1 Corinthians 4:5 in Cubeo 5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o ãmenore ʉ̃i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ʉ̃i copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru, mearore jícʉyʉme Jʉ̃menijicʉ náre coapa.
Other Translations King James Version (KJV) Therefore judge nothing before the time, until the Lord come, who both will bring to light the hidden things of darkness, and will make manifest the counsels of the hearts: and then shall every man have praise of God.
American Standard Version (ASV) Wherefore judge nothing before the time, until the Lord come, who will both bring to light the hidden things of darkness, and make manifest the counsels of the hearts; and then shall each man have his praise from God.
Bible in Basic English (BBE) For this reason let there be no judging before the time, till the Lord comes, who will make clear the secret things of the dark, and the designs of the heart; and then will every man have his praise from God.
Darby English Bible (DBY) So that do not judge anything before [the] time, until the Lord shall come, who shall also both bring to light the hidden things of darkness, and shall make manifest the counsels of hearts; and then shall each have [his] praise from God.
World English Bible (WEB) Therefore judge nothing before the time, until the Lord comes, who will both bring to light the hidden things of darkness, and reveal the counsels of the hearts. Then each man will get his praise from God.
Young's Literal Translation (YLT) so, then, nothing before the time judge ye, till the Lord may come, who will both bring to light the hidden things of the darkness, and will manifest the counsels of the hearts, and then the praise shall come to each from God.
Cross Reference Matthew 7:1 in Cubeo 1 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja” acʉyʉme mʉjare.
Matthew 24:30 in Cubeo 30 Dinʉmʉ maquinóre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede jã́d̶ovaiye jároquiyebu cavarõi. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ ijãravʉcavʉ chĩori orãjarama. Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre meacʉ bajure.
Matthew 24:46 in Cubeo 46 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore.
Matthew 25:21 in Cubeo 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 25:23 in Cubeo 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Luke 6:37 in Cubeo 37 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja”, acʉyʉme mʉjare. Jarʉvabejarã mʉja apevʉre. Mʉje jarʉvabedu, Jʉ̃menijicʉ jarʉvabecʉbe mʉjare. Ãrʉmetejarã mʉja apevʉre ne ãmene. Mʉje ãrʉmetedu, Jʉ̃menijicʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
Luke 12:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede, Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ jʉjovarãjivʉ apevʉre.
John 5:44 in Cubeo 44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe d̶aiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja.
John 21:22 in Cubeo 22 Jesús arejame Pedrore: —Ji ʉru, bedióva cojedeca ji copaidaiyeta yaibécʉva cʉjebu ʉ̃. Ñaine vaiquíye míye ãmevʉ. Cãrijovamejacʉ ʉ̃́re vaiquíyede. Mʉ́capũravʉ quéda ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame.
Romans 2:1 in Cubeo 1 Mʉ ayʉ baru apevʉ ne borore, “Ñájiye jaʉvʉ náre ne ãmeina teiye boje”, arĩ bʉojabevʉ “Ãmeina d̶abevʉ yʉ. Que baru ñájiye jaʉbevʉ yʉre”. Mi coreóvaiyede apevʉ ne ãmeina teiyede, mʉ máre põecʉrecabu. Que baru napedeca ãmeina d̶ayʉbu mʉ. Que baru “Apevʉre ñájiye jaʉvʉ” mi aru, “Yʉre máre ñájiye jaʉvʉ”, ainopebu no.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 2:16 in Cubeo 16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiye põevare ne d̶aiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine d̶aicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina d̶aiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Romans 2:29 in Cubeo 29 Ʉbenita ina põeva mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre judíova bajupe jʉ ad̶ama Jʉ̃menijicʉre ne ũmei. Ina põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe buraicõjeivʉ ne cajede, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Ʉbenita ina põevare Jʉ̃menijicʉi Espíritu oatʉvacayʉbe ne ũmene, d̶acʉyʉ náre Jʉ̃menijicʉ jinava. Nárecabu judíova baju. Que baru nárecabu mearore bʉojarĩ jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, ʉ̃i cad̶ateiye boje. Ne baju d̶aiyeque bʉojabema jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.
Romans 14:4 in Cubeo 4 Jarʉvarĩ bʉojabevʉ mʉ apecʉ ʉ̃mʉre memecayʉre. Quénora ñai ʉ̃i memecaimʉ quécʉ cũinácʉrabe bʉojarĩ jarʉvayʉ o mautede d̶ayʉ ʉ̃́re. Nópe mi jarʉvarĩ bʉojabepedeca apecʉ mʉ́cacʉre, Jʉ̃menijicʉvacari, caivʉ ne jabocʉ, jarʉvacʉyʉme o mautede d̶acʉyʉme ʉ̃́re.
Romans 14:10 in Cubeo 10 ¿Aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina yávaivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? ¿Aru aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina jã́ivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? Nópe d̶abejarã mʉje baju. Caivʉ maja núrajaramu Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi.
1 Corinthians 1:7 in Cubeo 7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jʉ̃menijicʉi majiécarõ iye ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare Espíritu Santoque, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
1 Corinthians 3:13 in Cubeo 13 Jesucristoi daquijãravʉ, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃ toaque aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi.
1 Corinthians 11:26 in Cubeo 26 Cainʉmʉa yópe mʉje pã́ure ãiyepe aru mʉje ũcuidoquede ũcuiyepe máre, pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta, põevare jã́d̶ovaivʉbu Cristoi yaiye báquede náre boje, mead̶acʉyʉ náre.
1 Corinthians 15:23 in Cubeo 23 Majare nacovaijãravʉa cʉvʉ yópe Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe. Mamarʉmʉ cũinájãravʉre, Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Aru apejãravʉre, Cristo ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, caivʉ maja Cristo jinare nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2 Corinthians 10:18 in Cubeo 18 Ñai “¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?” ayʉre ʉ̃i baju, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉbecʉbe. Ʉbenita ñai “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶ateibi ji memecaiyede ʉ̃́re” ayʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉcʉyʉme.
1 Thessalonians 5:2 in Cubeo 2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu me maje jabocʉ Jesús copaidacʉyʉre ijãravʉi põeva ne corebede, ʉ̃i copaidaquinʉmʉre majibedeca yópe ñavaipõecʉ daiyepe ñamine põeva ne corebedeca.
Hebrews 4:13 in Cubeo 13 Põecʉ cʉbebi apejĩene yaveiye majicʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Caiye iye maje dápiaiyede jã́ri majibi Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃́recabe maje coyʉrãjimʉ caiye maje d̶aiyede ijãravʉi.
James 4:11 in Cubeo 11 Mʉja, jívʉ, yávabejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ñai coyʉyʉ ãmenore ʉ̃ jicʉi borore aru “Ãmeina teivʉ mʉ” ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃́recabe yávayʉ ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ñai que ayʉ, “Ãmetamu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye”, ayʉbe. Mʉja yávaivʉ baru ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, mʉja jʉ abevʉ diede. Quénora mʉja d̶aivʉbʉ yópe mʉje baju ʉrõpe.
James 5:7 in Cubeo 7 Mʉja, jívʉ, caride napini corejarã mʉja maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Dápiajarã ñai oteyʉre. Napini coreibi ĩcʉyʉ iye jẽiye bojecʉede. Napini coreibi mama ocainore aru ocaino yóbocarõre máre. Aru no yóboi, jẽiyede ĩñʉ bʉojaibi.
1 Peter 1:7 in Cubeo 7 Mʉja ñájinajaramu, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Yópe põeva ne juaiyepe úrure, ne majinajiyepe aivʉ jãve maru, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe mʉjare, jã́d̶ovacʉyʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Aru yo úru me bojecʉrõvacari bʉojarĩ bíjaivʉ. Ʉbenita mʉje jʉ aiye Jesucristore pʉeno bojecʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru cũiméquiyebu. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme mʉjare, mearape d̶acʉyʉme mʉjare, aru pued̶acʉyʉme mʉjare máre ãnijãravʉ Jesucristoi jã́d̶ovaquijãravʉ baquinóre.
1 Peter 5:4 in Cubeo 4 Que teni ñai Cristo, caivʉ maja coreipõevare maje jabocʉ, majare coreyʉ, jícʉyʉme mʉjare bojed̶aino pʉeno baju mearore cũiménore ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede.
2 Peter 3:4 in Cubeo 4 Yʉrini, yópe arãjarama na: “Mʉja aivʉ, ‘Copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi’, arejamed̶a Cristo, aivʉbu mʉja. Jãve maru no, ¿Ã́ri cʉri ʉ̃? Obediʉjʉa vaivʉ majeñecuva mácavʉ ne yainíburu yóbore. Aru ne cʉrinʉmʉre, caride máre, caiye vaivʉ cũinátʉrʉ iye vaiye báquepedeca Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶ainʉmʉ yóbore”, arĩ yʉrinajarama na.
2 Peter 3:12 in Cubeo 12 Napini corejarã maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Aru d̶ajarã mʉja caiye iye jaʉéde mʉjare cãreja ʉ̃i daquiye jipocare. Que teni daicõjenajivʉbu mʉja ʉ̃́re maumena. Dijãravʉ ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, yo cavarõ me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ bíjarĩ cũiyeta. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báquede toaijiquiyebu toaque pʉ ẽnuricoro teni cũiyeta.
Jude 1:14 in Cubeo 14 Ina jʉjovaivʉre, borocʉede bueivʉre, Enoc Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ javede nápe paivʉ ne borore. Ñai Enoc yaibécʉ, Jʉ̃menijicʉi nʉvaimʉ mácʉ apʉcʉra ijãravʉre jocarĩ, Adán mácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ ʉ̃, Enoc. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ ʉ̃: “Me jã́jara. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ dacʉyʉme. Aru obedivʉ baju ʉ̃i ángeleva meara baju darãjarama ʉ̃́que.
Revelation 1:7 in Cubeo 7 Jã́jara. Cristo dacʉyʉme ocopeniboaque. Caivʉ põeva jã́rajarama ʉ̃́re, ina ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ jocʉcʉjaravena. Aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ abevʉ chĩori orãjarama ne jidʉé boje, ne jã́iyede ʉ̃́re ẽmeñʉre cavarõre jocarĩ. Quédecabu.
Revelation 20:12 in Cubeo 12 Aru jã́cacʉ ina yaivʉ bácavʉ caivʉre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, núrivʉre no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Paperatucuboa voaino mateávʉ̃. Aru apetucubo paperatucubo máre, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucubo voaino mateávʉ̃. Aru ina yaivʉ bácavʉ ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye báquepedeca aru iye toivaiye cʉepedeca ditucuboa paperatucuboai.