John 13:1 in Carapana 1 Judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua caetaparo, jĩcã rʉ̃mʉa rʉsawʉ merẽ. Cʉ̃ pacʉ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ caetaro, jããrẽ pitiri cʉ̃ pacʉ Dios tʉpʉ átí cʉ̃ caãniápére masĩcõãwĩ merẽ Jesús. Bairi ati yepa macããna marĩ cʉ̃ yarãrẽ marĩ maimajũcõãwĩ Jesús. Bairo jeto marĩ maicõã ninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa.
Other Translations King James Version (KJV) Now before the feast of the passover, when Jesus knew that his hour was come that he should depart out of this world unto the Father, having loved his own which were in the world, he loved them unto the end.
American Standard Version (ASV) Now before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour was come that he should depart out of this world unto his Father, having loved his own that were in the world, he loved them unto the end.
Bible in Basic English (BBE) Now before the feast of the Passover, it was clear to Jesus that the time had come for him to go away from this world to the Father. Having once had love for those in the world who were his, his love for them went on to the end.
Darby English Bible (DBY) Now before the feast of the passover, Jesus, knowing that his hour had come that he should depart out of this world to the Father, having loved his own who were in the world, loved them to the end.
World English Bible (WEB) Now before the feast of the Passover, Jesus knowing that his time had come that he would depart from this world to the Father, having loved his own who were in the world, he loved them to the end.
Young's Literal Translation (YLT) And before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour hath come, that he may remove out of this world unto the Father, having loved his own who `are' in the world -- to the end he loved them.
Cross Reference Matthew 26:2 in Carapana 2 —Merẽ mʉjãã masĩña. Pascua bose rʉ̃mʉ etagaro baiya. Pʉga rʉ̃mʉa rʉsaya. Tocãrõã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ nunirocagarãma, yucʉpãĩpʉ aperã yʉ na capapuaturocaparore bairo ĩrã —jãã ĩwĩ Jesús.
Matthew 26:45 in Carapana 45 Bairo jẽni yaparo, tunucoásúpʉ Jesús Pedrojãã na caãnopʉ. Bairo natʉ eta, atore bairo na ĩñupʉ̃: —¿Nopẽĩrã mai cacãnirãrẽ bairo mʉjãã nicõãnucũñati? Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, carorã carorije cawapa cʉ̃gorãrẽ yʉ na canunirocaripaʉ etaya merẽ.
Matthew 28:20 in Carapana 20 Tunu bairoa mʉjããrẽ yʉ caátiroticũrĩqũẽ nipetirijere na quetibʉjʉnetõõña, na cʉ̃ã tiere na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Yʉa, mʉjããrẽ yʉ aweyoetigʉ. Mʉjãã mena yʉ ãnicõã ninucũgʉ tocãnacã rʉ̃mʉ, ati ʉmʉrecóo capetiropʉ —jãã ĩcũwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. Tocãrõã ñiña.
Mark 14:1 in Carapana 1 Merẽ yua, pʉga rʉ̃mʉ rʉsayuparo bose rʉ̃mʉ, Pascua na caĩrĩ rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije caasua manierẽ judío majã na caʉgapa bose rʉ̃mʉ majũ. Quetiuparã sacerdote majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame, “¿Dope bairo camasã na caĩñaeto Jesure gobierno cʉ̃ cañerotio joroque marĩ átiroticʉti?” ãmeo ĩñuparã na majũ ĩtorique mena, Jesús cʉ̃ cariarore borã.
Luke 9:51 in Carapana 51 Cabero Jesús pʉame jõbuipʉ cʉ̃ pacʉtʉ cʉ̃ caátí rʉ̃mʉ caetagaro ĩña yua, yeri tutuarique mena Jerusalẽpʉ ájʉ̃goyupʉ.
Luke 13:32 in Carapana 32 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Tunu ánája Herodes tʉpʉ, macãnʉcʉ̃ yaire bairo caãcʉ̃ tʉpʉ. Atore bairo qũĩrájá: “‘Ãme wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ acurewiyojoya. Tunu bairoa cariayecʉna cʉ̃ãrẽ na yʉ catioya. Ñamirõcã cʉ̃ãrẽ bairoa yʉ átigʉ. Bairi itia rʉ̃mʉ bero bairo yʉ caátiere yʉ átijãnagʉ,’ ĩñami Jesús,” qũĩrájá Herodere —na ĩ joyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.
Luke 22:1 in Carapana 1 Merẽ yua, cõñarõ baiyuparo bose rʉ̃mʉ, Pascua na caĩrĩ rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije caasua manierẽ na caʉgari bose rʉ̃mʉ majũ.
Luke 22:53 in Carapana 53 Tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã watoa yʉ ãninucũãpʉ̃ templo wiipʉre. Bairo yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ ñeemi. Ãme ati ñamipʉ mʉjãã caátigarijere mʉjãã átimasĩgarã bairãpʉa wãtĩ cʉ̃ carotirore bairo —na ĩñupʉ̃ Jesús.
John 6:4 in Carapana 4 Tipaʉ caãno judío majã na ya bose rʉ̃mʉ Pascua cawãmecʉti rʉ̃mʉ caãniparo cõñarõ baiwʉ.
John 7:6 in Carapana 6 Torecʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: —Noo yʉ cabori rʉ̃mʉ topʉre yʉ ámasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ yʉre Judea yepapʉ yʉ caápá rʉ̃mʉ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ etaetiya mai. Mʉjãã roque noo mʉjãã cabori rʉ̃mʉ topʉre mʉjãã ámasĩña.
John 7:30 in Carapana 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ mena asiajãñuwã. Bairo asiari, jicoquei cʉ̃ ñegamiwã. Bairo cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ cacũrĩcãpaʉ caetaeto jʉ̃gori cʉ̃ ñemasĩẽma mai.
John 8:20 in Carapana 20 Mai Jesús, bairo atiere na quetibʉjʉ, Dios ya wii templo wiipʉ ãmi. Camasã dinero jorã na cajããrĩ patari tʉpʉ nucũwĩ. Topʉ cʉ̃ caãno, judío majã quetiuparã dope bairo roro cʉ̃ átimasĩẽma. Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ caetaetoi, cʉ̃ ñemasĩẽma mai.
John 11:9 in Carapana 9 Bairo jãã caĩrõ, Jesús pʉame jãã ĩwĩ: —Merẽ marĩ masĩña: Jĩcã ʉmʉreco, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã hora majũ cʉ̃gonucũña. Bairi ʉmʉrecore marĩ caáñesẽãta, pʉgataricaro mano caroaro marĩ áñesẽãcõãña, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ cabusuro jʉ̃gori.
John 11:55 in Carapana 55 Bairo Jesús ti macãpʉ jãã cʉ̃ cajʉ̃goãno, merẽ petoaca rʉsawʉ judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua caetaparo. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye nipetiro judío majã Jerusalén macãpʉ jeto ámá. Caroarã nigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro, na caátinucũrõrẽ bairo átigarã ásuparã.
John 12:23 in Carapana 23 Bairo cʉ̃ na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: —Merẽ petoaca cõñacoatíya yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre yʉ na capajĩãrocaro bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ yʉ cacatitunu wãmʉápáro ʉmʉrecóo buipʉ nocãrõ caroaro caãnopʉ.
John 13:34 in Carapana 34 Bairi atie cawãma wãmerẽ mʉjãã yʉ átiroti cũña: Mʉjãã majũ tocãnacãʉ̃pʉa mʉjãã ãmeo maicõã ninucũwã. Bairi yʉ, mʉjããrẽ yʉ camairõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã tocãnacãʉ̃pʉrea ãmeo maicõãña.
John 14:28 in Carapana 28 Merẽ yʉ mʉjãã tʉ̃goapʉ, ‘Yʉ áya,’ mʉjãã yʉ caĩrĩjẽrẽ. Bairi tunu, ‘Mʉjãã mena yʉ ãni atígʉ,’ yʉ caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goapʉ. Yʉre camaitʉ̃goñamajũcõãrã mʉjãã caãmata, ‘Yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ áya,’ yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori bʉtioro mʉjãã ʉseanibujioatana. Yʉ Pacʉ Dios pʉame yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ niñami.
John 15:9 in Carapana 9 Torecʉ, bʉtioro mʉjããrẽ ñiñamaiña, yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ camairõrẽã bairo. Bairo yʉ camairã ãnirĩ jĩcãrõrẽ bairo yʉ mena ãnicõã ninucũña tocãnacã rʉ̃mʉa.
John 15:13 in Carapana 13 Nocãrõ cʉ̃ yarãrẽ camaimajũʉ̃ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ majũ rupaʉ mena cʉ̃ãrẽ popiye tãmʉorĩ cʉ̃ jʉ̃gori riamasĩñami.
John 16:5 in Carapana 5 Bairi ãme roquere yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ tʉpʉ ágʉ majũ yʉ baiya. Bairo yʉ caágamiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, ‘¿Noopʉ mʉ ácʉ́ati?’ yʉre caĩjẽniñagaʉ manimajũcõãñami.
John 16:28 in Carapana 28 Yʉ pʉame yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caãnacʉ̃ yʉ apʉ́ ati yepapʉre, mʉjãã camasã mena ãni acʉ́. Bairo caatácʉ ãnirĩ, tunu mʉjãã ati yepa macããna camasãrẽ aweyo ágʉ yʉ baiya yʉ caatátopʉa tunu. Bairi yʉ caatáto, yʉ Pacʉ tʉpʉa yʉ tunuágʉ tunu,” jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ.
John 17:1 in Carapana 1 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparori bero, ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjori, atore bairo cʉ̃ pacʉ Diore qũĩ jẽniwĩ: “Caacʉ, merẽ tocãrõã yʉ mʉ cacõrĩcã yʉtea etaro baiya. Bairi yʉ, mʉ macʉ̃rẽ nocãrõ mʉ caátitutuãnierẽ yʉ ʉpocũña. Bairo mʉ caáto, yʉ, mʉ macʉ̃ cʉ̃ã nocãrõ mʉ caátitutuãnierẽ nipetiro camasãrẽ na yʉ áti ĩñogʉ.
John 17:5 in Carapana 5 Bairi Caacʉ, mʉrẽ ñiña tunu: Mʉ caĩñajoropʉ nocãrõ mʉ caátitutuarije mena yʉ átimasĩõ joroque yʉ ása tunu, mʉ mena jĩcãrõ yʉ cacʉ̃goriquere bairo ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goyepʉa.
John 17:9 in Carapana 9 “Caroaro na ãnio joroque na mʉ caátiparore bairo ĩ, mʉrẽ na yʉ jẽnipeobojaya, mʉ yarã yʉ mʉ cacũrĩcãrã na caãnoi. Ati yepa macããna camasãrẽ mʉ yaye quetire catʉ̃goʉsagaenarẽ na yʉ jẽnibojaetinucũña.
John 17:13 in Carapana 13 “Bairi mʉ tʉpʉ ágʉ yʉ baiya. Mai, bairo na mena ati yepapʉ ãcʉ̃na, atore bairo na ñiña, na cʉ̃ã bʉtioro ñe ũnie rʉsaeto na ʉseaniáto, na mena ãcʉ̃ bʉtioro yʉ caʉseanirõrẽã bairo.
John 17:16 in Carapana 16 Na cʉ̃ã ati yepa macããcʉ̃ mee yʉ caãnorẽã bairo ati yepa macããna mee niñama.
John 17:26 in Carapana 26 Yʉ pʉame mʉ caátiãnierẽ caroaro na masĩõ joroque na yʉ átinucũña. Baipʉa, bairo jeto mʉrẽ na masĩcõã ninucũõ joroque na yʉ áticõã ninucũgʉ, yʉre mʉ camai ãninucũrĩjẽrẽ bairo na cʉ̃ãrẽ to baiáto ĩ. Yʉ majũ cʉ̃ã na mena yʉ caãniparore bairo ĩ, mʉrẽ na masĩcõã ninucũõ joroque na yʉ áticõã ninucũgʉ,” qũĩ jẽniwĩ Jesús cʉ̃ pacʉ Diore.
John 18:4 in Carapana 4 Mai, Jesús pʉame nipetirije masĩpeyocõãwĩ cʉ̃rẽ na caátipeere. Bairi atore bairo na ĩ jẽniñawĩ cʉ̃rẽ cañerĩ majãrẽ: —¿Noarẽ macãrã mʉjãã átiyati?
Romans 8:37 in Carapana 37 Bairo roro netõrõ marĩ cabairije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩ pʉame Jesucristo marĩrẽ camai cʉ̃ cajʉátie jʉ̃gori roro marĩ cabainucũrĩjẽrẽ netõnʉcãrĩ jõpʉame tiere tʉ̃goñaenarẽ bairo marĩ tʉ̃goñanetõcõãgarã.
1 Corinthians 1:8 in Carapana 8 Bairi Dios pʉame tʉ̃goñatutuariquere mʉjãã jocõã nigʉmi ti rʉ̃mʉ catʉsari rʉ̃mʉ caãnopʉ. Bairo áticoa ninucũgʉmi Dios, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo ati yepapʉ cʉ̃ catunuetari rʉ̃mʉrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjããrẽ, “Mʉjãã buicʉtiya,” qũĩẽtĩcõãto ĩ.
Ephesians 5:25 in Carapana 25 Jesucristo pʉame marĩ, cʉ̃rẽ caĩroari poa macããnarẽ marĩ mairĩ, marĩ netõõgʉ riayupi. Torea bairo mʉjãã cʉ̃ã canʉmoacʉna bʉtioro na maiña mʉjãã nʉmoarẽ.
Hebrews 3:6 in Carapana 6 Jesús pʉame roque Dios macʉ̃ majũ ãnirĩ, ti wii upaʉ cariape caácʉ ũcʉ̃ niñami. Marĩã, ti wii macããnarẽ bairo caãna marĩ ãniña, cʉ̃ mena ʉseanirĩ marĩ catʉ̃goñatutuacõã ninucũata.
Hebrews 3:14 in Carapana 14 Jesucristo mena mʉjãã catʉ̃goñatutua jʉ̃goricapaʉpʉina tʉ̃goñatutuacõã ninucũña ati ʉmʉrecóore mʉjãã caãni rʉ̃mʉ cãrõ. Bairo mʉjãã caátiãmata, Jesucristo mena mʉjãã ãnicõã ninucũgarã.
Hebrews 6:11 in Carapana 11 Torena, mʉjããrẽ atore bairo jãã ĩnemoña: Tocãnacãʉ̃pʉa mʉjãã mena macããnarẽ bairo jeto na jʉátinemoña ʉseanirĩqũẽ mena. Bairo átinucũña, Dios caroaro cʉ̃ caátibojapee nipetirijere mʉjãã cacʉ̃gopetimasĩparore bairo ĩrã.
1 Peter 1:13 in Carapana 13 Bairi yʉ yarã, caroaro tʉ̃goñamasĩcoteãña. Caroa wãme Jesucristo cʉ̃ caborore bairo jeto átiãna. Dios nocãrõ cañuʉ ãnirĩ Jesucristo nemo cʉ̃ cabuiaetari rʉ̃mʉ caãno caroare marĩ cʉ̃ cajopee jetore tʉ̃goñanemocõã ninucũña.
1 John 4:19 in Carapana 19 Dios pʉame merẽ marĩrẽ cajʉ̃goyepʉa marĩ maijʉ̃goyupi. Bairi marĩ cʉ̃ã Diore cʉ̃ marĩ maiña.
Revelation 1:5 in Carapana 5 Tunu bairoa marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cariapea Dios yaye quetire caquetibʉjʉnetõʉ̃ cʉ̃ã caroare mʉjãã cʉ̃ jonemoáto. Cʉ̃ pʉame cariacoatacʉ nimicʉ̃ã cacatitunu jʉ̃goricʉ majũ niñami. Ati yepa macããna quetiuparã reyes majã nipetiro cʉ̃ãrẽ carotimasĩ majũ niñami. Bairi tunu nipetiro ati yepa macããnarẽ camai majũ niñami. Bairo marĩrẽ camai majũ ãnirĩ marĩ carorije wapare netõgʉ, cʉ̃ majũã roro pajĩãecori marĩ riabojayupi.