Matthew 24 in Carapana

1 Cabero templo, Dios ya wii caãniatacʉ ti wiire witicoámí Jesús. Bairo cʉ̃ caátó, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ etari, atore bairo cʉ̃rẽ jãã ĩwʉ̃: “¡Jã, ĩñañijate! Caroa wii majũ niña templo wii.”

2 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo jãã ĩwĩ: —Ati wii paca ʉ̃tãpãĩrĩ ũnie nipetirijere mʉjãã ĩñaña. Tie cabaipeere cariape mʉjããrẽ ñiña: Jĩcã rʉ̃mʉ, ati wiire roro na caáti rʉ̃mʉ caetaro, jĩcã ʉ̃tãã ũno bui tuticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma ati wiire —jãã ĩwĩ.

3 Cabero Olivo buropʉ jãã acoápʉ́. Bairo topʉ etarã, Jesús cʉ̃ caruiro ĩñarĩ, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame Jesutʉ atí, atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: —Jããrẽ mʉ caquetibʉjʉro jãã boya: ¿Nocãrõpʉ to bairoati atie mʉ caĩrĩjẽ? ¿Dope bairo merẽ, “Ati yepa nemo yʉ tunuetagʉ,” bairi tunu, “Ati ʉmʉrecóo peticoagaro,” mʉ caĩataje to bairoati? —cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃.

4 Bairo jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: —Caroaro majũ mʉjãã tʉ̃goñamasĩgarã, jããpʉ, jãã ĩtoecore, ĩrã.

5 Capããrã atígarãma ĩtoñesẽãrĩ majã. Atore bairo ĩgarãma: “Yʉa, Mesías yʉ ãniña, Dios cʉ̃ cajoʉ,” ĩgarãma. Bairo na ĩrĩ, camasã capããrãrẽ na ĩtogarãma.

6 Tunu bairoa mʉjãã queti tʉ̃gogarã: “Camasã aperopʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo pajĩãrã átiuparã.” Bairo na caátie quetire tʉ̃gori, tʉ̃goacʉaeticõãña. Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye bairoa cabaijʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa. Bairi tʉ̃goacʉaeticõãña.

7 Ti yʉtea caãno jĩcã yepa macããna, ape yepa macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu bairoa jĩcã macã macããna ape macã macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu apeye aʉariarique atígaro. Tunu tutuaro mena ati yepa cʉ̃ã yuguigaro nipetiropʉ.

8 Jĩcãõ carõmio bairirupaʉ caãcõ cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉ capũnirõ tʉ̃goñarĩ cõ cawisiojʉ̃goriquere bairo niña atie ʉmʉrecóo cabaipee mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije.

9 “Mai, atie cabaiparo jʉ̃goye mʉjããrẽ roro átijʉ̃gogarãma. Mʉjããrẽ ñerĩ, aperãrẽ mʉjãã jogarãma popiye mʉjãã baio joroque na caátiparore bairo ĩrã. Bairo áticõã, roro majũ mʉjããrẽ átigarãma. Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetirã mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi.

10 Bairi ti yʉtea caãno capããrã camasã yʉ yaye bʉsʉriquere piticõãgarãma. Jĩcããrã ãmeo bʉsʉjãbuitiregarãma na majũ. Bairo bairã, ãmeo tejãñugarãma na majũ.

11 Tunu bairoa, ‘Jãã, profeta majã, jãã ãniña,’ caĩtori majã capããrã etagarãma. Bairo camasãrẽ na ĩ quetibʉjʉri, na ĩtogarãma. Ricaati tʉ̃gojʉ̃gogarãma camasã pʉame.

12 Camasã rorije na caátie bʉtioro majũ nigaro. Bairi camasã capããrã na caãmeomairĩjẽrẽ jãnacõãgarãma.

13 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, noa ũna yʉ yaye bʉsʉrique jĩcã wãmeacã ũnorẽ na cajãnaeticõãta, yasietigarãma.

14 Atie caroa queti cʉ̃ã ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye nipetiropʉ cajesapeticoa jʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa.

15 “Bairi mʉjãã pʉame profeta Daniel ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cabaietarijere ĩñarã, atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã: ‘Merẽ ati macã yasigaro baiya.’ Dios ya wiire nocãrõ caroapaʉre moecʉ̃ caróʉ majũ topʉ cʉ̃ caãnierẽ ĩñarã, tore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã yua. (Mʉjãã, ati tuti yʉ ya tutire caĩñabuerã pʉame tʉ̃gopeoya yʉ yaye, yʉ caquetibʉjʉrijere.)

16 Bairo cabairo, Judea yepa macããna ʉ̃tã yucʉpʉ na ruti ápáro.

17 Tunu bairoa jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ wii, cabuimacã arʉapʉ cʉ̃ caãmata, ruiatíri, cʉ̃ apeyere, ape arʉapʉ caãnierẽ cʉ̃ jei ápéricõãto. Cariape cʉ̃ ácoa ápáro.

18 Tunu bairoa cʉ̃, wesepʉ caãcʉ̃ cʉ̃ jutii ũnierẽ bomicʉ̃ã, cʉ̃ jetunuʉ apéricõãto cʉ̃ ya wiipʉ.

19 ¡Ti rʉ̃mʉ caãno carõmia bairirupaʉ caãna popiye netõrõ baigarãma! ¡Tunu bairoa, caũpũrããcãrẽ, capũnaacʉna cʉ̃ã popiye netõrõ baigarãma ti rʉ̃mʉrẽ!

20 Bairi Diore cʉ̃ jẽniña, mʉjãã carutiripaʉ camasiriyoeti rʉ̃mʉ to caãniparore bairo ĩrã. Cawãma pue yʉtea caãno, o marĩ judío majã, marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũnorẽ to cabaietiparore bairo ĩrã, Diore cʉ̃ jẽniña.

21 Ti rʉ̃mʉrẽ roro ati yepapʉre bairique nigaro. Dios ati yepare cʉ̃ caátijʉ̃gori rʉ̃mʉ bero tocãnacã rʉ̃mʉrẽ netõrõ popiye bairica yʉtea nigaro ti rʉ̃mʉ caetaro.

22 Bairi Dios pʉame ti rʉ̃mʉ roro cabairijere cʉ̃ cajãnarotieticõãta, camasã nipetiro riapeticoabujiorãma. Baipʉa, mʉjãã, cʉ̃ cabeserãrẽ mairĩ, peti yʉtea ũnoa popiye mʉjãã cabaipa rʉ̃mʉrẽ áti ẽñotabojagʉmi.

23 “Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ pʉame ati macãpʉ etaupʉ,’ o ‘Jĩ macãpʉ etaupʉ,’ cʉ̃ caĩata, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goetigarã.

24 Caĩtopairã capããrã atígarãma. ‘Yʉa, Mesías yʉ ãniña,’ o ‘Yʉa, profeta yʉ ãniña,’ caĩrã atígarãma. Capee átijẽñogarãma, camasã ricaati na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Mʉjãã ũna, Dios cʉ̃ cabesericarã cʉ̃ãrẽ ĩtomigarãma.

25 Merẽ mʉjãã, yʉ cabuerã, tiere mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyetiya.

26 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Noa ũna, ‘Mesías, desierto cayucʉmanopʉ buiaetaupʉ,’ na caĩata, cariape na tʉ̃goeticõãña. Camasã manopʉ yʉ macãrã ápéricõãña. Tunu bairoa aperã, ‘Mesías, ato marĩ caĩñaetopʉ ãcʉ̃mi,’ na caĩata, cariape na tʉ̃goeticõãña. Bairo mee yʉ tunuetagʉ ati yepare.

27 Bʉpo pʉame yabei, muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉi yabejʉ̃go acʉ́, jõ muipʉ cʉ̃ caruiropʉ yabetuetayami. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ yʉ baigʉ. Yoaro mee yʉ bauetagʉ tunu.

28 Tunu bairoa noo rupaʉri ãnajẽ cacũñarõ yucaa cʉ̃ã topʉa neñaetagarãma,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.

29 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ nemowĩ tunu: “Camasã roro majũ na cabairi yʉtea capetiro bero, muipʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ naitĩãcoagʉmi. Ñami macããcʉ̃ cʉ̃ã bauetigʉmi. Ñocõã, ʉmʉrecóore caãnimiatana cʉ̃ã ñacoagarãma. Bairo bairã, ʉmʉrecóo macããna nipetirã yugui ñacoagarãma.

30 Bairo cabairo bero, apeye ũnie átijẽñorĩqũẽ ʉmʉrecóo macããjẽ Dios cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽ buiaetagaro. Bairi ati yepa tocãnacã poa macããna tiere ĩñarã, ‘Merẽ etamajũcoagʉmi Camasã Jʉ̃gocʉ,’ ĩ masĩgarãma. Bairo na pʉame yʉ uwirã otigarãma. Tocãrõã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, buseriwo watoapʉ nocãrõ yʉ catutuarije mena, bairi yʉ caasiyabatorije mena yʉ caatóre ĩñajogarãma.

31 Bairo trompeta, pútíricaro cabʉsʉocajoro yua, yʉ ʉ̃mʉa, ángelea majãrẽ nipetiropʉ na yʉ árotigʉ. Bairi ati ʉmʉrecóo macããna nipetiropʉ caãnarẽ na neñogarãma yʉ cabesericarã pʉamerẽ.

32 “Mai, higuera yucʉre mʉjãã masĩña. Ti yucʉ cawãma pũũ cawasoaro ĩñarã, ‘Merẽ cʉ̃ma cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña.

33 Torea bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere bairo cabaietaro ĩñarã, ‘Merẽ Jesús ati yepapʉ nemo cʉ̃ catunuetaparo cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩgarã.

34 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije baipeticoagaro ti yʉtea macããna na cariaparo jʉ̃goye.

35 Tunu bairoa ati ʉmʉrecóo, ati yepa cʉ̃ã yasipeticoagaro. Yʉ yaye quetibʉjʉrique roque petietigaro. Yʉ caĩrõrẽã bairo baimajũcõãgaro.

36 “Bairopʉa ti rʉ̃mʉ, ti hora majũ mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrije caetaparore ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ masĩẽtĩñami. Ʉmʉrecóo macããna ángelea majã cʉ̃ã masĩẽtĩñama. Yʉ, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ã yʉ masĩẽtĩña. Marĩ Pacʉ Dios jeto masĩñami ti rʉ̃mʉ caetaparore.

37 “Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãniyʉteare cabaiyaricarorea bairo baigaro nemo Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ.

38 Atore bairo baiyayuparã camasã mai Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre, ati yepa caruaparo jʉ̃goye: Camasã caroaro ãñuparã. Eti, ʉga, bairi tunu wãmo jiya átiãñuparã, ñe ũno jĩcã wãmeacã cabaiãnipeere tʉ̃goñarĩ mee. Noé, cũmua capairicare cʉ̃ caájããrĩ rʉ̃mʉpʉ baijãnañuparã.

39 Bairo ʉseanirõ cabaiãnimiatana pʉame na cayasipeere masĩẽsuparã. Ati yepa oco mena narẽ to cajʉ̃goneruaparo jʉ̃goye masĩẽsuparã. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, nemo yʉ catunuetaro dope caĩmasĩã mani rʉ̃mʉ yʉ etagʉ.

40 Ti rʉ̃mʉ caãno pʉgarã caʉ̃mʉa wesepʉ nigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei cʉ̃ bapa pʉame neáecoetigʉmi.

41 Tunu bairoa pʉgarã rõmia rupa bari trigo wãĩãnigarãma. Bairo pʉgarã rõmia nimirãcʉ̃ã, jĩcãõã, cõ mena macããcõ jeto neáecogomo. Apeo pʉame neáecoetigomo. Mʉjãã pʉame ti rʉ̃mʉ yʉ caetaparore dope bairo mʉjãã ĩ masĩẽtĩgarã.

42 “Bairi yʉ, mʉjãã Quetiupaʉ, yʉ caetaparore mʉjãã masĩẽtĩgarã. Bairi masacatiya yʉ yarã. Cacãnirãrẽ bairo baieticõãña. Caroaro ãnicoteya.

43 Tunu ati wãme mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gopeoya: Apei wii upaʉ, cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ cayajaʉacʉ́re ñami caãno ti hora majũ cʉ̃ caetarore cʉ̃ camasĩata, cãnietibujioʉmi. Cʉ̃ caetarore ĩñaricanʉgõbujioʉmi, jããremi, ĩ.

44 Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, tunu yʉ caetari rʉ̃mʉrẽ jĩcãʉ̃ cayajari majõcʉre bairo yʉ etagʉ ati yepapʉre. ‘Ti rʉ̃mʉ majũ etagʉmi,’ caĩã mani rʉ̃mʉ yʉ etagʉ. Bairi caroaro ãña. Nemo yʉ catunuetaparo jʉ̃goye caroaro mʉjãã ãnicotegarã,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.

45 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goye, ‘Yʉ ʉ̃mʉa aperãrẽ na mʉ qũẽnowã. Ʉgariquere na mʉ batowa,’ qũĩ cũñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉ, cʉ̃ rocajãñurĩ macããcʉ̃rẽ. Bairi cabero tunuetaʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ caĩrotiricarorea bairo cʉ̃ caápata, caroare cʉ̃ jogʉmi. Bairi ʉseanirĩ nigʉmi cʉ̃ ʉ̃mʉ.

47 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Quetiupaʉ pʉame atore bairo ĩgʉmi cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Nipetirije yʉ cacʉ̃gorijere carotibojaʉ mʉ ãnigʉ.’

48 Bairo átato ũnorẽã, cʉ̃ cacũátacʉ pʉame caróʉ cʉ̃ caãmata, ‘Yʉ quetiupaʉ tãmurĩ tunu etaecʉmi,’ ĩrĩ aperã cʉ̃ baparãrẽ roro na átibujioʉmi.

49 Aperã cʉ̃rẽ bairo paabojari majãrẽ roro na átibujioʉmi. Tunu bairoa aperã caetipairã mena ʉga, eticũmu baibujioʉmi.

50 Bairi cabero cʉ̃ quetiupaʉ cañesẽãʉ̃atácʉ pʉame, ‘Ti rʉ̃mʉ etagʉmi,’ cʉ̃ caĩmasĩẽtĩ rʉ̃mʉrẽ etabujioʉmi. Bairo etaʉ yua, cʉ̃ caroticũátacʉ roro cʉ̃ caátiere ĩñabujioʉmi.

51 Bairo ĩña yua, popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átibujioʉmi. Cʉ̃ piticõãbujioʉmi, aperã caĩtorã mena cʉ̃ ãmarõ, ĩ. Topʉ bʉtioro otigarãma camasã. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.