Luke 6 in Carapana

1 Cabero judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesujãã netõásúparã weseripʉ. Bairo netõáná, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame queyari trigo apeacarẽ cacatirijerea peenerĩ bure ʉgajʉ̃goyuparã. Bairo na caáto, fariseo majã pʉame na ĩñañuparã.

2 Bairo na caáto ĩña yua, atore bairo na ĩ tutiyuparã: —¿Nopẽĩrã ati rʉ̃mʉ ũnorẽ paariquere bairo mʉjãã átiyati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ caápericõãpee niña mʉjãã caátie ũnierẽ —na ĩ tutiyuparã fariseo majã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

3 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —David ãnacʉ̃ queyamiácʉ́, ¿cʉ̃ caátajere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã ĩñanucũrã.

4 Bairo baiyuparo: David pʉame jããetayupʉ Dios ya wiire cʉ̃ ʉ̃mʉa mena. Ʉgariquere macããrã jããetayuparã. Bairi pan ãñuparõ, caroa Dios yaye majũ na caĩcũrĩqũẽ jeto. Tie pããrẽ sacerdote majã jetore na ʉgarotiyupʉ Moisés ãnacʉ̃. Bairo sacerdote majã jeto na caʉgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie pããrẽ ʉgari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na batonuñupʉ̃ David —na ĩñupʉ̃ Jesús.

5 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ: —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ãnirĩ yʉ átirotimasĩña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ camasã caroare na caátiãnipeere —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.

6 Ape rʉ̃mʉ caãno tunu judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caetaro ĩña, jããetayupʉ Jesús ñubuerica wiipʉ. Bairo jããeta, na buejʉ̃goyupʉ. Topʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ cariape nʉgõã caricábʉricʉ.

7 Mai, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã mena Jesús cʉ̃ caátigarijere caroaro qũĩña ʉsayuparã, na quetiuparãrẽ bʉsʉjãgarã. “¿Yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã cʉ̃ catioʉáti caricábʉʉre?” ĩ tʉ̃goñañuparã.

8 Jesús masĩjãñuñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo masĩmicʉ̃ã, atore bairo qũĩñupʉ̃ caricábʉʉre: —Tiaya. Ato yʉ tʉpʉ asá. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãmʉnʉcã, cʉ̃ tʉpʉ etanʉcã etayupʉ.

9 Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ: —¿Ñerẽ marĩ ánaati ati rʉ̃mʉrĩ ũnorẽ, camasã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrĩrẽ? ¿Cañurĩjẽrẽ marĩ ánaati, o carorije pʉamerẽ marĩ ánaati? Cañurĩjẽrẽ marĩ átigarã. Bopacooro cabairãrẽ marĩ canetõrõrẽ boyami Dios —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ.

10 Bairo na ĩ yaparo, nipetirãrẽ na ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús caricábʉricʉre: —Mʉ ricáre ñupoya. Bairo cʉ̃ caĩrõ, caricábʉricʉ pʉame cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásupʉ. Tocãrõã cʉ̃ ricá ñucoasuparo yua.

11 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarã, fariseo majã pʉame asia netõcoasuparã Jesús mena. Bairo asia netõcõãti, atore bairo ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ: “¿Dope bairo marĩ ánaati, Jesure cʉ̃ pajĩãgarã?” Cʉ̃ tejãñuñuparã fariseo majã Jesure.

12 Ti rʉ̃mʉrĩrã Diore jẽnigʉ, ʉ̃tãʉ̃ buipʉ acoásúpʉ Jesús. Topʉ eta, ti ñamirẽ Diore qũĩ jẽniñubue busucoásúpʉ.

13 Bairo baibusueta, na piiyupʉ Jesús cʉ̃ cabueparãrẽ. Bairo na caetaro ĩña, na beseyupʉ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ. Bese yaparo yua, “Mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrotijoparã mʉjãã ãnigarã,” na ĩñupʉ̃.

14 Bairi pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ ãñuparã Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã. Cajʉ̃goye ãñupʉ̃ Simón. Simorẽã qũĩñupʉ̃ tunu “Pedro”. Tunu cabero ãñupʉ̃ Pedro bai, Andrés cawãmecʉcʉ. Tunu cabero ãñuparã Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé,

15 Mateo, Tomás, apei Santiago. Cʉ̃, Santiago, Alfeo macʉ̃ ãñupʉ̃. Tunu cabero ãñupʉ̃ apei Simón. Cʉ̃ pʉame celotes na caĩrã mena macããcʉ̃ ãñupʉ̃.

16 Tunu cabero ãñupʉ̃ Judas, Santiago macʉ̃ pʉame. Tunu cabero ãñupʉ̃ Judas Iscariote. Cʉ̃ pʉame ãñupʉ̃ Jesure cañerotipaʉ. Tocãrõã niñama Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã, cʉ̃ cabesericarã yua.

17 Bairo Jesús na bese yaparo, buro bui caãniatacʉ ti burore cʉ̃ cabuerã mena ruietayupʉ yua. Bairo cʉ̃ caruiro, capããrã camasã qũĩñacoteyuparã. Na, camasã nipetiropʉ caatíatana ãñuparã. Torena, Judea yepa macããna, Jerusalén macã macããna, capairiyatʉ macã macããna, Tiro, Sidón na caĩrĩ macã macããna cʉ̃ã nipetiro ãñuparã. Jesús yaye quetire tʉ̃gogarã baiyuparã. Tunu bairoa, marĩ riayere cʉ̃ netõõáto, ĩrã baiyuparã.

18 Bairo bairi Jesús pʉame wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori popiye cabairãrẽ na netõõñupʉ̃.

19 Bairo to macããna cariayecʉnarẽ na catioyupʉ Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena. Bairi nipetiro camasã cʉ̃ pãñagayuparã, marĩ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ catioáto, ĩrã.

20 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ na ĩñamai, atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ʉseanirĩ ãña mʉjãã yʉ cabuerã. Capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goenarẽ bairo caãna nimirãcʉ̃ã, ãmerẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna mʉjãã ãniña.

21 “Tunu bairoa aʉanʉcãmirãcʉ̃ã, cabero mʉjãã ʉgayapigarã. Bairi ʉseanirĩ ãña. “Tunu bairoa ãmerẽ otimirãcʉ̃ã, cabero ʉseanirĩ mʉjãã boyetigarã. Bairi ʉseani ãña.

22 “Mʉjãã, yʉ yarã majũ mʉjãã ãniña. Yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsarã mʉjãã ãniña. Bairo catʉ̃goʉsarã mʉjãã caãnoi, camasã aperã mʉjããrẽ tejãñuñama. ‘Jãã mena ãmerĩcõãña,’ mʉjããrẽ ĩñama. ‘Moena mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ ĩñama. Tunu yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ mʉjãã catʉ̃goʉsaroi, mʉjããrẽ bʉsʉpaiyama. Tore bairo jeto ásupa na ñicʉ̃jãã profeta majã ãnana cʉ̃ãrẽ tirʉ̃mʉpʉre. Mʉjããrẽ tore bairo na caáto ĩñarã, mʉjãã ʉseanijãñugarã. Dios mʉjããrẽ caroare cʉ̃ cajopee paijãñurõ nigaro. Jõbuipʉ mʉjãã caetaro, pairo nigaro mʉjããrẽ caroa cʉ̃ cajopee. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ ʉseanirĩqũẽ mena bairoa ãnicõã ninucũña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

24 Ĩ yaparo, aperã cʉ̃ yaye quetire cariape catʉ̃gogaenarẽ atore bairo na ĩñupʉ̃: “Mʉjãã capee apeyere cacʉ̃gorã roque caroaro mʉjãã ãmerĩgarã. Ati yepapʉre caroaro ãnimirãcʉ̃ã, cabero popiye mʉjãã netõgarã. ¡Bopacooro mʉjãã tãmʉogarã!

25 “Tunu bairoa mʉjãã, ‘Ñe ũnie yʉ rʉsaetiya,’ caĩrã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Ãmerẽ mʉjãã caborijere cʉ̃gomirãcʉ̃ã, cabero mʉjãã cʉ̃goetigarã. “Tunu mʉjãã, roro caĩboyetirã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Ãmerẽ boyetimirãcʉ̃ã, cabero roro majũ otiri mʉjãã yapapuagarã.

26 “Tunu bairoa mʉjãã, ati yepa macããna nipetirã na caĩroaricarã ãnimirãcʉ̃ã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Tirʉ̃mʉpʉre caãnijʉ̃goyaricarã cʉ̃ã bairo átiyayupa profeta majã caĩtori majã ãnanarẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ.

27 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Bairãpʉa mʉjãã, yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame atore bairo mʉjãã caátore yʉ boya: Mʉjãã pesuare na mairotiya. Rorije na ãmeo ápericõãña. Caroa roquere na ása.

28 Roro mʉjããrẽ caĩrãrẽ, ‘Caroare cʉ̃ joáto Dios mʉjããrẽ,’ na ĩña. Tunu bairoa mʉjããrẽ popiye mʉjãã baio joroque caánarẽ na jẽnibojaya Diopʉre.

29 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã wasopanarẽ cʉ̃ capaata, ape nʉgõã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ ẽñotaeticõãña. Tunu bairoa apei mʉjãã pesu pʉame mʉjãã jutiro cabui macããtõrẽ cʉ̃ caẽmaata, mʉjãã camisa cʉ̃ãrẽ maieticõãña.

30 Tunu apei cʉ̃ cajẽniata, cʉ̃ cabopacarijere cʉ̃ nuniña. Tunu bairoa mʉjãã cacʉ̃gorijere caẽmaʉ cʉ̃ãrẽ, ‘Jãã tunuoña,’ qũĩẽtĩcõãña.

31 Aperã mʉjããrẽ caroaro na canʉcʉ̃bʉgoro mʉjãã boya. Torea bairo na cʉ̃ãrẽ mʉjãã canʉcʉ̃bʉgoro ñuña.

32 “Mʉjããrẽ camairã jetore mʉjãã caãmeo maiata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã ãmeo átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ camairã jetore na mainucũñama. Torena, mʉjãã Dios yarã ãnirĩ, mʉjããrẽ cateerã cʉ̃ãrẽ na mairotiya.

33 Tunu bairoa mʉjããrẽ caroaro caána jetore caroaro mʉjãã caápata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ caroaro caána jetore caroaro na átinucũñama. Bairi mʉjãã, Dios yarã ãnirĩ mʉjããrẽ carorije caána cʉ̃ãrẽ caroaro na átirotiya.

34 Tunu bairoa mʉjããrẽ catunuomasĩrã jetore mʉjãã cawasoata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ nipetirã na cawasorijere catunuomasĩrã jetore na wasonucũñama. Bairi mʉjãã, Dios yarã ãnirĩ mʉjããrẽ catunuomasĩẽna cʉ̃ãrẽ na rotijoya.

35 Bairi yʉ yarã, mʉjãã pesuare na maiña. Caroaro na átirotiya. Na wasoya mʉjãã cacʉ̃gorijere. ‘Marĩ tunuomasĩẽnama,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mʉjãã caápata, mʉjãã cawapatapee pairo nigaro. Caroaro mʉjãã caátie wapa jʉ̃gori pairo nigaro. Dios pʉame nipetirãrẽ caĩñamai niñami. ‘Yʉ mena mʉ ñujãñuña,’ caĩẽna, bairi rorije caána cʉ̃ãrẽ na ĩñamaiñami Dios. Bairi cʉ̃ pũnaa, nipetirã netõõrõ carotimasĩ pũnaa majũ mʉjãã ãnigarã, bairo mʉjãã caápata.

36 Marĩ Pacʉ Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñamairõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã yarãrẽ na ĩñamaiña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ.

37 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Aperã noo na caátiãnierẽ roro bʉsʉpaieticõãña, mʉjããrẽ bairo Dios cʉ̃ã mʉjãã caátiere, ‘Roro átiyama,’ cʉ̃ caĩẽtĩparore bairo ĩrã. Tunu bairoa camasãrẽ, ‘Carorã mʉjãã ãniña,’ na ĩẽtĩcõãña, mʉjããrẽ bairo Dios cʉ̃ã, ‘Carorã mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩẽtĩparore bairo ĩrã. Caroaro ása. Aperã roro mʉjããrẽ na caátiere masiritiya. Bairo mʉjãã caápata, Dios cʉ̃ã roro mʉjãã caátiere masiriyobojagʉmi. Mʉjããrẽ netõõgʉmi yua.

38 Tunu aperã na cabopacarijere na joya. Bairo mʉjãã caápata, caroare mʉjãã jogʉmi Dios cʉ̃ã. Petoaca cabopacarãrẽ mʉjãã cajoata, petoaca mʉjãã jʉátigʉmi. Netõjãñurõ mʉjãã cajoata, netõjãñurõ mʉjãã jʉátigʉmi. Aperãrẽ mʉjãã cajʉátato cãrõ mʉjãã jʉátigʉmi Dios,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

39 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme na ĩ cõñañupʉ̃ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cacaapee mácʉ̃ pʉame, apei cʉ̃ bapare cacaapee mácʉ̃rẽ, ‘Mʉ yʉ jʉ̃gogʉ,’ cʉ̃ caĩata, ñuetõ. Na, pʉgarãpʉa opepʉ rocajãcõãbujiorãma.

40 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabuei netõõrõ masĩẽtĩñami. Bairo masĩpeyoetimicʉ̃ã, cabero roquere masĩpeyoʉpʉ, cʉ̃rẽã bairo masĩgʉmi,” na ĩñupʉ̃ Jesús.

41 “Tunu bairoa jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ baire, ‘Mʉ caapeapʉ pũrõãcã jãñaña. Yʉ nerocapa,’ qũĩñupʉ̃. Bairo qũĩmicʉ̃ã, cʉ̃ pʉame tutu majũ cʉ̃gocõãñami cʉ̃ caapeapʉ. Tore bairo baiyami jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pairo roro caátacʉ cʉ̃ cʉ̃ã petoaca roro caátacʉre, ‘Roro mʉ baiya,’ cʉ̃ cʉ̃ caĩbʉsʉpaiata. ¡Caĩtopairã mʉjãã ãniña! Torena, mʉjãã pʉame roque rejʉ̃goya mʉjãã carorijere. Bairo átiri bero roque, mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã aperãrẽ rorije na caátiere,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

43 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Yucʉ, caroʉ́ pʉame carorijere rícacʉperiya. Tunu bairoa apei yucʉ caroricʉ caroare rícacʉperiya.

44 Tocãnacã yucʉ carícacʉtiire ʉgarã, tiire marĩ masĩña. Tunu marĩ caʉgarije, higuera na caĩrĩjẽrẽ marĩ jeetiya pota yucʉpʉ. Tunu bairoa ʉse cʉ̃ãrẽ marĩ jeetiya pota wopʉ.

45 Torea bairo camasã caroarã na yeripʉ caroaro tʉ̃goñañama. Bairi caroaro bʉsʉyama. Aperã carorã na yeripʉ roro tʉ̃goñañama. Bairi roro bʉsʉyama. Marĩ yeri marĩ catʉ̃goñamasĩrĩjẽpʉ caãnoi, marĩ bʉsʉnucũña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

46 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã yʉ yaye quetire átigaetimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã, ‘Jãã Quetiupaʉ,’ yʉre mʉjãã ĩñati?

47 Ãmerẽ ape wãme ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ camasĩ cʉ̃ cabairijere. Ni ũcʉ̃ yʉtʉ caetaʉ, yʉ yaye quetire tʉ̃gori, cabero yʉ caĩrõrẽ bairo caácʉ atore bairo niñami:

48 Tutuari wiire caqũẽnoʉrẽ bairo camasĩ niñami. Cʉ̃ pʉame pupea yeseari cʉ̃ wii botare ʉ̃tã buire nʉcõñupʉ̃. Bairi cabero ria putaro, oco pʉame ti wiipʉ etayuparo. Bairo ti wiire bʉtioro to cajabemiatacʉ̃ãrẽ, ti wii pʉame toa nicõãñuparõ, ʉsʉro cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ.

49 Tunu bairoa apei cʉ̃ã yʉ yaye quetire tʉ̃gogaetiri, yʉ caĩrõrẽ bairo caápei atore bairo niñami: Tutuaeti wiire caqũẽnoʉrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Cʉ̃ pʉame ʉ̃tã bui mee cʉ̃ wii botare nʉcõñupʉ̃. Paputiropʉ cʉ̃ wiire qũẽnoñupʉ̃. Bairi cabero ria putaro, oco pʉame ti wiipʉ etayuparo. Bairo eta, ti wiire bʉtioro to cajaberoi yua, ti wii pʉame pecoasuparo. Ʉsʉeto cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ ñee mano ñapeticoasuparo,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.