Luke 8 in Carapana

1 Cabero Jesús áñesẽãñupʉ̃ ape macããrĩpʉ. Bairi tocãnacã macã, capairi macã, o õcã macããcã cʉ̃ãrẽ etaʉ, to macããnarẽ na quetibʉjʉyupʉ. Caroa queti, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na quetibʉjʉyupʉ. Cʉ̃ cabuerã, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea majã mena quetibʉjʉ ñesẽãñupʉ̃.

2 Tunu carõmia, wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatana cʉ̃ã cʉ̃ mena bapacʉti ñesẽãñuparã. Jesús pʉame wãtĩ yeri pũnarẽ na acurewiyojobojayupʉ. Jĩcãõ Jesús mena caácó, María Magdalena wãmecʉsupo. Cõ pʉame wãtĩ yeri pũnarẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ majũ cacʉ̃gomiataco ãñupõ.

3 Apeo, Juana cawãmecʉco ãñupõ. Cõ pʉame Cuza, Herodes ya wiire paari majãrẽ carotibojaʉ nʉmo ãñupõ, Juana pʉame. Apeo, Susana cawãmecʉco ãñupõ. Capããrã ãñuparã bairãpʉa Jesús mena cañesẽãrĩ majã rõmirĩ. Na cacʉ̃gorije mena Jesujããrẽ na jʉátinemoñuparã.

4 Cabero camasã capããrã, na ya macããpʉ caatíatana Jesutʉre neña etayuparã, qũĩñagarã. Bairo na caneñaetaro ĩña yua, na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús. Oteriquere caoteire ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ:

5 “Jĩcã rʉ̃mʉ ásúpʉ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ wesepʉ, oteriquere otei ácʉ́. Topʉ eta, cʉ̃ oteriquere wẽbato otejʉ̃goyupʉ. Bairo caroaro cʉ̃ caotemiatacʉ̃ãrẽ, oterique jĩcã rupa ñañuparõ maapʉ. Bairo cabairoi, ti wããrẽ caánetõrã camasã pʉame oteriquere pea aboyuparã. Tunu bairoa minia ti rupare ĩñarĩ, wʉ ruiatí, ʉgarecõãñuparã maapʉ cañaatarupare.

6 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupa ʉ̃tã yepapʉ ñañuparõ. Bairo tie oterique pʉame pútiatímii yua, yoaro mee riacoásúparo, ti yepa caoco mano jʉ̃gori yua.

7 Cabero ape rupaa pota yucʉ watoapʉ ñañuparõ. Cabero pota yucʉ pʉame bʉtinetõrõ, tie oterique caroaro pútimasĩẽsuparo. Pota yucʉ pʉame otere bʉtibiacõãñuparõ.

8 Cabero ape rupaa pʉame caroa yepapʉ ñañuparõ. Cabero puti, bʉticoasuparo. Bairo bʉtiátó yua, tocãnacã jatípʉa cien rupa jeto rícacʉsuparo,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃: “Mʉjãã caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩñupʉ̃, Jesús bʉsʉrique tutuaro mena cʉ̃tʉ caneñaetari majãrẽ.

9 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame qũĩ jẽniñañuparã: “¿Dope ĩgaro to ĩñati caotei queti?” qũĩñuparã.

10 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios. Na pʉame cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

11 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu cʉ̃ cabuerãrẽ: “Ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ caroaro ĩcõñarĩ camasãrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere. Caotei cʉ̃ caoterije Dios yaye quetire bairo niña:

12 Camasã jĩcããrã Dios yaye quetire tʉ̃goyama. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Dios bʉsʉriquere na catʉ̃goatato beroaca, wãtĩ pʉame uwaro eta, jecõãñami na camasĩbujioatajere. Minia na cawʉje ʉgaricarore bairo etanecõãñami wãtĩ, na camasĩbujioatajere, Dios bʉsʉriquere cariape na tʉ̃goeticõãto, ĩ. Na canetõrõrẽ boetiyami wãtĩ. Na pʉame caotei cʉ̃ caoterique maapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama.

13 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃go, jicoquei, ‘Jaʉ,’ ĩñama. Bairo bomirãcʉ̃ã, bairãpʉa na yeripʉ caroaro cʉ̃ yʉetiyama. Capútirije canʉcõmanajẽrẽ bairo niñama. Bairi wãtĩ pʉame, ‘Roro ása,’ cʉ̃ caĩrõ, yoaro mee jãnañama Dios yaye quetire. Dios mena yoaro ãmerĩñama. Naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa ʉ̃tã rupaa buipʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama.

14 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire, ‘Jaʉ,’ na caĩrõ bero, apeye ũnie pʉamerẽ bʉtioro tʉ̃goña macãñama. Ati yepa macããjẽ wapatarique ũnierẽ, bairi caroaro na caãnigarije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñañama bʉtioro. Bairi Dios bʉsʉriquere tʉ̃goña masiriticõãñama. Caroaro caánarẽ bairo na caáperoi, caríca bʉtimasĩẽtĩẽrẽ bairo niñama. Bairi naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa pota watoapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama.

15 Bairãpʉa, aperã roque Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃goyama. Na yeri pũnapʉ cariape tʉ̃gopeori, tiere tʉ̃goʉsayama. Bairi Dios mena tutuaro niñama. Cʉ̃ yaye quetire jãnaẽtĩñama. Capee caroare átinucũñama. Caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa, caroa yepapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. Bairi capee carícacʉtacʉre bairo niñama yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

16 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ jĩñaworiquere bʉgacũẽtĩnucũñami jotʉ rocapʉ. Cama rocapʉ cʉ̃ãrẽ cũẽtĩñami. Jõbuipʉ roque cũnucũñami, camasã nipetiro cajããetarã na caĩñamasĩparore bairo ĩ.

17 Na cajĩñaworipaʉ nipetiro baugaro caĩñamaniataje. Torea bairo ape rʉ̃mʉpʉ camasã nipetiro ãme camasĩã manierẽ masĩpeticoagarãma.

18 “Bairi yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã catʉ̃gopeoata, Dios pʉame mʉjããrẽ masĩõnemogʉmi tunu yʉ caquetibʉjʉrijere. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, petoaca mʉjãã catʉ̃gopeoata roque, cabero mʉjãã camasĩmiatajere mʉjãã masiriticõãgarã. Bairi caroaro cariape tʉ̃gopeoya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

19 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Jesús paco, bairi cʉ̃ bairã cʉ̃ã topʉ etayuparã. Bairo camasã capããrã Jesús tʉpʉ na caãnoi, na yaʉ tʉpʉre eta ámasĩẽsuparã. Bairi Jesús cʉ̃ caãni wii macãpʉ cʉ̃ cotenucũñuparã.

20 Bairo macãpʉ na cacotenucũrõ, Jesutʉ macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: —Mʉ paco, mʉ bairã mʉ macãũparã. Macãpʉa mʉrẽ coterã átiuparã —qũĩñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Jesure.

21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ: —Noa ũna Dios yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame niñama yʉ pacore bairo caãna, bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna —na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ.

22 Jĩcã rʉ̃mʉ Jesús cʉ̃ cabuerã mena cũmua capairicapʉ ájããñupʉ̃. Bairo ájãã yua, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Jito, ati ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ marĩ pẽña átóca. Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, pẽñacoásúparã.

23 Bairo na caátó yua, wĩno pairo papu átijʉ̃goyuparo. Bairo capapuro, ocoturi pairo atíjabejããñuparõ, cũmua ruagari tʉ̃nipʉ yua. Mai, Jesús pʉame cãnijããcoasupʉ.

24 Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ wãcõñuparã. Cʉ̃ wãcõrĩ atore bairo qũĩñuparã Jesure: —¡Jããrẽ cabuei, ruarã marĩ baiya! ¡Yasirã marĩ baiya! —qũĩñuparã. Bairo na caĩrõ tʉ̃gowãcã, wãmʉnʉcãñupʉ̃ Jesús. Wãmʉnʉcã, wĩnorẽ jãnarotiyupʉ. Tunu bairoa oco turiri cʉ̃ãrẽ jãnarotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei jãnacoasuparo yua.

25 Cabero atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: —¿Dios mena mʉjãã tʉ̃goña tutuaetiyati? —na ĩñupʉ̃. Cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ caáto ĩña acʉacoasuparã. Bairi atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: —Ago tame, ¡nocãrõ majũ cʉ̃ masĩñati Jesús! Wĩno, ocoturi cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃gocõãña —ĩñuparã, Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ.

26 Cabero ti ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽña etayuparã Jesujãã. Galilea yepa jĩãme, Gerasa cawãmecʉtopʉ etayuparã.

27 Bairo eta yua, maanʉcãñupʉ̃ Jesús. Bairo cʉ̃ camaa nʉcãrõ, caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame cʉ̃ atʉ etayupʉ. Mai, caʉ̃mʉ pʉame yoaro jutii mácʉ̃ niñesẽãñupʉ̃. Wiipʉ ãmeñupʉ̃. Ʉ̃tã wiiripʉ roque camasãrẽ na carericaropʉ niñesẽãñupʉ̃. Tunu wãtĩ yeri pũna cʉ̃rẽ cʉ̃ caãno jʉ̃gori nairõ mecʉ̃nucũñupʉ̃. Bairi camasã pʉame cʉ̃ ñesẽã rotietimiñuparã. Cʉ̃ wãmorĩrẽ, bairi cʉ̃ rʉpori cʉ̃ãrẽ ãpõã wẽẽrĩ mena cʉ̃ jiyanucũmiñuparã. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame ãpõã wẽẽrĩrẽ tʉ̃gãjure recoanucũñupʉ̃. Bairo áticõã, camasã manopʉ rutiñesẽãcõã nucũñupʉ̃. Bairo bai, ti rʉ̃mʉ Jesús tʉpʉ eta, rʉpopaturi mena etanumurĩ Jesure qũĩ awajayupʉ. Mai, Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũnarẽ: —Wãtĩ, ¡jicoquei cʉ̃ witi ácʉ́ja! —qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame, Jesure qũĩ awajayupʉ: —¡Mʉ, Dios, jõbui macããcʉ̃ macʉ̃, mʉ ãniña! ¿Ñerẽ mʉ ácʉati yʉtʉre? ¡Popiye yʉ cabaipeere ápericõãña! —bʉtioro qũĩñupʉ̃.

30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ: —¿Ñamʉ mʉ wãmecʉtiyati? Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure: —Jãã, capããrã jãã niña. Bairi yʉ wãme, Legión yʉ ãniña. ¡Jããrẽ aperopʉ, popiye bairicaropʉ jãã mʉ joepa! —bʉtioro qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure.

32 Mai, totʉ ʉ̃tãʉ̃pʉ capããrã yesea nurĩcãrã ʉgarã ásuparã. Bairo na caʉgaãno, wãtĩ yeri pũna pʉame atore bairo bʉtioro qũĩñuparã Jesure: —¡Yeseapʉre jããrẽ jãárotiya! Napʉre jãã jããgarã —bʉtioro qũĩñuparã. Bairo na caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ, topʉ ánája toroque,” na ĩñupʉ̃ Jesús, na ároti yua.

33 Bairo cʉ̃ caĩrõ, wãtĩ yeri pũna pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ witipeticoásúparã. Yeseapʉre jããrásúparã. Bairo yeseare na cajããrĩpaʉ yua, yesea ʉ̃tãʉ̃ bui caãnimiatana pʉame mecʉ̃rã ʉtabʉcʉrapʉ atʉre ñañuacoásúparã. Bairi yua, ruapeticoásúparã yesea pʉame.

34 Bairo na cabairo ĩña, yeseare cacotemiatana pʉame acʉari acoásúparã. Macãpʉ etacoasuparã. Topʉ na quetibʉjʉyuparã nipetiro yesea na cabaiatajere. Macã tʉ̃ni macããna cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã.

35 Bairo tie tʉ̃gori camasã pʉame ĩñarásúparã cabaiatajere. Bairo topʉ etarã, qũĩña acʉacoasuparã capããrã wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉre. Cʉ̃ pʉame jutii jãñarĩ, caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ mena ruiyupʉ. Bairi dope bairo cʉ̃ cabaiatajere masĩẽna, uwijãñuñuparã.

36 Bairo baicõã, caĩñaatana pʉame, na quetibʉjʉyuparã caetarãrẽ. Wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ cʉ̃ cabaiatajere na quetibʉjʉyuparã.

37 Bairo na caquetibʉjʉro, bʉtioro Jesure cʉ̃ uwiri atore bairo qũĩñuparã: “Tunu ácʉ́ja mʉ caatíatatopʉ,” qũĩñuparã Jesure to macããna, Gerasa yepa macããna. Bairo na caĩrõĩ, Jesús pʉame cũmuarẽ ájããñupʉ̃ tunu cʉ̃ cabuerã mena.

38 Bairo cʉ̃ caájããrõ, wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ pʉame bʉtioro qũĩñupʉ̃ Jesure: —Jesús, mʉ mena yʉ ágaya bʉtioro —qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús qũĩñupʉ̃ tunu:

39 —Yʉ yaʉ, tuaya. Mʉ ya macã pʉame tunu ácʉ́ja. Topʉ etaʉ, to macããnarẽ na quetibʉjʉya marĩ Quetiupaʉ Dios caroaro mʉ cʉ̃ caátiatajere —qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tunucoásúpʉ cʉ̃ ya macãpʉ. Topʉ etaʉ, nipetirãrẽ na quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ caátiatajere.

40 Bairo cabero Jesús ti ʉtabʉcʉrare cʉ̃ capẽñaetaro, capããrã camasã cʉ̃ coteyuparã. Bairi ʉseanirĩqũẽ mena cʉ̃ bocáyuparã.

41 Bairo Jesús cʉ̃ camaanʉcãrõ, cʉ̃tʉ etayupʉ caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, Jairo cawãmecʉcʉ. Jairo pʉame camasã na cañubueri wii sinagoga quetiupaʉ ãñupʉ̃. Torecʉ, cʉ̃tʉ eta, rʉpopaturi mena eta numurĩ Jesure qũĩroayupʉ. Bairi bʉtioro, “Yʉ ya wiipʉ mʉ caátó yʉ boya,” qũĩñupʉ̃.

42 Mai, Jairo macõ pʉame riajãñuñupõ. Cʉ̃ macõ, jĩcãõã caãcõ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cacʉ̃go ãñupõ. Bairo bairi merẽ riácópʉ baiyupo. Bairi Jesús cʉ̃ ya wiipʉ cʉ̃ caátóre bʉtioro boyupʉ Jairo, cõrẽ cʉ̃ catioáto, ĩ. Bairo Jesús pʉame, Jairo macõ cõ cabairo tʉ̃go, Jairo mena acoásúpʉ, cariao cõ caãnopʉ ácʉ́. Bairo cʉ̃ caátó, camasã pʉame ʉtabijaro majũ cʉ̃ ʉsayuparã Jesure.

43 Mai, na mena macããcõ jĩcãõ cariíjãnaecõ ãñupõ. Yoaro, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ tiere riayupo. Catimasĩẽsupo. Capããrã camasã cõrẽ na caʉcotimiatacʉ̃ãrẽ, cõ tʉ̃goesuparo.

44 Bairo baicõã yua, tʉ̃goñañupõ cõ pʉame Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ, cʉ̃ cariaye netõmasĩrĩjẽrẽ. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ, Jesús bero pʉame asúpo. Bairo aperã na caĩñaeto, cʉ̃ jutiro cayoaro yapaacarẽ tuañañupõ. Bairo cõ caáto, tocãrõã, jicoquei caticoasupo. Cõ carií petirique riaye jãnacoasuparo yua.

45 Bairo cõ capãñarõ bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãna camasãrẽ: —¿Noa na tuañaati yʉ jutirore? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetirã, “Jãã tuañaetiapʉ,” qũĩñuparã. Bairo na caĩrõ bero, Pedro pʉame qũĩñupʉ̃ Jesure: —Jãã cabuei, rita ãnoa camasã capããrã niñama. Bairi mʉ tunerocayama noo na caboro. Nana na caátiere mi bauya —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure.

46 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: —Yʉ camasĩrĩjẽrẽ yʉ átiroyaapʉ. Bairi yʉ masĩña yʉ caátiatajere. Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ jutirore pañaroyaami —qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore.

47 Bairi cariamiataco pʉame, ruti masĩẽtĩmiácó, uwi tʉ̃goñarĩ, Jesutʉ etayupo. Rʉpopaturi mena Jesús rʉpori tʉpʉ etanumuñupõ. Nipetiro camasã na caĩñarõ, atore bairo ĩ quetibʉjʉyupo: —Catigo, yʉa, mʉ jutirore yʉ tuañaapʉ. Bairo yʉ caáto, jicoquei yʉ caticoaapʉ, —qũĩ quetibʉjʉyupo.

48 Bairo cõ caĩquetibʉjʉro bero, cõ ĩñupʉ̃ Jesús: —Yʉ yao, yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉ tʉ̃goñaupa. Bairi mʉ riayere yʉ netõõcõãña. Tunu ácója ʉseanirĩqũẽ mena —cõ ĩñupʉ̃ Jesús.

49 Bairo cʉ̃ caĩãnitoyea, jĩcãʉ̃ etayupʉ, Jairo ya wii macããcʉ̃ pʉame. Jairore qũĩ quetibʉjʉ etayupʉ: —Mʉ macõ merẽ baiyasicoaamo. Bairi tocãrõã cʉ̃ patowãcõña marĩrẽ cabueire —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jairore.

50 Bairi Jesús cʉ̃ã cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyupʉ. Bairo tʉ̃gori, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jairore: —Jairo, tʉ̃go acʉaeticõãña. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jetore tʉ̃goñatutuaya. Bairo mʉ catʉ̃goñaata, mʉ macõ netõgomo —qũĩñupʉ̃ Jesús Jairore.

51 Cabero Jairo ya wiipʉ etayuparã. Bairo ti wiipʉ etarã, ti wiire jããñuparã. Pedro, Santiago, Juan, bairi cawĩmao pacʉa Jesús mena jããñuparã. Aperãrẽ na jããrotiesupʉ Jesús.

52 Mai, to macããna nipetirã otiawaja ãñuparã. Bopacooro cõ cabairijere cõ ĩña otiyuparã. Bairo na cabairo ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Atio cawĩmao baiyasietiyamo. Cãnio baiyamo. Awaja otieticõãña mʉjãã —na ĩñupʉ̃ Jesús.

53 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetirã to macããna pʉame roro cʉ̃ bócaboyeticõãñuparã, “Merẽ yasicõããmo,” ĩrã.

54 Bairo roro cʉ̃rẽ na caboca boyetimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame cawĩmao cariacoataco cõ caãnopʉ jããeta yua, cõ ãnacõ wãmorĩrẽ ñerĩ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃: —¡Cawĩmao wãmʉnʉcãña!

55 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei catitunucoasupo. Bairo cati yua, wãmʉnʉcãcoasupo. Bairo cõ cawãmʉnʉcãrõ ĩña, “Cõ nuña ʉgariquere. Queyao baiyamo,” na ĩñupʉ̃ Jesús.

56 Cõ pacʉa pʉame bairo cõ cabairo ĩña, bʉtioro tʉ̃goñacõã maniásuparã. Bairo na catʉ̃goña maniamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na ĩnemoñupʉ̃ tunu atore bairo: —Aperãrẽ na quetibʉjʉeticõãña mʉ macõ cõ cacatiatajere —na ĩñupʉ̃.