in you who believe;
Cross Reference Matthew 10:13 in Cubeo 13 Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo d̶acabecʉyʉme ʉ̃.
Matthew 10:20 in Cubeo 20 Coyʉjarã mʉja yópe majepacʉi Espíritu ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe aivʉ dinʉmʉ maquinóre.
Matthew 10:40 in Cubeo 40 Jesús buedejame ñʉjare cojedeca: —Ñai põecʉ copʉ etayʉ baru mʉjare mʉje coyʉrãnʉiyede ji yávaiye méne, yʉre máre copʉ etaibi ʉ̃. Aru ñai põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre.
Luke 5:1 in Cubeo 1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ʉ̃i cʉede macajitabʉ ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a ʉ̃́re, jápiaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
Luke 8:11 in Cubeo 11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu.
Luke 8:21 in Cubeo 21 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nárecabu jipacope pád̶o aru jíyovape paivʉ máre, arejamed̶a Jesús.
Luke 11:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
John 15:3 in Cubeo 3 Mʉje jʉ aiye boje ji coyʉiyede, javeta mʉjare mead̶acacʉ yʉ. Que baru jipacʉ ʉ̃i mead̶aimaramu mʉja.
John 17:17 in Cubeo 17 Ijãravʉque ãmene jarʉvarĩ náre coavarĩ, epejacʉ mʉ́cavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ mʉre. Que d̶ajacʉ mi yávaiyeque. Jãvetamu mi yávaiye.
John 17:19 in Cubeo 19 Ji baju epeivʉ yʉ, memecacʉyʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶aivʉ náre boje, na máre ne epenajiyepe ayʉ ne baju, memecarãjivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶arãjivʉbu, ne majié boje jãvene mi yávaiyede.
Acts 2:41 in Cubeo 41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
Acts 8:14 in Cubeo 14 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi.
Acts 10:33 in Cubeo 33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu yui caride, Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye iye mi coyʉiyede yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore.
Acts 13:44 in Cubeo 44 Aru apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, obedivʉ põeva diĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a, jápiarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Acts 13:48 in Cubeo 48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimad̶a. Nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimad̶a na Jesúre.
Acts 16:14 in Cubeo 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
Acts 16:30 in Cubeo 30 Nacajari, nʉvarejamed̶a Pablore aru Silare máre nore jocarĩ. Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre: —Mʉja, ji jabova, ¿aipe d̶aji yʉ ji meatequinore? arejamed̶a ʉ̃.
Acts 17:11 in Cubeo 11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. “¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne bueiyede.
Acts 17:18 in Cubeo 18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia: —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a. Aru apevʉ arejaimad̶a: —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jʉ̃menijinare, arejaimad̶a. Yópe arejaimad̶a Pablo ʉ̃i bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ.
Acts 17:32 in Cubeo 32 Ne jápiaiyede ʉ̃́re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca apejãravʉre, arejaimad̶a.
Romans 1:8 in Cubeo 8 Mamarʉmʉre coyʉiyʉvʉ mʉjare yópe: Caivʉ ijãravʉcavʉ jápiaivʉbu mʉje borore, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. Que baru yʉ jíyʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre ñʉje baju ʉrõque mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jesucristobe cad̶ateni, “Pʉeno baju meacʉbu mʉ”, Jʉ̃menijicʉre yʉre are d̶ayʉ, obedivʉ põeva ne jápiaiye boje mʉje jʉ aiyede Jesucristore.
Romans 6:17 in Cubeo 17 Jipocamia mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jʉ aiyepe ne jabocʉre. Ʉbenita apejãravʉre mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ũmei iye yávaiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jápiarĩ eare d̶aiyede mʉjare apevʉ ne bueiyede. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre.
Romans 10:17 in Cubeo 17 Aru cojedeca apecʉ aquijichʉbi yʉre: “Põeva jʉ ad̶ama Cristore ne jápiaiye báquede ʉ̃i yávaiye méne. Aru põeva jápiad̶ama iye yávaiye méne coyʉipõeva ne bueiye báque boje náre”, aquijichʉbi apecʉ.
2 Corinthians 3:18 in Cubeo 18 Caivʉ maja cʉrivʉbu yópe cʉvaepe maje jiva cũmamejivare, maje coreóvaiye boje Jesucristore. Yópe jivarʉ cũmamedʉ jã́d̶ovaiyepe ñai jã́ñʉ nore, nopedeca maja jã́d̶ovaivʉbu apevʉre maje jabocʉ Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje cʉvaede, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Maje coreóvare nʉ́vaiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, oatʉvare nʉ́vaivʉbu maja, ʉ̃́pe tenajivʉ. Jãravʉa coapa pʉeno baju jã́d̶ovare nʉ́vaivʉbu ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje d̶aiyeque. Nópe d̶are d̶ayʉbe maje jabocʉ Cristo. Ʉ̃́recabe ñai Espíritu Santo.
Galatians 4:14 in Cubeo 14 Aru yʉre ijié báque boje, copʉ etaiyʉbejebu mʉja yʉre. Ʉbenita ãmeina jã́mevʉva jarʉvabeteavʉ̃ yʉre. Quénora me copʉ etavʉ̃ yʉre yópe mʉje copʉ etajʉroepe cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉre, aru yópe mʉje copʉ etajʉroepe Jesucristore máre.
Colossians 1:6 in Cubeo 6 Yópe mʉje jápiaiyepe iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, nopedeca obedivʉ põeva apenoa joborõacavʉ máre jápiad̶ama diede. Que baru caijãravʉa apevʉ põeva jʉ ad̶ama diede. Aru pʉeno baju mearo d̶ad̶ama, ne jʉ aiye boje diede. Aru quédeca vaidéjaquemavʉ mʉjare. Mamarʉmʉre mʉje jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ caride máre, coreóvaivʉbu mʉja jãve Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉre bojecʉbeda, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje. Que baru caijãravʉa apevʉ mʉjacavʉ jʉ ad̶ama diede.
1 Thessalonians 1:2 in Cubeo 2 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa jẽniaiye coapa caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesúre.
1 Thessalonians 1:5 in Cubeo 5 Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare.
Hebrews 4:12 in Cubeo 12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre.
James 1:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare apʉé mamaeva yópe ʉ̃i ʉrõpe ʉ̃i yávaiye jãveque. Que teni yópe jẽidʉa mama jũaidʉa pʉeno mearʉape, nopedeca maja máre Jʉ̃menijicʉi põeva mama cʉrivʉbu aru mearamu máre caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
1 Peter 1:23 in Cubeo 23 Mʉja cʉrivʉbu caride yópe mamarʉmʉ põeteivʉpe cojedeca jʉed̶ovape népacʉ yaibécʉ quénora apʉcʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉi yávaiye apʉépe paiyebu aru oatʉvabebu máre. Aru dieque Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi mʉjare mamaũmene.
1 Peter 1:25 in Cubeo 25 Aru iye cóvʉa tʉiyavʉ̃. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye cʉquiyebu cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mému. Diedecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõeva ne coyʉiye báque mʉjare.
1 Peter 2:2 in Cubeo 2 Yópe mamajina mamarʉmʉ põeteivʉ pare nuiyʉepe népacoi opecore, nopedeca mʉja máre pare buejarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni yópe mamajina ne opecore nuiye boje me bʉcʉiyepe, nopedeca mʉja máre, mʉje pʉeno baju me jápiarĩ aru jʉ arĩ nʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me jápiarĩ earãjaramu mʉja diede. Que teni mʉje ũmene me parʉre d̶arĩ, mead̶aimara márajivʉbu mʉja.
2 Peter 1:16 in Cubeo 16 Borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede maje jabocʉ Jesucristoi parʉéde. Aru borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede dacʉyʉre cojedeca ijãravʉi. Ñʉje bueiye báque ñʉje baju dápiaiye ãmevʉ. Quénora ñʉjavacari jã́rejacarã ñʉje baju ñʉje yacorʉaque Cristoi ʉrarõ parʉéde.
2 Peter 3:2 in Cubeo 2 Ãrʉjara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ bácavʉ, ne bueiye báquede mamarʉmʉre. Ãrʉjara maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶aipõecʉ, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede máre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje bueiye báquede mʉjare.
1 John 3:3 in Cubeo 3 Aru caivʉ maja napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede majare maje Cristope barãjiyéde, d̶are nʉmemuri ãmeina teiyede. Quénora mearore d̶aiyʉrivʉbu yópe Cristovacari mearore d̶aiyepe cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
1 John 5:4 in Cubeo 4 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára vainí tʉivʉbu caino no ijãravʉcarõ ãmenore. Jesucristo javede vainí tʉrejaquemavʉ ijãravʉcarõ ãmenore. Que baru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re maja máre vainí tʉivʉbu nore.