Acts 8 in Carapana

1 Saulo cʉ̃ã toa ĩñañupʉ̃ Estebãrẽ na capajĩãrõ. “Ñujãñuña bairo na caáto Estebãrẽ,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Ti rʉ̃mʉina Jesús yaye quetire catʉ̃goʉsari majã Jerusalén macããna nipetirãrẽ roro popiye na baio joroque ásuparã narẽ cateeri majã. Bairi nipetiro ábatapeticoasuparã Judea yepa, bairi Samaria yepa tʉ̃nirĩpʉ. Apóstolea majã jeto Jerusalẽpʉ tuayuparã.

2 Aperã cañurã caʉ̃mʉa jĩcããrã Esteban rupaʉri ãnajẽrẽ yayuparã. Bʉtioro cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ otiyuparã.

3 Mai, Saulo cʉ̃ã roro popiye Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ na baio joroque ácʉ ásupʉ. Wiiri caãno cãrõrẽ jããrĩ, tutuaro mena carõmia, caʉ̃mʉa cʉ̃ãrẽ ñerĩ na jeárotiyupʉ preso jorica wiipʉ.

4 Bairãpʉa, aperã Jerusalẽrẽ cawitiweyoatana pʉame caroa queti Jesucristo camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire quetibʉjʉñesẽãñuparã noo na caátó cãnacãpaʉpʉa.

5 Na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ Felipe cawãmecʉcʉ pʉame Samaria yepa macãã macã, caãnimajũrĩ macãrẽ ásúpʉ. Topʉ etari yua, Jesucristo cʉ̃ cabairique caroa quetire quetibʉjʉñesẽãñupʉ̃.

6 Nipetiro camasã to macããna Felipetʉ neñarĩ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃gopeoyuparã, caroa wãmerẽ Felipe na cʉ̃ caáti ĩñorõ caĩñarã ãnirĩ.

7 Capããrã wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gorãrẽ catioyupʉ Felipe. Bairo cʉ̃ caáto, wãtĩ yeri pũna pʉame camasãrẽ witiáná, awajari witiánucũñuparã. Capããrã carupaʉri bʉʉrã, aperã caámasĩẽna cʉ̃ãrẽ catioyupʉ Felipe, topʉ ãcʉ̃.

8 Tie cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, bʉtioro ʉseaniñuparã ti macã macããna yua.

9 Ti macãrẽ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Simón cawãmecʉcʉ cajʉ̃goyepʉre cũmurẽ bairo caáti ĩñorĩcʉ̃. Cʉ̃, Simón pʉame Samaria yepa macããna camasãrẽ, “Yʉa, caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,” na ĩtoepeyupʉ.

10 Tie cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cawãmarã, cabʉtoapʉ cʉ̃ã nipetiro caroaro majũ cʉ̃ tʉ̃goʉsayuparã. Bairo cʉ̃ tʉ̃goʉsari, atore bairo ĩnucũñuparã camasã: “Ãnia, Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cacʉ̃goʉ majũã ãcʉ̃mi,” ĩ tʉ̃goñañuparã.

11 Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goyuparã ape wãme mena yoaro cʉ̃ caátito ĩñorĩjẽ jʉ̃gori.

12 Bairo cʉ̃rẽ catʉ̃gomirĩcãrã yua, Felipe caroa quetire cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃gori, cʉ̃ pʉamerẽ caroaro tʉ̃goʉsayuparã. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ, bairi tunu Jesucristo cʉ̃ cabairiquere cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori carõmia, caʉ̃mʉa cʉ̃ã bautiza rotiyuparã.

13 Simón cajʉ̃goyepʉ camasãrẽ caĩtomirĩcʉ̃ cʉ̃ã Felipe caroa queti, cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsayupʉ. Cʉ̃ cʉ̃ã bautiza rotiyupʉ. Bairo bautiza rotiri bero, Felipe mena áñesẽãñupʉ̃. Felipe caroa wãmerẽ cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, tʉ̃goñacõã maniásupʉ Simón cʉ̃ã.

14 Bairi yua, Felipe mena macããna apóstolea majã Jerusalẽpʉ caãna, “Samaria yepa macããna Dios yaye quetire boyama,” na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Pedro, apei Juan mena na joyuparã Samaria yepa macããna tʉpʉ.

15 Topʉ etarã, ñubueri majã catʉ̃goʉsarãrẽ Diopʉre na jẽnibojayuparã, Espíritu Santo, Dios, cʉ̃ Yeri majũrẽ na cʉ̃ joáto, ĩrã.

16 Mai, narẽ Espíritu Santo na jããẽsupʉ. Marĩ Quetiupaʉ Jesús wãme mena bautizarique jetore ásuparã mai to Samaria yepa macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ.

17 Bairi Pedro, apei Juan mena rʉpoa buire na wãmo mena ñigãpeoyuparã. Bairo na caátopʉ, Espíritu Santo, Dios Yeri majũ na jããñupʉ̃ yua.

18 Simón pʉame apóstolea majã camasã rʉpoa bui na cañigãpeoroa, Espíritu Santo cʉ̃ caatóre ĩñarĩ, apóstolea majãrẽ dinero nunigayupʉ.

19 Bairo nunigari, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ joya tie masĩrĩqũẽrẽ. Yʉ cʉ̃ã ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ yʉ wãmo mena yʉ cañigãpeoroa, Espíritu Santo cʉ̃ jãáto mʉjãã caátorea bairo ĩ, yʉ boya —na ĩñupʉ̃ Simón apóstolea majãrẽ.

20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedro pʉame: —Mʉa, dinero mena mʉ wapatiga tʉ̃goñaña Dios cʉ̃ catutuarijere. Roro mʉ tʉ̃goñaña. Bairi, ¡mʉ dinero mʉ mena to yasiáto!

21 Dios cʉ̃ caĩñajoro mʉ catʉ̃goñarĩjẽ cariape mee niña. Bairi jĩcã wãmeacã ũno Dios yerire mʉ ñemasĩẽtĩña mʉa.

22 Roro mʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnaña. Tunu bairoa Diore bʉtioro cʉ̃ jẽniña, carorije mʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ cʉ̃ camasiriyobojaparore bairo ĩ.

23 Mʉ yeri ñuẽtĩña. Caroaro cariape mʉ tʉ̃goñaẽtĩña mʉa —qũĩñupʉ̃ Pedro Simorẽ.

24 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Simón Pedrojããrẽ: —Diopʉre yʉ mʉjãã jẽnibojawa, yʉre mʉjãã caĩrõrẽ bairo to baieticõãto, ĩrã —na ĩñupʉ̃ yua.

25 Cabero to macããnarẽ marĩ Quetiupaʉ Jesús cʉ̃ caátaje na caĩñarĩqũẽrẽ, bairi tunu Dios yaye quetire na quetibʉjʉri bero, tunucoásúparã apóstolea majã Jerusalẽpʉ. Topʉ áná, capee macããrĩrẽ Samaria yepapʉ quetibʉjʉyuparã caroa quetire.

26 Cabero ángel marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cajoʉ pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Felipere: “Ácʉ́ja ape nʉgõã warua jope macãã wãã Jerusaleĩ caátí wãã, Gaza macã caetari wããpʉ.” Ti wãã pʉame desierto cayucʉmanopʉ ãñuparõ.

27 Bairo ángel cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, ti wããpʉ acoásúpʉ Felipe. Bairo ti wããpʉ eta yua, jĩcãʉ̃ Etiopía yepa macããcʉ̃rẽ bocáyupʉ. Cʉ̃ pʉame ti yepa macããcʉ̃ caãnimajũʉ̃ ãñupʉ̃. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ, ti yepa macããna quetiupao yaye dinerore caĩñaʉsaʉ ãñupʉ̃. Ti rʉ̃mʉrĩrẽ Jerusalẽpʉ Diore cañubuepeoʉ átacʉ ãñupʉ̃.

28 Bairi Jerusalẽpʉ caãniatacʉ cʉ̃ ya yepapʉ tunuácʉ́ baiyupʉ. Bairo ácʉ́ yua, cʉ̃ ya catʉricacapʉ ruiri, profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatucũrĩqũẽrẽ bueásupʉ.

29 Bairo cʉ̃ buenutuátó, atore bairo qũĩñupʉ̃ Espíritu Santo pʉame Felipere: “Tia caatʉricaacatʉ pʉame ácʉ́ja.”

30 Bairo Felipe pʉame caatʉricaacatʉ ácʉ́, tʉ̃goyupʉ Etiopía macããcʉ̃ Isaías tutire cʉ̃ cabuero. Bairo tʉ̃gori, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: —¿Mʉ cabuerijere mʉ tʉ̃gomasĩñati?

31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ pʉame: —Yʉ tʉ̃gomasĩẽtĩña yʉre caquetibʉjʉ cʉ̃ camano jʉ̃gori —qũĩñupʉ̃. Ĩ yaparo yua, Felipere cʉ̃ caatʉricacapʉ wãmʉ ájããrotiri bero, cʉ̃tʉ cʉ̃ ruirotiyupʉ.

32 Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabueataje pʉame atore bairo ĩñuparõ, Jesucristo cʉ̃ cabaipeere profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉwoaturique: “Oveja nurĩcʉ̃ camasã cʉ̃ pajĩãgarã, cʉ̃ na caneátátore bairo caʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ pajĩãgarã cʉ̃ neágarãma. Tunu bairoa cordero poa mena jutii qũẽnogarã, cʉ̃ poare na cajuaro, bʉsʉetiyami. Torea bairo caʉ̃mʉ cʉ̃ã bʉsʉetigʉmi, roro cʉ̃ na caátimiatacʉ̃ãrẽ.

33 Cʉ̃, caʉ̃mʉ caróʉ cʉ̃ caãnorẽ bairo cʉ̃ rori, cʉ̃ boyeti epegarãma. Ñe wapa mee roro cʉ̃ átigarãma. Ati yepapʉ, cʉ̃ camasãcʉti ãnie to manio joroque cʉ̃ átigarãma cʉ̃ caãni yʉtea macããna pʉame. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, roro cʉ̃rẽ na caátaje wapare cõñapeyomasĩẽcʉ̃mi,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tuti, Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabueataje.

34 Etiopía macããcʉ̃ pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Felipere: —Noarẽ ĩ quetibʉjʉgʉ bairo qũĩ quetibʉjʉ woatuyupari profeta majõcʉ: ¿Cʉ̃ majũã cʉ̃ cabaipeere qũĩñati? ¿O apei ũcʉ̃ pʉame cʉ̃ cabaipeereata qũĩñati? Yʉ quetibʉjʉya tiere. Yʉ masĩgaya yʉ cʉ̃ã —qũĩñupʉ̃.

35 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Felipe pʉame cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ nipetiro. Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabuejʉ̃goatapaʉi quetibʉjʉ ácʉ́, caroa queti Jesús yaye cʉ̃ãrẽ nipetirijere cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ Felipe.

36 Cabero jãñurĩ ria caãnipaʉre na caetaro, atore bairo qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ Felipere: —Ato niña oco. Bairi, ¿yʉre mʉ bautizagaetiyati?

37 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Felipe pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: —Cariape mʉ catʉ̃goñatutuarije nipetirije mena mʉ catʉ̃goʉsaata, mʉrẽ yʉ cabautizaro ñuña. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: —“Cariape Jesucristo, Dios macʉ̃ majũ niñami,” ñi tʉ̃goñaña —qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ Felipere.

38 Bairi yua, caatʉricare tuarotiyupʉ. Bairo tuarotiri yua, pʉgarãpʉa ruinʉcãrĩ riapʉ ásúparã. Topʉ Felipe pʉame oco mena cʉ̃ bautizayupʉ Etiopía macããcʉ̃rẽ yua.

39 Bairi yua, riapʉ caãniatana na camaátó bero, marĩ Quetiupaʉ yeri, Espíritu Santo pʉame Felipere cʉ̃ necoásúpʉ aperopʉ. Etiopía macããcʉ̃ pʉame qũĩñanemoesupʉ Felipere yua. Bairo qũĩñanemoetimicʉ̃ã, ʉseanirĩqũẽ mena ájʉ̃go ásupʉ tunu, cʉ̃ ya yepapʉ ácʉ́.

40 Cabero Felipe pʉame Azoto cawãmecʉti macãpʉ ãñupʉ̃. Topʉ ãcʉ̃, tocãnacã macããrẽ quetibʉjʉ netõñupʉ̃. Cesareapʉ caroa quetire quetibʉjʉ etayupʉ.