John 7 in Carapana

1 Tipaʉ bero Galilea yepapʉ baiñesẽãwĩ Jesús. Judea yepapʉre ágaemi. Mai, topʉ caãna judío majã quetiuparã pʉame Jesure cʉ̃ pajĩãgarã cʉ̃ macãrã baiãñuparã.

2 Bairo bairi topʉ cʉ̃ caãno, judío majã bose rʉ̃mʉrĩ mena macã rʉ̃mʉ jĩcã rʉ̃mʉ Enramadas cawãmecʉti bose rʉ̃mʉ majũ cõña ató baiwʉ.

3 Bairo ti rʉ̃mʉ cacõñaató ĩñarã, Jesús bairã pʉame atore bairo qũĩwã na jʉ̃gocʉre: —Atopʉ tuaeticõãña. Ácʉ́ja Judea yepapʉre. To macããna mʉrẽ catʉ̃goʉsarã cʉ̃ã mʉ caáti ĩñorĩjẽrẽ na ĩñaáto.

4 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasã cʉ̃rẽ na camasĩrõ cʉ̃ cabooata, cayasioropʉ ápeimi cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Baujaro roque átinucũʉ̃mi. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉrẽ na masĩáto ĩ, mʉ cʉ̃ã baujaro áti ĩñoʉja mʉ caáti jẽñomasĩrĩjẽrẽ —qũĩ boyeti epewã Jesure cʉ̃ bairã pʉame.

5 Mai, na, cʉ̃ bairã majũ nimirãcʉ̃ã, “Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami marĩ yaʉ Jesús,” ĩ tʉ̃goñamasĩẽma Jesure.

6 Torecʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: —Noo yʉ cabori rʉ̃mʉ topʉre yʉ ámasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ yʉre Judea yepapʉ yʉ caápá rʉ̃mʉ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ etaetiya mai. Mʉjãã roque noo mʉjãã cabori rʉ̃mʉ topʉre mʉjãã ámasĩña.

7 Ati ʉmʉrecóo macããna Diore catʉ̃goʉsaena di rʉ̃mʉ ũno mʉjããrẽ ĩñateetiyama. Yʉ pʉame roquere ñiñatejãñuñama, “Carorije caáticõãna mʉjãã ãniña,” cariape na yʉ caĩrĩjẽ jʉ̃gori.

8 Mʉjãã jeto bose rʉ̃mʉrẽ ĩñarájá. Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ etaetiya mai. Torecʉ, yʉ ámasĩẽtĩña —na ĩwĩ Jesús cʉ̃ bairãrẽ.

9 Bairo na ĩ yaparori bero, narẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Galilea yepapʉ tuacõãwĩ mai.

10 Bairi cʉ̃ bairã Jerusalén macãpʉ bose rʉ̃mʉrẽ na caĩñarã átáto bero roque, cʉ̃ cʉ̃ã bose rʉ̃mʉ ĩñaʉ ácʉ́ baiwĩ. Baipʉa, camasã capããrã cʉ̃rẽ na caĩñajoropʉ ápéwĩ. Bairi yasioro camasã cʉ̃rẽ na caĩñaetopʉ ámí.

11 Bairo ti bose rʉ̃mʉ caãno, judío majã quetiuparã Jesure macãrã: —¿Jõ caãniatacʉ ate? ¿Noopʉ cʉ̃ ãnicʉti? —ãmeo ĩñuparã na majũ.

12 Mai, topʉ caãna camasã patoaca pʉame, Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩ bʉsʉyupa na majũ: “Caroʉ́ niñami. Cʉ̃ cabuerije cariape niña,” qũĩñuparã jĩcããrã. Aperã pʉame, “Caroʉ́ mee niñami. Cʉ̃ cabuerije jʉ̃gori camasãrẽ na tʉ̃goña mawijiao joroque ácʉ átiyami,” ĩñuparã.

13 Bairãpʉa, nipetiro camasã, judío majã quetiuparãrẽ na uwirã, na catʉ̃gojoropʉ Jesure na catʉ̃goñarĩjẽrẽ na bʉsʉ ĩñoema, marĩ tutirema, ĩrã.

14 Bairo bairi Jesús pʉame Jerusalén macãpʉ etari bero, na cabose rʉ̃mʉ qũẽno recomacã cʉtipaʉre Dios ya wii templo wiire jããetawĩ. Bairo jããetari yua, to macããna camasãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goámi.

15 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, jĩcããrã judío majã quetiuparã pʉame cʉ̃ tʉ̃go acʉacoama: —Ãnia, cabueetacʉ nimicʉ̃ã, ¿dopẽĩ tocãrõ capee wãme majũ cʉ̃ masĩñati? —ãmeo ĩwã na majũ.

16 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: —Yʉ cabuerije yʉ yaye mee niña. Yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ yaye macããjẽ pʉame roque niña.

17 Ni ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caboro caátigaʉ pʉame yʉ cabuerijere tʉ̃gori bero, “Cariapea niña. Dios cʉ̃ carotiro mena quetibʉjʉyami Jesús,” o “Cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mena bʉsʉyami,” ñi besemasĩgʉmi.

18 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mena cabʉsʉnucũʉ̃ pʉame, camasã, “Caãnimajũʉ̃rẽ bairo niñami,” cʉ̃ na ĩáto ĩ, na quetibʉjʉyami. Apei, “Nipetiro camasã cʉ̃rẽ cajoricʉre na ĩroáto,” caĩ pʉame roque cariape quetibʉjʉ átiyami. Bairo caĩ ãnirĩ di rʉ̃mʉ ũno ĩtoecʉmi.

19 “Apeyera tunu Moisés ãnacʉ̃, ¿Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnana mena mee cʉ̃ cũñuparĩ? Na menaa cũñupĩ. Bairo tiere cʉ̃ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiriquere catʉ̃goʉsaʉ mácʉ̃mi. Bairo bairi mʉjããrẽ ñiña: ¿Nopẽĩrã yʉre mʉjãã pajĩãgayati?” na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ.

20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩwã to caãna Jesure: —¿Noa mʉrẽ na pajĩãgayati? ¡Cawãtĩ yeri pũnacʉcʉ mʉ ãcʉ̃! —qũĩwã.

21 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, bairo na ĩwĩ Jesús: —Mʉjãã nipetirã mʉjãã cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno cariaricʉre cʉ̃ yʉ canetõrõ mʉjãã ĩña acʉacoapʉ. Bairo caĩña acʉaricarã ãnirĩ, yʉ mʉjãã pajĩãgaya, ti rʉ̃mʉrẽ jĩcã wãmea yʉ caátaje caãnimiatacʉ̃ãrẽ.

22 Mʉjãã cʉ̃ã paariquere bairo mʉjãã átinucũña ati rʉ̃mʉ ũnorẽ. Moisés ãnacʉ̃ mʉjãã pũnaa rupaʉ macããjẽrẽ yiseta rotiriquere mʉjããrẽ átirotiyupi. (Mai, Moisés ãnacʉ̃ tiere cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jʉ̃goyepʉa, aperã mʉjãã ñicʉ̃jãã pʉame roque tiere átijʉ̃goasúpa.) Bairo bairi mʉjãã pʉame tie na caátiroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃goʉsarã, mʉjãã pũnaa na cabuiatato bero, torea bairo na mʉjãã átinucũña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ.

23 Bairo bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cõñarĩcãrõrẽ bairo átigarã, mʉjãã pũnaa rupaʉ macããjẽrẽ yisetariquere mʉjãã átirotinucũña, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ. Bairo átirotinucũmirãcʉ̃ã, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ cariaye netõrõ ĩñamirãcʉ̃ã, ¿dopẽĩrã yʉ paarique macããjẽrẽ mʉjãã ĩñateyati?

24 Yʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ camasĩẽna ãnirĩ, yʉ caátiãnierẽ tocãrõã yʉ bʉsʉpaijãnaña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ caátiãnierẽ mʉjãã caĩñabesegaata, caroaro cariape tʉ̃goñarĩ qũĩñabeseya.

25 Bairo Jerusalén macãpʉ Jesús camasãrẽ na cʉ̃ caquetibʉjʉripaʉ caãno to macããna jĩcããrã atore bairo ãmeo ĩwã na majũ Jesure ĩñarĩ: —¿Ãnia, na capajĩãrocaganucũʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati?

26 Nipetiro camasã na catʉ̃gojoropʉ na quetibʉjʉ ãniñami. Bairo nipetiro na caĩñarõpʉ cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, ¿ñerẽ ána, “Jãna ácʉ́ja,” cʉ̃ na ĩẽtĩñati marĩ quetiuparã? Toroquere, “Ãni, Mesías, Dios cʉ̃ cajoricʉa ãcʉ̃mi,” ¿cʉ̃rẽ na ĩ tʉ̃goñaroayati?

27 Bairãpʉa, nipetiro camasã, “Mesías, Dios cʉ̃ cajopaʉ ati yepapʉ cʉ̃ caetaro, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ noopʉ cʉ̃ caatíatajere masĩẽtĩgʉmi,” marĩ ĩ tʉ̃goñamasĩña. Ãni, Jesús roquere, “To macããcʉ̃ niñami,” cʉ̃ marĩ ĩ masĩcõãña. Dios cʉ̃ cajoricʉ majũ cʉ̃ caãmata roque, “To macããcʉ̃ niñami,” cʉ̃ marĩ ĩ masĩẽtĩbujiorã —ãmeo ĩwã to macããna, tʉ̃goñamawijiarã.

28 Bairo na caãmeo ĩrõ tʉ̃goʉ, Jesús pʉame Dios ya wii templo wiipʉ cabueãniatacʉ atore bairo na ĩwĩ bʉsʉrique tutuaro mena: —“Cʉ̃ jãã masĩña Jesure. Cʉ̃ caãni macã cʉ̃ãrẽ jãã masĩña,” yʉ mʉjãã ĩmiña. ¡Bairo ĩmirãcʉ̃ã, yʉre cajoricʉre cʉ̃ mʉjãã masĩẽtĩña! Yʉ caboro mee yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Apei cʉ̃ cajoricʉ yʉ ãniña. Bairi tocãnacãʉ̃pʉa camasã cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuapeere boya.

29 Bairo yʉ pʉame cʉ̃ cajoricʉ ãnirĩ, caroaro cʉ̃ yʉ masĩña —na ĩwĩ Jesús to macããna quetiuparãrẽ.

30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ mena asiajãñuwã. Bairo asiari, jicoquei cʉ̃ ñegamiwã. Bairo cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ cacũrĩcãpaʉ caetaeto jʉ̃gori cʉ̃ ñemasĩẽma mai.

31 Bairãpʉa, aperã capããrã camasã qũĩroawã Jesure. Atore bairo cʉ̃ caátiãnierẽ ãmeo ĩwã na majũ: —Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ, ati yepapʉ acʉ́, ¿ãni, Jesús, cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽ netõrõ cʉ̃ átimasĩati? Bairo ápeimi. Torena, cʉ̃ã ãniñami Mesías —ãmeo ĩwã na majũ.

32 Mai, fariseo majã pʉame camasã Jesure na caĩroarije quetire tʉ̃goyupa. Bairo tʉ̃gori, jicoquei Jesure cʉ̃ ñegamiñupã. Bairo bairi na, aperã sacerdote majã quetiuparã mena templo wiire cacoterã soldauare na joyupa Jesús tʉpʉ, “Cʉ̃ na ñeáto,” ĩrã.

33 Bairo na caetaro ĩñaʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús to macããna camasãrẽ: —Mʉjãã mena tocãnacã rʉ̃mʉ yʉ ãnicõãmerĩnucũgʉ. Cabero yʉre cajoricʉ tʉpʉ yʉ ácoagʉ tunu.

34 Yʉre mʉjãã macãmigarã. Bairo yʉ macãmirãcʉ̃ã, yʉ caátípaʉpʉre caetamasĩẽna ãnirĩ, yʉ mʉjãã bócaetigarã.

35 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ: —¿Noopʉ cʉ̃ ágabauyati ãni, “Yʉ mʉjãã bócaetigarã,” caĩã? ¿Marĩ yarã judío majã ape yepa macããna tʉpʉ caábataricarãrẽ na cʉ̃ quetibʉjʉ ñesẽãgabauyati? o, ¿ape yepa macããna cʉ̃ãrẽ cʉ̃ quetibʉjʉ ñesẽãgabauyati?

36 ¿Dope bairo ĩgʉ, “Yʉ caãnipaʉpʉre mʉjãã ámasĩẽtĩgarã. Bairo yʉ macãmirãcʉ̃ã, yʉ mʉjãã bócaetigarã,” marĩrẽã qũĩñati? —ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ.

37 Bairo bose rʉ̃mʉrĩ caãnitʉsari rʉ̃mʉ caãnimajũrĩ rʉ̃mʉ caãno, Jesús pʉame wãmʉnʉcãwĩ. Bairo wãmʉnʉcãrĩ bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ to macããnarẽ: —Cañemejipirã, yʉ tʉpʉ oco etirasá.

38 Bairo yʉtʉ mʉjãã caetiro, mʉjãã yeri pũnapʉre ria oco ũmayurore bairo cacatiorije nigaro. Torea bairo ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ãrẽ —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.

39 Mai, Jesure catʉ̃goʉsarã na yeri pũnapʉre ria oco ũmayurore bairo cabairijere quetibʉjʉ, “Espíritu Santore na yeri pũnapʉ cabairijere,” ĩ quetibʉjʉgʉ ĩwĩ Jesús. “Ñe ũnie rʉsaricaro mano cʉ̃gogarãma Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ,” ĩ quetibʉjʉgʉ ĩwĩ. Mai, Espíritu Santo pʉame camasã yeripʉre ñajããetaemi, Jesús ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉápéro jʉ̃gori.

40 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, na mena macããna jĩcããrã atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: —Cariape cʉ̃ã profeta Dios cʉ̃ cajopaʉ marĩ ñicʉ̃jãã na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyetiricʉ majũ niñami —ãmeo ĩwã na majũ.

41 Atore bairo ãmeo ĩwã aperã cʉ̃ã: —Ãnia, Jesús, Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ niñami —ãmeo ĩwã na majũ. Bairo na caĩrõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, atore bairo ĩwã aperã tunu: —Cʉ̃ mee niñami. Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ cʉ̃ caãmata, Galilea yepa macããcʉ̃ ãmerĩbujioʉmi.

42 Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ atore bairo marĩ ĩ quetibʉjʉya: “Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ pʉame, quetiupaʉ rey David ãnacʉ̃ pãrãmi nigʉmi. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ, David ãnacʉ̃ cʉ̃ caãna macã, Belén cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãnigʉmi,” ĩ quetibʉjʉya Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ —ãmeo ĩwã na majũ.

43 Bairo camasã Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ tʉ̃goñarĩ, jĩcãrõrẽ bairo yericʉpewa. Bairi na majũ ricaati jeto ãmeo tʉ̃goñarĩqũẽ ricawaticõãma.

44 Na mena macããna jĩcããrã preso jorica wiipʉ cʉ̃ neágamiwã. Bairo átigamirãcʉ̃ã, cʉ̃ neámasĩẽma.

45 Bairo bairi soldaua Dios ya wii coteri majã pʉame tunucoásúparã fariseo majã, bairi sacerdote majã quetiuparã tʉpʉ. Bairo topʉ na caetaro ĩñarã, atore bairo na ĩñuparã sacerdote majã quetiuparã narẽ: —¿Nopẽĩrã Jesure cʉ̃ mʉjãã ñeapériati? —na ĩñuparã.

46 Soldaua pʉame atore bairo na ĩ yʉyuparã sacerdotea quetiuparãrẽ: —¡Jĩcãʉ̃, cʉ̃rẽ bairo caĩquetibʉjʉre di rʉ̃mʉ ũno jãã tʉ̃goetimajũcõãnucũwʉ̃! —na ĩñuparã.

47 Bairo na caĩrõ tʉ̃gorã, fariseo majã pʉame atore bairo na ĩñuparã tunu: —¿Bairi mʉjãã cʉ̃ã ato cʉ̃rẽ caĩtoecorãrẽ bairo tuarã mʉjãã baiyati?

48 ¡Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃ quetiupaʉ, o fariseo majõcʉ cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsaʉ mácʉ̃mi!

49 Bairo cʉ̃rẽ marĩ catʉ̃goʉsaetimiatacʉ̃ãrẽ, ati macã macããna, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasĩẽna roque, cʉ̃ tʉ̃goʉsarã átiyama. Torena, moena Dios popiye cʉ̃ caátiparã majũ tuayama —na ĩñuparã fariseo majã ñerotirã na cajomiatana soldauare.

50 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, Nicodemo, ñamipʉ Jesure caĩñaʉ etaricʉ, jĩcãʉ̃ fariseo majã mena macããcʉ̃ pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃:

51 —Marĩ ñicʉ̃jãã na caroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃gori, atore bairo marĩrẽ caátipee niña: Ni ũcʉ̃ camasocʉ roro cʉ̃ caátajere caroaro ĩñaetimirãcʉ̃ã, cʉ̃ majũ cʉ̃ caquetibʉjʉetoa, cʉ̃ marĩ popiye átimasĩẽtĩbujiorã. Cʉ̃ caquetibʉjʉro bero, rorije cʉ̃ caátajere masĩrĩ bero roque, cariape cʉ̃ marĩ popiye átimasĩbujiorã —na ĩñupʉ̃ Nicodemo, cʉ̃ mena macããna fariseo majãrẽ.

52 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩñuparã tunu: —¿Mʉ cʉ̃ã Galilea yepa macããcʉ̃ mʉ ãniñati? Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ buenemoña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ profeta majõcʉ caãnipaʉ Galilea yepai caacʉ́ manigayupi —qũĩ tutiyuparã Nicodemorẽ.

53 Bairo bairi cabero camasã Jerusalén macãpʉ bose rʉ̃mʉ caetaatana pʉame na ya wiiripʉ tunu peticoámá.