Luke 11 in Carapana

1 Ape rʉ̃mʉ Jesús Diore cʉ̃ cajẽnirõ bero, cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: —Yʉ Quetiupaʉ, Diore jãã cajẽnimasĩparore bairo jãã mʉ buewa. Juan cʉ̃ cabuerãrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo jãã cʉ̃ãrẽ mʉ buewa —qũĩñupʉ̃ Jesure.

2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: —Diore jẽnirã, atore bairo mʉjãã ĩ jẽniwã: ‘Jãã Pacʉ, jõbui macããcʉ̃, nipetiro camasã mʉ wãmerẽ na ĩroáto. Tunu bairoa mʉ carotimasĩrĩpaʉ ati yepapʉ to apáro. Jõbui mʉ carotirorea bairo to baiáto ati yepapʉ cʉ̃ãrẽ.

3 Tunu tocãnacã rʉ̃mʉa jãã caʉgapeere jããrẽ jonucũña.

4 Tunu bairoa roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya. Camasã roro jããrẽ na caátajere jãã camasiritirorea bairo roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya mʉ cʉ̃ã. Tunu wãtĩ roro jããrẽ cʉ̃ caátigarijere jãã ẽñotaya. Jãã netõña,’ bairo Diore cʉ̃ mʉjãã cajẽnipee ñuña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

5 Bairo na ĩ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: —Jĩcãʉ̃, ñami recomacã cʉ̃ bapa ya wiipʉ etayupʉ. Eta yua, bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ wasoya itia pan ũnoacã.

6 Yʉ yaʉ jĩcãʉ̃ cayoaropʉ caatíatacʉ etayami. Cʉ̃rẽ yʉ canupee maniña yʉ wiire. Bairi mʉ yʉ jẽniña,’ qũĩñupʉ̃.

7 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ bapa pʉame cʉ̃ yʉesupʉ: ‘Yʉ pajʉ̃goeticõãña. Merẽ jope biaricaro niña. Yʉ, yʉ pũnaa cãnirã jãã baiya. Bairi dope bairo wãcãrĩ mʉ yʉ jomasĩẽcʉ̃,’ qũĩñupʉ̃ ti wii macããcʉ̃ cajẽniñaʉrẽ.

8 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Cʉ̃ bapa cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaesupʉ. Baipʉa, ‘Nairõ yʉ patowãcõremi,’ ĩ, atore bairo átibujioʉmi: Wãcã, jopere pã, noo cʉ̃ bapa cʉ̃ caborore bairo nipetirijere cʉ̃ jobujioʉmi yua.

9 Tʉ̃gopeoya mʉjãã mai mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere: Noa ũna na cajẽniata, na cajẽnirĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu bairoa apeye ũnierẽ na camacãata, na camacãrĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu jopepʉ na capiiata, ti wii upaʉ pʉame ti jopere pããgʉmi. Bairi tore bairo Diore mʉjãã cajẽniata, mʉjãã caãnimasĩpeere jogʉmi. Bairi Diore mʉjãã cajẽnirõ ñuña.

11 “Mʉjãã, capũnaacʉna mʉjãã pũnaa pan rupare na cajẽniata, ¿ʉ̃tã rupare na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. Tunu bairoa waire na cajẽniata, ¿ãña ũcʉ̃rẽ na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã.

12 Tunu bairoa ãmona riare na cajẽniata, ¿cotapa ũcʉ̃rẽ na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã.

13 Mʉjãã, carorã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã pũnaarẽ caroa wãmerẽ mʉjãã jomasĩnucũña. Marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ roque caroʉ́ majũ niñami. Camasã netõrõ caroʉ́ niñami. ¡Bairi noa ũna cʉ̃rẽ cajẽnirãrẽ na jogʉmi Espíritu Santore!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.

14 Ape rʉ̃mʉ Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ cʉ̃ acuwiyojoyupʉ caʉ̃mʉrẽ cajããmiatacʉre. Mai, caʉ̃mʉ pʉame bʉsʉmasĩẽsupʉ, wãtĩ yeri cʉ̃ cajãñarõ jʉ̃gori. Bairo Jesús cʉ̃rẽ cʉ̃ caacuwiyojoro bero, caʉ̃mʉ pʉame tunu bʉsʉmasĩñupʉ̃ yua. Bairo cʉ̃ cabairo ĩñarĩ, to macããna camasã ĩña acʉacoasuparã.

15 Jĩcããrã qũĩroaesuparã Jesure. Atore bairo qũĩñuparã: “Beelzebú wãtĩ quetiupaʉ majũ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũna, camasãrẽ caãnarẽ na acurewiyojo masĩĩmi Jesús,” qũĩ bʉsʉpaiyuparã Jesure.

16 Aperã tunu, dise ũnie átijẽñorĩqũẽrẽ ʉmʉrecóo macããjẽrẽ Jesús cʉ̃ caátijẽñorõ boyuparã. Na pʉame roro cʉ̃ áti ĩñarã ásuparã, “¿Dope bairo cʉ̃ ácʉati ãni?” ĩrã.

17 Jesús pʉame na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãñupʉ̃. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: “Quetiupaʉ rey cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna na caãmeoboeticõãta, jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩñama. Tunu bairoa jĩcã wii macããna na caãmeoboeticõãta, na cʉ̃ã caroaro ãnimasĩẽtĩñama.

18 Tore bairo Satanás, wãtĩã quetiupaʉ cʉ̃ yarãrẽ na cʉ̃ caboeticõãta, ¿dope bairo to ãninetõrõati cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ? Ãninetõmasĩẽto. Yasipeticoagaro cʉ̃ yarãrẽ, na cʉ̃ caboeticõãta.

19 Tunu bairoa Beelzebú jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ na yʉ caacurewiyo jomasĩata, ¿ñamʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã yarã cʉ̃ã yʉre bairo na átimasĩcʉti? Bairo mʉjãã caĩrõ tʉ̃gorã, mʉjãã yarã pʉame, ‘Cariape mee mʉjãã tʉ̃goñaña,’ mʉjããrẽ ĩbujiorãma.

20 Yʉ pʉame, Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ caacurewiyo jomasĩata, nipetiro camasã yʉ caátiere ĩñarã, ‘Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ marĩrẽ etaya,’ ĩ masĩbujiorãma,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

21 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, cajerutiri majõcʉre ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Jĩcãʉ̃ wii upaʉ, catutuaʉ majũ cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ caroaro cʉ̃ caĩñacoteata, ni ũcʉ̃ cajerutiri majõcʉ cʉ̃ yayere jerutimasĩẽcʉ̃mi.

22 Baipʉa, apei cʉ̃ netõõrõ catutuaʉ cʉ̃ wiire jããrĩ, cʉ̃rẽ cʉ̃ caqũẽẽnetõata roque, ti wii upaʉ yaye cʉ̃ besure cʉ̃ ẽmapeyo masĩñami. Ti wii upaʉ pʉame, ‘Yʉ besu mena ni ũcʉ̃ ati wiire cajããʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ netõcõãgʉ,’ cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ besure cʉ̃ ẽmapeyo masĩñami. Bairo ácʉ yua, ti wii upaʉ apeye ũnierẽ jeruti masĩcõãñami yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

23 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ mena caãnigaecʉ, yʉre caĩñateire bairo niñami. Tunu bairoa yʉ mena caquetibʉjʉnetõõgaecʉ, camasãrẽ caquetibʉjʉmawijioʉre bairo niñami,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme cʉ̃ãrẽ na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Wãtĩ yeri pũna caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cawitiatato bero, noo caoco manorĩpʉ áñesẽãñami. Áñesẽã yua, cʉ̃ caãniparore cʉ̃ cabócaeticõãta, atore bairo ĩ tʉ̃goñañami: ‘Yʉ caãnimiatatopʉa yʉ tunuágʉ tunu,’ ĩ tʉ̃goñañami.

25 Bairo ĩ tʉ̃goña yua, tunuá, caʉ̃mʉrẽ qũĩñañami tunu. Caʉ̃mʉ yeri pʉame wiire, caroaro na caowaqũẽno peyoata wiire bairo bauya.

26 Bairo cabairo ĩña yua, acoásúpʉ tunu wãtĩ, aperã jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ netõrõ cañuenarẽ na piineñoʉ ácʉ́. Bairo na bóca, ‘Jito,’ na ĩ, caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ jããñama tunu nipetirã. Bairi cʉ̃ yeripʉ ãnicõãñama tunu. Bairo na caãno, jõpʉame roro baibujioʉmi tunu caʉ̃mʉ pʉame yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ.

27 Bairo cʉ̃ caĩãno, na mena macããcõ jĩcãõ atore bairo qũĩñupõ bʉtioro: —¡Caroaro cariape mʉ quetibʉjʉya! Bairi mʉ paco, mʉrẽ camasõrĩcõ pʉame ʉseanirĩ ãcõmo mʉ mena —qũĩñupõ bʉsʉrique tutuaro mena.

28 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: —¡Yʉ paco netõõrõ ʉseaniñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame roque!

29 Cabero camasã pʉame aperã, aperã capããrã majũ na caneñaporo ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ati yepa macããna, ãme caãna, caroaro tʉ̃goñaẽtĩñama. Átijẽño ĩñorĩqũẽ jetore boyama. Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, tiere na áti ĩñoetigʉmi Dios. Merẽ na quetibʉjʉ cũñupĩ Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere.

30 Tirʉ̃mʉpʉre Jonarẽ cʉ̃ caátajere Nínive macã macããnarẽ na ĩñoñupĩ. Bairo narẽ cʉ̃ caĩñorõ bero, to macããna pʉame, ‘Cariapea Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotiricʉ majũ niñami Jonás,’ ĩ tʉ̃goñamasĩñupã. Torea bairo yʉre Dios cʉ̃ caátipeere mʉjãã ãme caãnarẽ cʉ̃ caĩñorõ bero, bairoa mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã yʉ cʉ̃ãrẽ yua.

31 Tunu bairoa ti rʉ̃mʉ camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, jĩcãõ ãnacõ catitunurĩ, mʉjãã, ãme caãnarẽ, ‘Cariapea mʉjãã tʉ̃goʉsaepʉ,’ mʉjããrẽ ĩregomo cõ cʉ̃ã. Ape nʉgõã waru jopepʉ macããcõ quetiupao ãnacõ bairo mʉjããrẽ ĩgomo. Cõ pʉame noo cayoaropʉ asúpo, Salomón ãnacʉ̃ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogo. Bairo cõ catʉ̃gogarico cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna yʉ camasĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. Bairo Salomón netõrõ camasĩ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya.

32 Tunu bairoa ti rʉ̃mʉ camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, Nínive macã macããna ãnana catitunurĩ, ‘Caroaro mʉjãã tʉ̃goʉsaepʉ,’ mʉjããrẽ ĩgarãma na cʉ̃ã. Na pʉame Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, roro na caátiere tʉ̃goña qũẽnoñuparã. Bairo na catʉ̃goñaqũẽnomiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna, mʉjãã tʉ̃goña qũẽnogaetiya. Jonás netõrõ camasĩ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩrĩjẽ tʉ̃gori, mʉjãã tʉ̃goña qũẽnogaetiya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ jĩñaworique cʉ̃ cajĩñawogaata, cayasioropʉ cũẽcʉ̃mi. Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ carupapata rocapʉ cũẽcʉ̃mi. Jõbuipʉ cũnucũñami, camasã nipetiro cajããetarã na caĩñamasĩparore bairo ĩ.

34 Tunu bairoa mʉjãã caapee pʉame cajĩñaworicare bairo niña mʉjãã rupaʉre. Mʉjãã caapee caroaro to caĩñamasĩata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩgarã. Caroye tuata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩẽtĩgarã. Tore bairo mʉjãã, cayeriñurã ãnirĩ cariape mʉjãã catʉ̃goñaata, caroaro mʉjãã átimasĩgarã. Cayeriñuena mʉjãã caãmata roque, caroaro mʉjãã átimasĩẽtĩgarã. Bairi Dios mʉjããrẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsa jãnaeticõãña.

36 Bairi mʉjãã yeripʉ caroa jeto tʉ̃goñarĩ, bairi tunu carorijere tʉ̃goña ẽñotari, Dios cʉ̃ caátigarije nipetirijere mʉjãã tʉ̃gomasĩgarã. Jĩñaworique mʉjããrẽ cajĩñaworore bairo caroaro mʉjãã tʉ̃gomasĩgarã nipetirijere yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús catʉ̃gorã etarãrẽ.

37 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, fariseo majõcʉ Jesure, “Jito, marĩ átóca. Yʉ ya wiipʉ marĩ ʉgaáto,” qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ,” ĩ, cʉ̃ tʉpʉ ʉgaʉ ásúpʉ Jesús. Bairi cʉ̃ wiipʉ jããeta, cariapea cʉ̃ mesapʉ etanumu etayupʉ.

38 Bairi fariseo pʉame, Jesús cariapea cʉ̃ caetanumurõ ĩña yua, “Tame,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃, “Marĩ, judío majã marĩ ya wãmerẽ bairo áperiyami Jesús. Cʉ̃ wãmorĩrẽ coseetiyami cʉ̃ caʉgaparo jʉ̃goye yua,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ fariseo Jesús cʉ̃ cabairijere.

39 Marĩ Quetiupaʉ pʉame masĩcõãñupʉ̃ cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairi atore bairo qũĩñupʉ̃: —Mʉjãã, fariseo majã jotʉ bapaari mʉjãã cacosepeere nairõ mʉjãã tʉ̃goñanucũña. Bairi tie ũnierẽ nairõ tʉ̃goñamirãcʉ̃ã, mʉjãã yerire coserique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. Bairi yajariquere, bairi ape wãme ricaati tʉ̃goñarĩqũẽ cʉ̃ã nicõãña mʉjãã yeripʉ.

40 Caĩtopairã mʉjãã ãniña. Cajotʉbapariwei pʉame jotʉ bapa bui cʉ̃ãrẽ, capupea cʉ̃ãrẽ qũẽnoñami. Torea bairo Dios pʉame mʉjãã rupaʉ jeto meerẽ, mʉjãã yeri pũna cʉ̃ãrẽ ásupi.

41 Atore bairo mʉjãã caátiere boyami Dios: Mʉjãã yeri mʉjãã caqũẽnorõ boyami. Bairo mʉjãã caápata, mʉjãã ñubujiorã.

42 “Bairo átato ũnorẽã, ricaati mʉjãã, fariseo majã, mʉjãã átinucũña. Bairo ána yua, pʉga wãmo cãrõ moneda tiiriacarẽ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcã tiiaca mʉjãã jonucũña Diore. O ʉgarique jĩcã wãme ũno, pʉga wãmo cãrõ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcãrõãcã mʉjãã jonucũña Diore. Bairo cariape tie ũnierẽ átimasĩmirãcʉ̃ã, ape wãme paijãñurõ Dios cʉ̃ carotirique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaetimajũcõãña. Caroaro ãmeo átaje cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami Dios. Caroaro ãmeo mairĩqũẽ cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami. Tie pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!

43 “Tunu bairoa ñubuerica wiipʉ mʉjãã caápáta, caroapaʉre mʉjãã ruiganucũña. Tunu bairoa maapʉ mʉjãã caáñesẽãta, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgoricaro mena na cajẽnirõ mʉjãã bonucũña. Bairo mʉjãã caboroi, ¡mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!

44 “Mʉjãã, camasã ãnanarẽ na cayarica opeere bairo mʉjãã ãniña. Ãme caãna pʉame ti opee buire áná, ‘Masã operi ãno,’ ĩ masĩẽtĩñama. Tore bairo mʉjãã ãniña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ fariseo majãrẽ.

45 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, fariseo mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: —Cabuei, bairo mʉ caĩata, jãã, jããrẽã roro ĩ micʉpʉ.

46 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: —Jĩcãʉ̃, cʉ̃ paabojari majõcʉre cʉ̃ jʉpʉsaetiyami. Jĩcã wãme ũnoacã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jʉáperiyami. Tore bairo na mʉjãã átiya camasãrẽ. ‘Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiriquere jĩcã wãmeacã rʉsaeto ása,’ camasãrẽ na mʉjãã ĩnucũña. Bairo caĩrotirã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã pʉame tore bairo mʉjãã áperimajũcõãña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!

47 “Tunu bairoa caĩtopairã mʉjãã ãniña. Profeta majã na rupaʉri ãnajẽ masã ope buire mʉjãã qũẽnonucũña caroa ʉ̃tã wiiacarẽ, camasã profeta ãnanarẽ na ĩroáto, ĩrã. Bairo qũẽnomirãcʉ̃ã, mʉjãã ñicʉ̃jããrẽ bairoa mʉjãã ãnicõãña. Na pʉame Dios yaye quetire boena, profeta majãrẽ pajĩãreyuparã. Narẽ bairo mʉjãã boetiya Dios yaye quetire mʉjãã cʉ̃ã. Bairi, ‘Marĩ ñicʉ̃jãã profeta majãrẽ na capajĩãrĩcãrõrẽ bairo ñurõ. Dios yaye queti to yasicõãto,’ ĩrãrẽ bairo mʉjãã átinucũña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!

49 “Dios pʉame camasĩ ãnirĩ atore bairo ĩñupĩ: ‘Yʉ yarãrẽ na yʉ jogʉ camasã tʉpʉ. Profeta majãrẽ, apóstolea majã cʉ̃ãrẽ natʉ yʉ jogʉ, na quetibʉjʉáto, ĩ. Bairo yʉ cajomiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrãrẽ na pajĩãregarãma. Aperãrẽ roro popiye na baio joroque na átigarãma,’ ĩñupĩ.

50 Bairi Dios pʉame camasã profetare roro na caátaje jʉ̃gori ati rʉ̃mʉrẽ popiye na baio joroque na átigʉmi. Tocãnacãʉ̃ profeta majã, caãniñarĩcãrãrẽ na carií reyarique wapa popiye na baio joroque na átigʉmi ãme caãnarẽ.

51 Na carií rejʉ̃goricʉ, Abel cawãmecʉcʉpʉi nijʉ̃goaná, Zacarías, altar, santuario watoa na capajĩãrĩcʉ̃pʉ nituetayama na carií rejʉ̃goatana capããrã beropʉ. Bairo na ãnana wapa roro popiye na baio joroque na átigʉmi ãme caãnarẽ yua,” na ĩñupʉ̃ Jesús.

52 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Dios yaye queti pʉame llavere bairo niña camasãrẽ. Llave jʉ̃gori wiire biaricarore marĩ pãjããmasĩña. Torea bairo Dios yaye queti jʉ̃gori ʉmʉrecóore marĩ jããmasĩña. Mʉjãã pʉame Dios cʉ̃ cabuerijere masĩmirãcʉ̃ã, cʉ̃rẽ mʉjãã boetiya. Tunu bairoa camasã Diore na camasĩgarijere mʉjãã ẽñotaya. ¡Bairi mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

53 Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, to macããna, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã mena cʉ̃ asiayuparã Jesure. Bairi ape wãme, ape wãme cʉ̃ jẽniñañuparã. “Carorije buei átiyami Jesús,” qũĩ bʉsʉjãgamirã, cʉ̃ jẽniñamiñuparã nairõ.