Cross Reference John 6:27 in Cubeo 27 Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre d̶aiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús.
John 14:15 in Cubeo 15 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: —Mʉja ʉrivʉ baru yʉre, caiye ji d̶aicõjeiyepe d̶arãjaramu mʉja.
John 14:21 in Cubeo 21 Ácʉ põecʉ ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃́recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ʉ̃́re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́d̶ovacʉyʉmu ʉ̃́re, arejame ñʉjare Jesús.
John 15:10 in Cubeo 10 Ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmara mautenajaramu mʉja. Nopedeca jipacʉi d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃i ʉmʉ mauteivʉ yʉ.
John 21:15 in Cubeo 15 Ñʉje ãri bʉojarĩburu yóboi, Simón Pedrore jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿ʉcʉrʉ̃ mʉ yʉre ina apevʉ ne ʉe pʉeno? arejame. Aru Pedro jʉ arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Dinʉmʉ yʉre jʉ aivʉre, parʉbevʉre cãreja ne ũmei, mead̶acajacʉ yʉre. Mi coreiye inare jaʉvʉ yópe ovejava mamajinare coreiye jaʉépe. Ji coyʉiye báquede bueni, náre yʉre jʉ arĩduivʉre jʉ are d̶ajacʉ, arejame Pedrore.
Acts 3:19 in Cubeo 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ.
Acts 10:31 in Cubeo 31 Aru ʉ̃ abi yʉre: “Mʉ, Cornelio, Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 5:3 in Cubeo 3 Aru maja máre torojʉrivʉbu maje ũmei maje ñájiyede, maje coreóvaiye boje pʉeno ʉrarõ napinajivʉre maje ñájiye boje.
Romans 8:24 in Cubeo 24 Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ majare. Majare napini corede d̶arĩ ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, mead̶arejaquemavʉ majare. Ʉbenita jã́ivʉ iye maje napini coreiyede, jãve napini coreiye ãmevʉ die. Põecʉ cʉbebi napini coreyʉ iyede ʉ̃i jave jã́iye báquede.
Romans 12:12 in Cubeo 12 Napini coreivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Que baru torojʉjarã mʉja cainʉmʉa. Napijara mʉja mʉje ñájiyede. Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
Romans 15:4 in Cubeo 4 Aru caiye iye toivaiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, maje buenajiyepe ayʉ. Maje bueiyede diede, napivʉbu maje ñájiyede aru torojʉrivʉbu. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare.
Romans 15:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶ayʉbe mʉjare. Que baru me torojʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare me aru cãrijimenoque cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Nópe d̶ajacʉrĩ ʉ̃ mʉjare ñai Espíritu Santoi parʉéque.
Romans 16:6 in Cubeo 6 Meajacorĩ ico María. Pare ʉrarõ memecaibicod̶a õ mʉjare.
Romans 16:26 in Cubeo 26 Ʉbenita cari ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque boje, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majidivʉ bʉojad̶ama caivʉ põeva. Javede apevʉ põeva majidejaquemavʉ iye yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉ, cainʉmʉa apʉcʉ, coreóvaicõjeimi diede caivʉ põeyajuboacavʉ, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe.
1 Corinthians 13:4 in Cubeo 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
1 Corinthians 13:13 in Cubeo 13 Ʉbenita yóbecʉe Jʉ̃menijicʉi d̶arĩ majide d̶aiye majare ye cũiméquiyebu. Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre jʉ aiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca napini coreiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre ʉe jaʉvʉ majare. Ʉbenita yo cũinárorecabu iye yóbecʉecarõ jaʉrõ ape pʉeno, maje ʉe Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre.
1 Corinthians 15:58 in Cubeo 58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã.
2 Corinthians 2:17 in Cubeo 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 5:14 in Cubeo 14 Memecaivʉbu mʉjare Cristoi ʉre d̶aiye boje ñʉjare, ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare. Maja coreóvaivʉbu cũinácʉ ʉ̃mʉ, maje jabocʉ Cristo, yaicáyʉ bácʉre caivʉ põevare boje. Caivʉ põeva yaijʉrorivʉreca ne ãmeina teiye boje, Cristorecabe yaicáyʉ bácʉ majare boje. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ yópe yaivʉ bácavʉpebu maje cʉede ʉ̃́que cũinávʉpe.
2 Corinthians 8:7 in Cubeo 7 Mʉja jʉ aivʉbu Jesúre apevʉ pʉeno. Mʉja coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ pʉeno. Mʉja coreóvaivʉbu iye yávaiyede jãvene apevʉ pʉeno. Maumena corebevʉva mʉja memecaiyʉrivʉbu apevʉre apevʉ pʉeno. Mʉja ʉrivʉbu põevare yópe ñʉje ʉepe apevʉ pʉeno máre. Que baru quédeca pʉeno baju jíjarã mʉje cʉvaequede máre, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre.
Galatians 1:4 in Cubeo 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
Galatians 5:6 in Cubeo 6 Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Ʉbenita maje jʉ aiyede Cristore apevʉ põevare ʉrĩ, mearo d̶acaivʉbu maja, cad̶ateivʉ náre. Aru diedecabu bojecʉe majare.
Galatians 5:13 in Cubeo 13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe. Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre.
Galatians 6:9 in Cubeo 9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉi bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre.
1 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
1 Thessalonians 3:6 in Cubeo 6 Caride Timoteo copaidaibi mʉjare jocarĩ. Ʉ̃i coyʉiyede ñʉjare mʉje borore torojʉre d̶aibi ñʉjare pare. Coyʉibi aipe jʉ aivʉre Jesúre aru aipe ʉrivʉre mʉje bajumia máre. Coyʉibi aipe torojʉrĩ ãrʉrivʉre ñʉjare cainʉmʉa aru aipe jã́iyʉrivʉre ñʉjare máre, quédeca ñʉja máre jã́ranʉiyʉvʉ mʉje yebai.
2 Thessalonians 1:3 in Cubeo 3 Mʉja, ñʉjevʉ, torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre mʉjare cainʉmʉa. Ñʉje nópe d̶aiye jaʉvʉ ñʉjare. Aru mearomu. Mʉja coreóvaivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare mʉje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caride jave báque pʉeno. Aru caivʉ mʉja coapa ʉrivʉbu mʉjevʉre caride jave báque pʉeno.
2 Thessalonians 1:11 in Cubeo 11 Que baru jẽniavaivʉbu ñʉja mʉjare ñʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, “Mʉja, Tesalónicacavʉ Jesúre jʉ aipõeva, bojed̶acʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje cʉrãjino mearoque, ji cutuiye báque boje mʉjare”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ. Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶are d̶ajacʉrĩ caiye méne yópe mʉje d̶aiyʉepe ʉ̃i parʉéque. Aru mʉjare bʉojare d̶ajacʉrĩ caiye mʉje mearo d̶acaiyede, mʉje jʉ aiye boje Jesúre ʉ̃i parʉéque.
1 Timothy 2:3 in Cubeo 3 Maje jẽniaiye Jʉ̃menijicʉque meavʉ apevʉre, aru cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶ayʉre.
2 Timothy 1:3 in Cubeo 3 Yʉ torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji memecaimʉre, “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque, nópe jíñecuva mácavʉ máre ne ʉ̃́re memecaiye báquepedeca. Ji jẽniaiyedeca Jʉ̃menijicʉque jãravʉre aru ñamine máre ãrʉvʉ mʉre cainʉmʉa.
Hebrews 4:11 in Cubeo 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede.
Hebrews 6:10 in Cubeo 10 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ mearo d̶aibi, yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru jãve ãrʉcʉyʉme mʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉja cad̶ated̶avʉ̃ apevʉ majevʉ Jesúre jʉ aipõevare javede aru caride máre. Que teni mʉje ʉede Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovad̶avʉ. Diede Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme cainʉmʉa.
Hebrews 6:15 in Cubeo 15 Abraham mácʉcapũravʉ napini corede nʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ vaidé d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 10:36 in Cubeo 36 Mʉje ñájiyede, napiye jaʉédecabu mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe aiye Jesúre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni earãjaramu iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 11:7 in Cubeo 7 Noé mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jiad̶ocũ ʉracũ cʉ̃rami cʉricũre d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre, mead̶acʉyʉ ʉ̃ jina mácavʉre muiváibore jocarĩ. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ãnié ãmene vaiquíye báquede, ãnié jã́me máquede cãreja. Aru Noé mácʉcapũravʉ jápiarĩ ad̶arĩ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ Noé mácʉre jápiarĩ ad̶abeni jʉ abedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara marejaquémavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Noé mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.
Hebrews 11:17 in Cubeo 17 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, nʉvarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre juarĩ jícarĩducʉyʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre juarĩ jícaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mácʉ baju cũinácʉre, Jʉ̃menijicʉi majiyʉe boje aipe ãrojaene Abraham mácʉi jʉ aiyede ʉ̃́re. Abraham mácʉi jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ãrojaene ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉvacari, Abraham mácʉ Isaac bácʉre juarĩ jícacʉyʉ barĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 11:24 in Cubeo 24 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, bʉcʉcʉ teyʉre ʉbedejaquemavʉ põeva “Ñai jabocʉ Faraón ʉ̃i mácoi bʉcʉóvaimʉme ʉ̃, Moisés”, ne aiyede ʉ̃́ra.
Hebrews 13:21 in Cubeo 21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
James 1:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu mʉja ñájivʉ baru dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede Jesucristore, pʉeno baju napinajivʉre mʉje ñájiyede. Que teni jã́ri corevaivʉbu mʉja mʉje jʉ aiyede.
James 2:17 in Cubeo 17 Quédecabu ñai põecʉ ayʉ “Jʉ aivʉ yʉ Jesucristore”, ʉbenita mearore d̶abecʉva. Ñai jʉ ayʉ jãve ãmemi.
James 5:7 in Cubeo 7 Mʉja, jívʉ, caride napini corejarã mʉja maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Dápiajarã ñai oteyʉre. Napini coreibi ĩcʉyʉ iye jẽiye bojecʉede. Napini coreibi mama ocainore aru ocaino yóbocarõre máre. Aru no yóboi, jẽiyede ĩñʉ bʉojaibi.
1 Peter 3:4 in Cubeo 4 Quénora meara májara mʉja, mʉje meaũme boje. No mearo oatʉvabenotamu aru cũiménotamu, mʉje ũme jijecʉbeque aru cãrijimeque máre. No mearo bojecʉvʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1 John 3:3 in Cubeo 3 Aru caivʉ maja napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede majare maje Cristope barãjiyéde, d̶are nʉmemuri ãmeina teiyede. Quénora mearore d̶aiyʉrivʉbu yópe Cristovacari mearore d̶aiyepe cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
1 John 3:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, quéda “Ʉvʉ yʉ jícʉre” abenajarevʉ. Quénora jã́d̶ovarajarevʉ ʉrivʉ majevʉre maje d̶aiyeque. Que baru cad̶atenajarevʉ náre.
1 John 3:21 in Cubeo 21 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, maja jidʉbevʉ baru maje dápiaiyeque, ména cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore, jẽniarajivʉ ʉ̃́re maje ʉede.
1 John 5:3 in Cubeo 3 Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre d̶ayʉbe caiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báque maiyójabevʉ ñai põecʉre ʉ̃i d̶aiyede.
Revelation 2:2 in Cubeo 2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na.
Revelation 2:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jʉ̃menijicʉre, aru napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore. Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino mácarõ pʉeno.
Revelation 3:10 in Cubeo 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.