Matthew 5:19 in Carapana 19 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Moisés cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ jĩcã wãmeacã ũnorẽ cʉ̃ cajãnarotiata, o camasãrẽ ricaati na cʉ̃ caĩquetibʉjʉata, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna nipetiro netõrõ cabʉgoro macããcʉ̃ nigʉmi. Apei pʉame tie cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goʉsacõãmata, bairi tunu camasãrẽ cariape na cʉ̃ caĩquetibʉjʉata, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna mena carotimasĩ majũ nigʉmi.
Other Translations King James Version (KJV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, he shall be called the least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, the same shall be called great in the kingdom of heaven.
American Standard Version (ASV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, he shall be called great in the kingdom of heaven.
Bible in Basic English (BBE) Whoever then goes against the smallest of these laws, teaching men to do the same, will be named least in the kingdom of heaven; but he who keeps the laws, teaching others to keep them, will be named great in the kingdom of heaven.
Darby English Bible (DBY) Whosoever then shall do away with one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of the heavens; but whosoever shall practise and teach [them], *he* shall be called great in the kingdom of the heavens.
World English Bible (WEB) Whoever, therefore, shall break one of these least commandments, and teach others to do so, shall be called least in the Kingdom of Heaven; but whoever shall do and teach them shall be called great in the Kingdom of Heaven.
Young's Literal Translation (YLT) `Whoever therefore may loose one of these commands -- the least -- and may teach men so, least he shall be called in the reign of the heavens, but whoever may do and may teach `them', he shall be called great in the reign of the heavens.
Cross Reference Matthew 11:11 in Carapana 11 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepapʉ cabuiaricʉ, Juan, camasãrẽ cabautizamiatacʉ netõrõ caquetibʉjʉnetõõmasĩ maami. Baipʉa, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããcʉ̃ pʉame nipetirã netõrõ cabʉgoro macããcʉ̃ ãnimicʉ̃ã, ape rʉ̃mʉpʉ roquere Juan netõrõ masĩcõãgʉmi.
Matthew 15:3 in Carapana 3 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jẽniñawĩ Jesús: —¿Nopẽĩrã mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ bʉtioro borã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉamerẽ mʉjãã áperinucũñati?
Matthew 19:28 in Carapana 28 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, bairo qũĩwĩ Jesús: —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios ati ʉmʉrecóo nipetiro cawãmarõ cʉ̃ cawasoaripaʉ quetiupaʉ yʉ caãnopʉ, mʉjãã, yʉ baparã, yʉ rocajãñurõ mʉjãã rotigarã mʉjãã cʉ̃ã. Quetiuparã na caruiro ũno, tronopʉ mʉjãã ruigarã. Israelita pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari macããnarẽ na caátajere ĩñacõñarĩ na mʉjãã ĩñabesegarã.
Matthew 20:26 in Carapana 26 Mʉjãã pʉame roquere tore bairo baietirotiya. Bairo pʉame bairotiya mʉjããrẽ: Mʉjãã mena macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩrẽ bairo ãnirotiya.
Matthew 23:16 in Carapana 16 “¡Mʉjãã, roro majũ mʉjãã netõgarã! Jĩcãʉ̃ cacaapee mácʉ̃ cʉ̃ yarãrẽ, ‘Mʉjãã yʉ jʉ̃gogʉ,’ caĩ ũcʉ̃rẽ bairo mʉjãã baiya. Ricaati camasãrẽ na mʉjãã bueya. Atore bairo na mʉjãã ĩ quetibʉjʉya: ‘Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Caãnorẽ bairo ñiña,” ĩgʉ, “¡Dios ya wii mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta, ñubujioro. Bairo ĩmicʉ̃ã, “¡Dios ya wii macããjẽ oro majũ mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta roque, ñuẽtĩña,’ cariape mee mʉjãã ĩ quetibʉjʉya camasãrẽ.
Matthew 28:20 in Carapana 20 Tunu bairoa mʉjããrẽ yʉ caátiroticũrĩqũẽ nipetirijere na quetibʉjʉnetõõña, na cʉ̃ã tiere na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Yʉa, mʉjããrẽ yʉ aweyoetigʉ. Mʉjãã mena yʉ ãnicõã ninucũgʉ tocãnacã rʉ̃mʉ, ati ʉmʉrecóo capetiropʉ —jãã ĩcũwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. Tocãrõã ñiña.
Luke 1:15 in Carapana 15 Tunu bairoa mʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame Dios yaye quetire catʉ̃gomasĩ ãnirĩ caãnimajũʉ̃ nigʉmi Dios cʉ̃ caĩñajorore. Bairi tunu ʉse oco cacũmuorĩjẽrẽ cʉ̃ etieticõáto. Bairi tunu Espíritu Santo, Dios Yeri cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ ãnicõãgʉmi. Cʉ̃ cabuiaparo jʉ̃goyepʉa merẽ cʉ̃ mena ãnicõãgʉmi.
Luke 9:48 in Carapana 48 Bairo áticõã, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ. Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsari, ãni cawĩmaʉrẽ bairo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ camaiata, yʉre camairẽ bairo cʉ̃ ñiñagʉ. Tunu bairoa yʉre camai cʉ̃ caãnoi, yʉ jeto mee Dios yʉre cajoricʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽ camairẽ bairo qũĩñagʉmi. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩ pʉame mʉjãã netõjãñurõ caãnimajũʉ̃rẽ bairo qũĩñagʉmi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
Luke 11:42 in Carapana 42 “Bairo átato ũnorẽã, ricaati mʉjãã, fariseo majã, mʉjãã átinucũña. Bairo ána yua, pʉga wãmo cãrõ moneda tiiriacarẽ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcã tiiaca mʉjãã jonucũña Diore. O ʉgarique jĩcã wãme ũno, pʉga wãmo cãrõ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcãrõãcã mʉjãã jonucũña Diore. Bairo cariape tie ũnierẽ átimasĩmirãcʉ̃ã, ape wãme paijãñurõ Dios cʉ̃ carotirique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaetimajũcõãña. Caroaro ãmeo átaje cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami Dios. Caroaro ãmeo mairĩqũẽ cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami. Tie pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!
Luke 22:24 in Carapana 24 Cabero tunu Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame, “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti jĩcãʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃, caãni majũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃?” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã.
Acts 1:1 in Carapana 1 Mʉ, Teófilo, nocãrõ caãnimajũʉ̃rẽ merẽ mʉ yʉ quetibʉjʉ woajojʉ̃gowʉ. Jesucristo ati yepapʉ ãcʉ̃, cʉ̃ caátijʉ̃goriquere, bairi cʉ̃ cabuerique nipetirije cʉ̃ãrẽ ʉmʉrecóo cʉ̃ cawãmʉátí rʉ̃mʉpʉ cʉ̃ cabaijãnarĩqũẽrẽ mʉ yʉ quetibʉjʉ woajowʉ. Ãmerẽ mʉ yʉ quetibʉjʉnemoña tunu ati carta mena: Ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉápáro jʉ̃goye, cʉ̃ yarã apóstolea majã cʉ̃ cabesericarã na caátipeere na quetibʉjʉcũñupĩ, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori.
Romans 3:8 in Carapana 8 Bairo ĩrã yua, atore bairo ĩmecʉ̃nucũrãma: “¿Nopẽĩrã carorije macããjẽrẽ marĩ ápericʉti? Caroa macããjẽ pʉame to átio joroque ĩrã, carorije macããjẽ marĩ caáto ñuña,” ĩmecʉ̃nucũrãma. Na pʉame, “Pablo cʉ̃ã torea bairo buenucũñami,” ñi bʉsʉpaiyama. Camasã yʉre na catʉ̃goʉsaro boetiri, tore bairo ñi bʉsʉpainucũñama. Bairo na caĩbʉsʉpairije wapa Dios pʉame roro popiye na baio joroque na átigʉmi.
Romans 6:1 in Carapana 1 Bairi yua, yʉ caĩatajere tʉ̃gori bero, ¿dope marĩ caáto to ñucʉti? “Dios pʉame nemojãñurõ marĩ qũĩñamaiáto,” ĩrã, ¿nemojãñurõ carorije macããjẽrẽ marĩ átinemocõãcʉti?
Romans 6:15 in Carapana 15 Bairi yua, yʉ caĩatajere tʉ̃gori bero, ¿dope marĩ caáto to ñucʉti? ¿Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãna mee, Dios yayere caĩroarã ãnirĩ carorije macããjẽrẽ marĩ átinemocõãnicʉti? Tore bairo marĩ áperigarã.
Romans 13:8 in Carapana 8 Aperãrẽ na wapamoeticõãña. Jicoquei na mʉjãã cawapamorĩjẽrẽ na wapatipeyocõãña. Ãmeo mairĩqũẽ pʉame capetietie niña. Bairi ãmeo maicõãninucũña. Ni ũcʉ̃ aperãrẽ camaicõãninucũʉ̃ pʉame Dios cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ nipetirijere caroaro cariape ácʉ átiyami.
Galatians 3:10 in Carapana 10 Bairi noa ũna Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jetore tʉ̃goʉsari na carorije wapare na canetõgaata, cañuena carorije cawapa cʉ̃gorã majũ tuagarãma. Merẽ torea bairo ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ na cawoatucũrĩqũẽ cʉ̃ã: “Ni ũcʉ̃ caroaro mena Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caĩrõrẽ bairo jĩcã wãme rʉsaricaro mano cʉ̃ catʉ̃goʉsapetieticõãta, cañuecʉ̃, carorije cawapa cʉ̃goʉ majũ tuagʉmi,” ĩ quetibʉjʉyupa.
Galatians 5:14 in Carapana 14 Bairi roticũrĩqũẽ pʉame atore bairo caĩrĩjẽ mena neñojori jĩcã riseroa yua quetibʉjʉya: “Mʉjãã majũ rupaʉre mʉjãã camairõrẽã bairo aperã camasã cʉ̃ãrẽ na maiña.”
Philippians 3:17 in Carapana 17 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ caátiãnierẽ bairo ãnajẽcʉsa mʉjãã cʉ̃ã. Tunu noa ũna mʉjããrẽ jãã caátiroticũrĩqũẽrẽ bairo caána cʉ̃ãrẽ na ĩñacõrĩ caroaro ãnajẽcʉsa.
Philippians 4:8 in Carapana 8 Bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna atore bairo mʉjããrẽ ñitʉsagʉ: Nipetirije cariape caãnierẽ, bairi tunu nipetirije marĩ canʉcʉ̃bʉgorije ũnie cʉ̃ãrẽ cariape tʉ̃goñaña. Nipetirije cariape marĩ caátie cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñaña. Tunu jĩcã wãmeacã ũno roro tʉ̃goña asueticõãña. Tunu nipetirije ãmeo maitʉ̃goñarĩqũẽ, bairi tunu, “Cañurĩjẽ niña,” nipetirije camasã na caĩtʉ̃goñarĩjẽ cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñaña. Tunu nipetirije nocãrõ caroa ũnie, bairi tunu caroa mʉjããrẽ Dios cʉ̃ caátiere cʉ̃ mʉjãã catʉ̃goñabasapeopee cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñaña.
1 Thessalonians 2:10 in Carapana 10 Merẽ tiere mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã ĩñawʉ̃. Torea bairo Dios cʉ̃ã ĩ masĩñami caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni jãã caátiãnajẽrẽ camasĩ ãnirĩ. Tunu bairoa mʉjãã ñubueri majã mena ĩñatutiricaro mano caroaro cariape jãã átiãninucũwʉ̃.
1 Thessalonians 4:1 in Carapana 1 Yʉ yarã, apeyera marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cʉ̃ carotiro jʉ̃gori atore bairo mʉjããrẽ jãã átirotiya: Marĩ Pacʉ Dios cʉ̃ caĩñajesorije ũnierẽ mʉjããrẽ jãã caquetibʉjʉricarorea bairo jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro áticõã ninucũña. Merẽ torea bairo mʉjãã átiãniña bairãpʉa.
1 Timothy 4:11 in Carapana 11 Atie nipetirijere na átirotiri, caroaro na mʉ quetibʉjʉwa Timoteo to macããna camasãrẽ.
1 Timothy 6:3 in Carapana 3 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ricaati quetibʉjʉriquere caquetibʉjʉnucũʉ̃ cʉ̃ caãmata, o caroa cañurĩjẽ marĩ Quetiupaʉ Jesucristo yaye quetire caboecʉ cʉ̃ caãmata, cañuecʉ̃ niñami. Tunu bairoa Jesucristo yaye macããjẽ caroaro marĩ caátiãnipee quetibʉjʉrique macããjẽ cʉ̃ãrẽ caboecʉ cʉ̃ caãmata, cañuecʉ̃ niñami.
1 Timothy 6:11 in Carapana 11 Mʉ roque, Timoteo, Dios yaʉ ãnirĩ nipetiri wãme cadinero ʉgaripeanucũrã na cabaiãnajẽ cʉtiere bairo baieticõãña. Atore bairo pʉame ãnajẽcʉsa: Cariape átiãnajẽ jetore átiãña. Tunu Dios cʉ̃ caborore bairo mʉ caátipee jetore átiãnajẽcʉsa. Jesucristo mena tʉ̃goñatutuacõãña. Caroaro camasãrẽ na maiña. Roro popiye tãmʉomicʉ̃ã, mʉ paariquere jãnaeticõãña. Aperã camasã cʉ̃ãrẽ di rʉ̃mʉ ũno na baibotioeticõãña.
Titus 2:8 in Carapana 8 Caroaro cariape carorije ĩ asuricaro mano na mʉ quetibʉjʉgʉ, aperã cañuena mʉrẽ roro na caáperiparore bairo ĩ. Tunu bairoa caroaro cariape mʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goñabobori, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉrẽ roro ĩ bʉsʉgamicʉ̃ã, carorije mʉ caĩrĩjẽrẽ bocaetiri roro mietigʉmi. Bairi roro bʉsʉpaietigarãma yua marĩ caquetibʉjʉrije Dios yaye quetire.
Titus 3:8 in Carapana 8 Atie, yʉ caquetibʉjʉrije cariape niña. Torecʉ tiere, tocãnacãnia ñubueri majãrẽ na mʉ caquetibʉjʉnucũrõ yʉ boya. Bairo tocãnacãnia na mʉ caquetibʉjʉro yua, Diore catʉ̃goʉsarã pʉame caroa macããjẽ átaje ũnie jetore átiãnimasĩgarãma. Atie mʉrẽ yʉ caĩquetibʉjʉrije cañurĩjẽ caroa macããjẽ quetibʉjʉrique, camasã caroaro na caátiãnipee ũnie majũ niña.
James 2:10 in Carapana 10 Torecʉ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽ capee wãmerẽ caroaro átipeyomicʉ̃ã, baipʉa jĩcã wãmerẽ cʉ̃ caápericõãta, nipetirije Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ canetõõnʉcãʉ̃rẽ bairo tuayami. Nipetirije carorije wapa cacʉ̃goʉre bairo tuayami yua.
1 Peter 5:4 in Carapana 4 Bairo narẽ caroaro mena mʉjãã cajʉ̃goãnimasĩata, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mʉjãã mena ʉseanigʉmi. Tunu ati yepapʉ cʉ̃ cabauetari rʉ̃mʉ caãno mʉjãã jogʉmi caroa yericʉtaje capetietie majũrẽ yua. Caroaro mʉjãã caátiãnajẽ wapa di rʉ̃mʉ ũno cariaetie majũrẽ mʉjãã jogʉmi marĩ Quetiupaʉ.
Revelation 2:14 in Carapana 14 ‘Bairo caroaro mʉjãã caátiãnimiatacʉ̃ãrẽ, bairopʉa, peeto ũnoa niña roro mʉjãã caátiãnierẽ yʉ caquetibʉjʉpee. Ati wãmerẽ roro mʉjãã átinucũña: Mʉjãã mena macããna jĩcããrã wãtĩ Balaam cawãmecʉcʉ cʉ̃ caátirotirore bairo roro majũ carorije macããjẽrẽ átiãninucũñama. Na, Balaam yaye bueriquere capitigaenarẽ na mʉjãã qũẽnocũnucũña. Cʉ̃, Balaam pʉame apei Balac cawãmecʉcʉre roro israelita majãrẽ na ĩto rotiyawĩ tirʉ̃mʉpʉre. Atore bairo qũĩtorotiwĩ israelita majãrẽ: “Diore netõnʉcãgʉ, camasã na cawericarã na jʉ̃gũẽãrẽ na canuniataje waibʉtoa riire na majũrẽã na ʉgarotiya. Tunu bairoa na rupaʉ caborore bairo na majũ rupaʉ mena na átiepeáto,” qũĩ bʉsʉjãwĩ Balaam, Balare.
Revelation 2:20 in Carapana 20 ‘Bairo caroaro mʉjãã caátiãnie caãnimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã wãme nicõãña mʉjããrẽ yʉ caĩpee. To caãcõ Jezabel cawãmecʉcore cõ mʉjãã qũẽnocũña. Aperopʉ cõ mʉjãã árotietiya. Cõ pʉame, “Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijorico yʉ ãniña,” ĩmiocʉ̃ã, cõ cabuerije mena, yʉ yarã, yʉ yaye quetire caquetibʉjʉrãrẽ na ĩtonucũñamo. Na rupaʉ caborore bairo roro na rupaʉ mena na átiepeo joroque na ĩtonucũñamo yʉ yarãrẽ. Tunu bairo wericarã na jʉ̃gũẽãrẽ na cajorije waibʉtoa riire, “Mʉjãã majũ cʉ̃ã ʉgaya tiere. Tie ʉgaata, ñujãñuña,” na ĩtoquetibʉjʉnucũñamo. Tie, bairo cõ caĩto quetibʉjʉrijere yʉ boetiya.