1 Peter 2:24 in Cubeo 24 Jesucristovacari ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaicárejame maja ãmeina teivʉre boje. Yópe sacerdotei nʉvaiyepe ʉ̃i jícaiyede juainoi, nopedeca Jesucristo nʉvarejaquemavʉ maje boropateiyede maje ãmeina teiye boje ʉ̃́que ʉ̃i yaiye báquede. Que teni jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru majarecabu coatede d̶aimara caride maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Aru cʉrivʉbu, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjarecabu mead̶aimara caride Jesucristoi churiá boje.
Other Translations King James Version (KJV) Who his own self bare our sins in his own body on the tree, that we, being dead to sins, should live unto righteousness: by whose stripes ye were healed.
American Standard Version (ASV) who his own self bare our sins in his body upon the tree, that we, having died unto sins, might live unto righteousness; by whose stripes ye were healed.
Bible in Basic English (BBE) He took our sins on himself, giving his body to be nailed on the tree, so that we, being dead to sin, might have a new life in righteousness, and by his wounds we have been made well.
Darby English Bible (DBY) who himself bore our sins in his body on the tree, in order that, being dead to sins, we may live to righteousness: by whose stripes ye have been healed.
World English Bible (WEB) who his own self bore our sins in his body on the tree, that we, having died to sins, might live to righteousness; by whose stripes you were healed.
Young's Literal Translation (YLT) who our sins himself did bear in his body, upon the tree, that to the sins having died, to the righteousness we may live; by whose stripes ye were healed,
Cross Reference Matthew 5:20 in Cubeo 20 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ, mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉbenajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
Matthew 8:17 in Cubeo 17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ, ʉ̃i aiye báquede Jʉ̃menijicʉi epequimʉra: “Ʉ̃́recabe maja parʉbevʉre mead̶ayʉ, aru majare ijiéde jarʉvayʉ”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jesúrã.
Matthew 27:26 in Cubeo 26 Ne que arĩburu yóboi, Barrabáre etavarĩ darorejamed̶a Pilato. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi, ina churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a Pilato.
Luke 1:74 in Cubeo 74 Mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje memecarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja, mearore dápiarĩ aru mearore d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
Luke 4:18 in Cubeo 18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.
John 1:29 in Cubeo 29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávʉ̃. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare: —Jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru põeva ne ãmeina teiyede mead̶aipõecʉbe ʉ̃.
John 19:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre ina judíova ne que aiyede, churaravare jara popeicõjenejamed̶a Pilato Jesúre.
Acts 5:30 in Cubeo 30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, majeñecuva mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
Acts 10:35 in Cubeo 35 Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, jʉ aivʉre ʉ̃́re, aru mearo d̶aivʉre máre. Caivʉ ina caiyajuboacavʉ yópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe náre.
Acts 10:39 in Cubeo 39 Ñʉjavacari jã́carã caiye iye ʉ̃i d̶aiye báquede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi aru caino judíovai joborõi máre. Ʉbenita ʉ̃́re pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃i mauva.
Acts 13:29 in Cubeo 29 Aru ʉ̃́re d̶arĩburu yóboi yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ʉ̃i borore, apevʉ ʉ̃ mácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, cʉ̃racobei jarʉvaimad̶a na.
Romans 6:2 in Cubeo 2 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Majarecabu boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉpe paivʉ. Aru ãmeno majare boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe painotamu. Que baru ãmeina teiye jaʉbevʉ majare. Aru “D̶are nʉivʉ baru ãmenore me cʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque”, arĩ bʉojabevʉ maja.
Romans 6:7 in Cubeo 7 Ʉbenita jabocʉ cʉbebi cõjeñʉ yaiyʉ́ bácʉre. Nopedeca maje yaiye báque boje Cristoque, coatede d̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ.
Romans 6:11 in Cubeo 11 Quédeca dápiajarã mʉja mʉje baju yópe: “Ãmeina teiye parʉbebu, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Que baru d̶aicõjemevʉ yʉre caride. Yʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉbu ãmeina teiyeque. Ʉbenita yʉ apʉcʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉé boje. Yʉ cʉvʉ d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉcʉ cũinávʉpe Jesucristoque”, arĩ dápiajarã mʉja.
Romans 6:13 in Cubeo 13 Que baru d̶aicõjemejara mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure aru mʉje ũmene máre. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure aru mʉje ũmene. Nacajaivʉ bácavʉpe paivʉbu yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ matʉiyeda cõjejacʉrĩ mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyʉede máre, mearore d̶are d̶aquiyepe aivʉ.
Romans 6:16 in Cubeo 16 Jãve majidivʉbu mʉja iyede. Yebacateivʉ baru apecʉre, mʉjare jʉ aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédeca mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede, maumena d̶aiye jaʉquiyebu mʉjare diede. Aru coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, pʉeno baju jʉ arãjaramu ʉ̃́re. Que teni me cʉrãjaramu mʉja, d̶aivʉ ʉ̃i ʉrõpe.
Romans 6:22 in Cubeo 22 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjemene d̶aibi mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora epeibi mʉjare yópe ʉ̃i yebacavʉpe. Que teni cainʉmʉa memecaiyʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aiye boje mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ, pʉeno mearo d̶are nʉivʉbu mʉja, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 7:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride d̶aicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre. Jipocamia yebacavʉpe barejaquémavʉ maja. Diede jʉ aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre memecabevʉbu maja javecarõque, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja mamaroque caride, yópe ñai Espíritu Santoi cʉre d̶aiyepe majare apʉé mamaeque. Que baru d̶aivʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe majare jaʉé cʉbe boje, quénora maje d̶aiyʉe boje.
2 Corinthians 6:17 in Cubeo 17 Que baru Jʉ̃menijicʉ yópe máre arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, ʉ̃i põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre pẽpeimarare mearore jívʉre: Náre dajocarĩ, etajarã mʉja náre jocarĩ. Que teni náque yóvabeni, coatejarã mʉja náre jarʉvarĩ. Ye tʉobejarã mʉja caiye ne cʉvaede, ne ãmeina d̶aiyeque cʉvaede. Que d̶aru, mʉjare me copʉ etacʉyʉmu yʉ.
Galatians 3:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari ñájicarejaquemavʉ yaiyʉ́, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare boje. Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Ephesians 5:9 in Cubeo 9 Que teni meara marajáramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caino mearore d̶arãjaramu mʉja apevʉ põeva ne jã́iyede. Aru yávaiyede jãvene coyʉrãjaramu mʉja máre.
Colossians 2:20 in Cubeo 20 Mʉje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, yaivʉ bácavʉpe paivʉbu ʉ̃́que. Aru jaʉbevʉ ina yaivʉ bácavʉre ne jʉ aiye d̶aicõjeiyede. Que baru jaʉbevʉ mʉjare mʉje jʉ aiye iye d̶aicõjeiyede põeva ne majiéque coyʉiyede. Que barureca apevʉre d̶aicõjeiye jaʉbevʉ mʉjare. Jaʉbevʉ mʉjare cãreja mʉje jʉ aiye põeva ne d̶aicõjeiyede, yópe ne aiyede: “Jẽmejara apejĩene. Aru ãmejara apejĩene. Aru tʉobejarã apejĩene máre”, ne aiyede.
Hebrews 7:26 in Cubeo 26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno.
Hebrews 9:28 in Cubeo 28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare.
Hebrews 12:13 in Cubeo 13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
James 5:16 in Cubeo 16 Que baru coyʉjarã mʉjevʉre mʉje ãmeina teiyede. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉque mʉjevʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare. Ñai põecʉ meacʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, jãve Jʉ̃menijicʉ jápiaibi aru cad̶ateibi ʉ̃́re yópe ʉ̃i jẽniaiyepe.
1 Peter 4:1 in Cubeo 1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi.
1 John 2:29 in Cubeo 29 Coreóvaivʉbu mʉja Jesucristore meacʉ bajure Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ mʉjare iyede máre: Caivʉ d̶aivʉ mearore, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mára.
1 John 3:7 in Cubeo 7 Mʉja, jímajinape paivʉ, jápiabejarã ina jʉjovaiyʉrivʉre mʉjare. Ñai d̶ayʉ mearore cainʉmʉa d̶aibi mearore yópe Jesucristovacari ʉ̃i d̶aiyepe mearore cainʉmʉa.
Revelation 22:2 in Cubeo 2 Diya jia bejaivʉ ma ʉrama coricai no ĩmaro Jʉ̃menijicʉi ĩmaroi. Aru diya ẽcarʉai caipʉcapũravʉai jocʉcʉa apʉre d̶aicʉa cʉvʉ. Caiaviava jẽijãravʉa eaivʉ. Que baru doce paitʉvaboa caiʉjʉa coapa jẽidʉare jívʉ dicʉá jocʉcʉa. Aru dicʉá jocʉcʉa yoca mead̶aivʉ caivʉ põevare cainoa joborõacavʉre.