1 Corinthians 1:27 in Cubeo 27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre.
Other Translations King James Version (KJV) But God hath chosen the foolish things of the world to confound the wise; and God hath chosen the weak things of the world to confound the things which are mighty;
American Standard Version (ASV) but God chose the foolish things of the world, that he might put to shame them that are wise; and God chose the weak things of the world, that he might put to shame the things that are strong;
Bible in Basic English (BBE) But God made selection of the foolish things of this world so that he might put the wise to shame; and the feeble things that he might put to shame the strong;
Darby English Bible (DBY) But God has chosen the foolish things of the world, that he may put to shame the wise; and God has chosen the weak things of the world, that he may put to shame the strong things;
World English Bible (WEB) but God chose the foolish things of the world that he might put to shame those who are wise. God chose the weak things of the world, that he might put to shame the things that are strong;
Young's Literal Translation (YLT) but the foolish things of the world did God choose, that the wise He may put to shame; and the weak things of the world did God choose that He may put to shame the strong;
Cross Reference Matthew 4:18 in Cubeo 18 Que teniburu yóboi, Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉ ʉracʉre dibʉ macajitabʉi.
Matthew 9:9 in Cubeo 9 Jesús ʉ̃i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejame yʉre, “Dajacʉ yʉ́que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ ʉ̃́que.
Matthew 11:25 in Cubeo 25 Dinʉmʉmareca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocavʉ ne jabocʉ aru ijãravʉcavʉ ne jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre.
Matthew 21:16 in Cubeo 16 Aru arĩdurejaima: —¿Jápiabecʉrʉ̃ mʉ ne aiyede? arĩdurejaima. Ʉbenita Jesús arejame náre: —Jápiaivʉ yʉ. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja? Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre yópe arĩ yʉrã: Mʉ, ñʉje jabocʉ, jʉed̶ovare aru jʉed̶ojĩnare máre mearore jícõjeivʉ mʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejame Jesús.
Luke 19:39 in Cubeo 39 Apevʉ fariseovacavʉ cʉrivʉ nore arĩdurejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, bi aicõjejacʉ mi bueimarare, arĩdurejaimad̶a na.
Luke 21:15 in Cubeo 15 Que teni yʉ́vacari majide d̶acʉyʉmu mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́d̶ovari bʉojabenajarama.
Acts 4:11 in Cubeo 11 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede yópe Jesúi borore: “Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nopedeca Jesús, mʉje ʉbemʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Apevʉ pʉeno jabocʉ parʉcʉbe ñai Jesús.
Acts 6:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva maucʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina cũinád̶ami judíovai cójijiñamicavʉ barejáimad̶a na. Ina Estebãi mauva marejáimad̶a Cirene aru Alejandría ãmicʉriĩmaroacavʉ, aru apevʉ Cilicia aru Asia ãmicʉrijoborõacavʉ máre. Caivʉ ina judíova barejáimad̶a na. Esteban yebai nʉri, jaraivʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na ʉ̃́que.
Acts 7:35 in Cubeo 35 ’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?” jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ʉ̃ mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jʉ̃menijicʉ jarorejaquemavʉ Moisés bácʉre ne yebai, ʉ̃i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ʉ̃i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre.
Acts 7:54 in Cubeo 54 Esteban ʉ̃i coyʉiyedeca jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru cũrejaimad̶a ne cõpiáre, pare ne jaraiye boje.
Acts 17:18 in Cubeo 18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia: —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a. Aru apevʉ arejaimad̶a: —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jʉ̃menijinare, arejaimad̶a. Yópe arejaimad̶a Pablo ʉ̃i bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ.
Acts 24:24 in Cubeo 24 Apejãravʉa yóboi, Félix copaidarejamed̶a cojedeca jímarepacomaque, judíovacaco, õi ãmiá Drusila. Órejaicõjenejamed̶a Pablore ne yebai, ne jápiaiyʉe boje ʉ̃i coyʉiyede aipe d̶arĩ põeva jʉ aivʉre Jesúre.
1 Corinthians 1:20 in Cubeo 20 Que baru ye baquinó ãmevʉ ina majiniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina bueniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina majicarĩduivʉ apevʉre máre ne majié ijãravʉque. Caiye iye ne majiniduiyede ʉbenina bojecʉbe tede d̶aibi Jʉ̃menijicʉ.
2 Corinthians 4:7 in Cubeo 7 Iye Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyebu pʉeno bojecʉe baju. Ʉbenita ñʉja coreóvaivʉbu cʉvarivʉre iye parʉé pẽoiyede parʉbevʉre ñʉje ũmei, ñʉje bojecʉbe boje, yópe jobojorobʉ parʉbebʉpe aru bojecʉbebʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare ñʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare ʉ̃́re parʉcʉre caivʉ pʉeno.
2 Corinthians 10:4 in Cubeo 4 Yópe churarava ne maucʉvaepe ne mauvare boaicaroveaque, nopedeca ñʉja maucʉvarivʉbu ñʉje arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Ʉbenita arĩ dápiarĩ coyʉrĩ majibevʉ ñʉja põeva ne arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñʉjare majide d̶aibi ʉ̃i parʉéque, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene, ne majinajiyepe ayʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Ñʉja, Jʉ̃menijicʉi parʉre d̶aimara ʉ̃i majiéque, jã́d̶ovaivʉbu borocʉede ñʉje mauva ne ãmecoroiyede ñʉjare.
2 Corinthians 10:10 in Cubeo 10 Cũinácʉ mʉje jẽneboi cʉcʉ, “Pablo parʉéque majicayʉbe majare yópe majicʉpe ʉ̃i paperayocare, ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre. Ʉbenita ʉ̃i cʉede majaque parʉbecʉ majicarĩ bʉojabecʉbe majare. Quénora coyʉyʉbe yópe majibecʉpe”, ʉbenina arĩduibiya.
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.