1 Corinthians 10:13 in Cubeo 13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe d̶aiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiad̶avʉ̃. Ʉbenita nópe d̶aivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavʉ̃ caivʉ põevare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, ñai d̶ayʉ cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Quénora parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ. Parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ caiye iye mʉje ãmeina d̶aiyʉede, d̶abevʉva diede. Que teni mʉja vainí tʉ́jʉrorivʉ bácavʉre vaidé d̶acʉyʉme ʉ̃ mʉje ãmeina d̶aiyʉede jocarĩ.
Other Translations King James Version (KJV) There hath no temptation taken you but such as is common to man: but God is faithful, who will not suffer you to be tempted above that ye are able; but will with the temptation also make a way to escape, that ye may be able to bear it.
American Standard Version (ASV) There hath no temptation taken you but such as man can bear: but God is faithful, who will not suffer you to be tempted above that ye are able; but will with the temptation make also the way of escape, that ye may be able to endure it.
Bible in Basic English (BBE) You have been put to no test but such as is common to man: and God is true, who will not let any test come on you which you are not able to undergo; but he will make with the test a way out of it, so that you may be able to go through it.
Darby English Bible (DBY) No temptation has taken you but such as is according to man's nature; and God is faithful, who will not suffer you to be tempted above what ye are able [to bear], but will with the temptation make the issue also, so that [ye] should be able to bear [it].
World English Bible (WEB) No temptation has taken you except what is common to man. God is faithful, who will not allow you to be tempted above what you are able, but will with the temptation also make the way of escape, that you may be able to endure it.
Young's Literal Translation (YLT) No temptation hath taken you -- except human; and God is faithful, who will not suffer you to be tempted above what ye are able, but He will make, with the temptation, also the outlet, for your being able to bear `it'.
Cross Reference Matthew 24:21 in Cubeo 21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu.
Luke 11:4 in Cubeo 4 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque. Ñai abujuvai jabocʉi jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore”, arejamed̶a náre Jesús.
Luke 16:26 in Cubeo 26 Maje coricai cʉvʉ ʉrarõ tʉ̃robʉ. Que baru ñʉjacavʉ jataiyʉrivʉ bʉojabema nʉivʉ nore. Nopedeca nócavʉ máre jataiyʉrivʉ bʉojabema daivʉ yore”, aquemavʉ Abraham.
Luke 22:31 in Cubeo 31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore.
Luke 22:46 in Cubeo 46 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre: —¿Aipe teni cãivʉrʉ̃ mʉja? Nacajajara. Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús.
John 10:28 in Cubeo 28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃.
Acts 27:44 in Cubeo 44 Aru ne yóboi nʉicõjenejame apevʉre jorĩ jocʉveai, dicũ mácarõ jarʉvaiye. Que teni caivʉ ñʉje baju mead̶aivʉ, earejacarã joborõita.
Romans 8:28 in Cubeo 28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre.
1 Corinthians 1:9 in Cubeo 9 Jʉ̃menijicʉ d̶aibi cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́recabe mʉjare cuturĩ epeyʉ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe, “Yóvajarãri na jímacʉ Jesucristoque”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
2 Corinthians 1:10 in Cubeo 10 Aru Jʉ̃menijicʉ jãve mead̶ame ñʉjare iye ñʉje yaijʉrorõ mácarõre jocarĩ. Aru ñʉjare mead̶acʉyʉme ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja ʉ̃́re. Majivʉ ñʉja jãve mead̶acʉyʉre ñʉjare ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ cainʉmʉa.
2 Corinthians 11:23 in Cubeo 23 Aru návacari “Cristore memecaivʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ ne pʉeno memecayʉbu Cristore. Ʉbenita yópe ãrʉmecʉpe yávayʉbu, que ayʉ. Memecacʉ yʉ ne pʉeno. Jabova jẽni jacoima yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi obedinʉmʉare, ne pʉeno. Jabova jara popeicõjeima yʉre obedinʉmʉare, ne pʉeno. Yainíducacʉ yʉ obedinʉmʉare ne pʉeno.
2 Corinthians 12:8 in Cubeo 8 Yóbecʉrinʉmʉa jẽniacacʉ maje jabocʉ Cristore, ʉ̃i dajocare d̶aquiyepe ayʉ iye ʉ̃i ñájine d̶aiyede yʉre.
Ephesians 6:12 in Cubeo 12 Põevare copʉ maucʉvarivʉ ãmevʉ maja. Quénora ijãravʉcavʉ abujuvare copʉ maucʉvarivʉbu maja. Ina cõjeivʉ, ina parʉrivʉ, aru ina jabova máre, nárecabu ijãravʉcavʉre jaboteivʉ. Ijãravʉ ãmejãravʉ ñamipe paijãravʉbu, ina abujuva ne jaboteiye boje yore.
1 Thessalonians 5:24 in Cubeo 24 Jʉ̃menijicʉ cutuibi mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva. Aru cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru ʉ̃́vacari mearo d̶acacʉyʉme mʉjare.
2 Thessalonians 3:3 in Cubeo 3 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru jãve parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmene. Aru jã́ri corecʉyʉme mʉjare ñai abujuvai jabocʉ, ʉ̃i ãmeno d̶abequiyepe ayʉ.
2 Timothy 2:11 in Cubeo 11 Jãvetamu iye. D̶abevʉ maja yópe maje d̶aiye báquepe maje jʉ arãjiye jipocare Jesúre. Que teni yaivʉ bácavʉpebu maja Cristoque. Que baru cʉrãjaramu maja ʉ̃́que.
2 Timothy 4:18 in Cubeo 18 Que baru jãve coreóvaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristo mead̶acʉyʉre yʉre cainʉmʉa. Aru cʉre d̶acʉyʉme yʉre ʉ̃i mead̶aimʉpe ʉ̃i jaboteinʉmʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
Hebrews 6:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
Hebrews 10:23 in Cubeo 23 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jãve d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa. Que baru parʉéque Jesúre jʉ are nʉrajarevʉ yópe maje jʉ aiye báquepedeca mamarʉmʉre. Aru ye “Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepe” abevʉva, napini corenajarevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede caiye iye mearore yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 11:11 in Cubeo 11 Abraham mácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Bʉcʉcʉ baju bácʉvacari ʉ̃ mácʉ aru jímarepaco Sara báco jʉed̶oeabeco bácovacari õ máco, na mácavʉre jʉed̶ocʉvare d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉcapũravʉ “Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, arĩ dápiarejaquemavʉ ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva.
Hebrews 11:35 in Cubeo 35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Hebrews 12:4 in Cubeo 4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine d̶aiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶abe boje yópe ne d̶aiyepe.
James 5:10 in Cubeo 10 Mʉja, jívʉ, dápiajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Ne ñájiye báquede napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Napedeca napini corejarã mʉja.
1 Peter 1:5 in Cubeo 5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
1 Peter 4:19 in Cubeo 19 Iye ji coyʉiyede yópe aiyʉrõtamu: Ina põeva ñájivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mearore d̶are cuiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Aru jʉ aiye jaʉvʉ náre Jʉ̃menijicʉre, náre cʉed̶ayʉ bácʉre aru cainʉmʉa d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ne ũmene.
1 Peter 5:8 in Cubeo 8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore.
2 Peter 2:9 in Cubeo 9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
1 John 1:9 in Cubeo 9 Ʉbenita maje coyʉru Jʉ̃menijicʉre aipe maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteni jarʉvacʉyʉme diede. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i d̶aiye boje cainʉmʉa yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepe, ʉ̃i d̶aiye boje mearore quéda.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
Revelation 3:10 in Cubeo 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.
Revelation 19:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ yʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ voainore. Aru nore jároteame cũinácʉ caballo bocʉ. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra bojed̶aibi põevare méque. Aru ãd̶amateibi méque ʉ̃i mauvare máre. Que baru ʉ̃́tame jãve yávayʉ aru méne d̶ayʉ máre cainʉmʉa.