Acts 28 in Carapana

1 Jãã nipetiro catʉ̃nipʉ jãã capãáetapetiro, ti yucʉpoa macããna pʉame, “Ati yucʉpoa Malta cawãmecʉti poa niña,” jãã ĩ quetibʉjʉwã.

2 To macããna camasã ñujãñuwã jãã mena. Oco caocaro bʉtioro cayʉsʉaro jʉ̃gori peero, pairi peero jãã riobojawã. Riori bero, jãã piijowã, jãã jũmarotirã.

3 Mai, Pablo pʉame pee caboporijere cajeatacʉ ãnirĩ, ti peeropʉ wetĩãwĩ. Bairo cʉ̃ cawetĩã ãnipaʉa, ãña peepʉ caãniatacʉ caasirijere uwiri cawiti ácʉ́, Pablo wãmopʉ cʉ̃ bacarocayoa etawĩ. Topʉa tusacõãwĩ.

4 Ti yucʉpoa macããna pʉame, ãña Pablo wãmopʉa cʉ̃ tusarore ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: “Ãni camasã pajĩãreri majõcʉ ãcʉ̃mi. Bairi ria capairiyare canetõatacʉ nimicʉ̃ã, roro cʉ̃ caátaje wapa riacoagʉmi. Marĩ jʉ̃gũẽõ cariape caãcõ cʉ̃ cacatiro boecomo,” ãmeo ĩwã.

5 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pʉame ãñarẽ wẽẽroca tĩãwĩ peeropʉ. Bairo átiri bero, dope bairo baiemi Pablo.

6 Nipetiro to macããna pʉame, “Jicoquei cʉ̃ bipicoagaro,” ĩmiwã. “Cabipieticõãta, masĩã mano caãno tʉsaroa ñarocacũmu riacoagʉmi,” ĩ tʉ̃goñamiwã. Yoaro bairo cʉ̃ cabaipeere ĩñacoteñamirĩ yua, ricaati tʉ̃goñawã tunu: “Ãni, caʉ̃mʉ mee, jʉ̃gũẽ ũcʉ̃ nibauyami,” ĩwã.

7 To jãã caãnotʉaca ãmʉ Públio cawãmecʉcʉ, ti yucʉpoa macããcʉ̃ caãnimajũʉ̃ ya yepa. Cʉ̃, Públio pʉame caroaro mena jãã bocáwĩ. Bairi itia rʉ̃mʉ majũ jãã jʉátinemowĩ, cʉ̃ ya wiipʉ jãã caãno.

8 Tiwatoare Públio pacʉ bʉgoye, rií yopotaje mena riaʉ yosawĩ. Bairo cʉ̃ cabairo, Pablo pʉame qũĩñaʉ ámí. Cʉ̃ tʉpʉ eta, Diore jẽnirĩ bero, cariaʉre cʉ̃ rʉpoapʉ cʉ̃ wãmorĩrẽ ñigãpeowĩ. Bairo cʉ̃ caátoa, caticoami cariayecʉtimiatacʉ pʉame yua.

9 Bairo Pablo cʉ̃ caátiere tʉ̃gorã, ti yucʉpoa macããna aperã cariayecʉna cʉ̃ã cʉ̃ tʉpʉ etawã, na riayere cʉ̃ netõõrotirã etarã. Bairo na caetaro, Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena na, nipetirore na catiowĩ Pablo.

10 Bairo Pablo na cʉ̃ caátoi, capee wãmerĩ jãã átiroawã. Cabero ti yucʉpoa caãniatana cũmua capairicapʉ tunu jãã caájããrĩ rʉ̃mʉ caetaro áná, jãã cacʉ̃gopee caãno cãrõrẽ jãã nuniwã.

11 Bairi itiarã muipʉa majũ ti yucʉpoare ãnirĩ bero, cũmua õcããcã jãñurĩrẽ jãã ájããwʉ̃. Ti cũmua pʉame Alejandría macãĩ caatíataca, ti yucʉpoapʉ puebʉcʉre canetõátáca ãmʉ. Tia pʉame, caĩqũẽãpʉ aperã camasã jʉ̃gũẽã Cástor, bairi Polux cawãmecʉna na cabaurijei wãmecʉti tusawʉ.

12 Tia mena áná yua, Siracusa petapʉ jãã etawʉ. Topʉ etari, itia rʉ̃mʉ majũ jãã tuawʉ.

13 Siracusapʉ caãnimiatana catʉ̃niaca jãñurĩ jãã ápʉ́ tunu. Bairo áná yua, Regio macãpʉ jãã etawʉ. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno, wĩno ape nʉgõã warua jopei caatíe jãã etawʉ. Tie watoa áná, cabusuri rʉ̃mʉ caetaro, jãã etawʉ Puteoli cawãmecʉti macãrẽ.

14 Ti macãpʉ etarã, jãã bocáetawʉ jĩcããrã marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ. Na pʉame, “Jĩcã semana jãã mena mʉjãã tuagarã,” jãã ĩwã. Bairo bairi beropʉ jãã etawʉ Roma macãpʉre yua.

15 Mai, marĩ yarã Roma macããna pʉame merẽ tʉ̃goyupa jãã cabairijere. Bairo tie quetire catʉ̃goatana jĩcããrã maapʉ, Foro de Apio cawãmecʉtopʉ jãã bocáwʉ. Aperã Tres Tabernas cawãmecʉtopʉ jãã bocáwʉ. Bairo jããrẽ na cabocáro ĩñarĩ, Pablo pʉame, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniwĩ Diore. Tʉ̃goña yeri tutuanemo joroque cʉ̃ áma.

16 Bairi Roma macãpʉ jãã caetaro bero yua, to macããna quetiuparã pʉame Pablore noo cʉ̃ caboripaʉpʉ cʉ̃ ãnirotiwã. Bairãpʉa, jĩcãʉ̃ soldaure qũĩñaricanʉgõ rotiwã.

17 Itia rʉ̃mʉ Roma macãpʉ jãã caetaatato bero, Pablo pʉame ti macã macããna caãnimajũrãrẽ na piijowĩ. Cabero cʉ̃ tʉpʉ na caneñapetietaro bero ĩña, atore bairo na ĩwĩ: —Yʉ yarã tʉ̃goya: Marĩ yarã judío majãrẽ jĩcã wãmeacã ũno roro na yʉ ápewʉ. Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caátiãnajẽrẽ bairo marĩ caátinucũrĩjẽ cʉ̃ãrẽ jĩcã wãmeacã ũno yʉ bʉsʉpaiepʉ. Bairo yʉ caáperimiatacʉ̃ãrẽ, judío majã Jerusalén macããna yʉre ñerĩ, yʉ jowã romano majãrẽ.

18 Romano majã pʉame yʉ cabairijere jẽniña yaparori bero, “Pablo ñe ũnie buicʉperiyami. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña,” ĩrĩ, yʉ wiyogamiwã.

19 Bairo yʉre na cawiyogamiatacʉ̃ãrẽ, Jerusalén macããna judío majã pʉame bairo na caáto boema. Bairo na caboeto ĩñarĩ yua, “Emperador romano yʉ cabairijere cʉ̃ caĩñabesero roquere yʉ boya,” na ñiwʉ̃. Yʉ ya poa macããna na caátiere yʉ cabʉsʉjãgarije camanimiatacʉ̃ãrẽ, bairo na ñiwʉ̃.

20 Bairi yua, ãmerẽ mʉjããrẽ yʉ piijoápʉ, mʉjããrẽ ĩña, mʉjãã mena bʉsʉgʉ. Marĩ israelita majãrẽ Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ cariape yʉ catʉ̃goʉsarije wapa ati wẽẽrĩ cõmee wẽẽrĩ cadena mena jiyaricʉ yʉ ãniña —na ĩwĩ Pablo Roma macããna judío majã caãnimajũrãrẽ.

21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩwã: —Jĩcã carta papera ũnorẽ judea yepa macããna judío majã mʉ cabairijere jãã quetibʉjʉ joñaẽtĩñama. Tunu bairoa marĩ yarã judío majã ti yepapʉ caatíatana cʉ̃ã mʉ cabairijere jĩcã wãme ũno bʉsʉpaietinucũñama.

22 Bairãpʉa, atore bairo jãã tʉ̃gonucũña: “Camasã nipetiropʉ macããna bʉsʉpairã átiyama cawãma poare, ricaati catʉ̃goñarĩ majãrẽ,” ĩrĩqũẽ jetore jãã tʉ̃gonucũña. Bairi dope bairo mʉ caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ jãã mʉ caquetibʉjʉro jãã tʉ̃gogaya —qũĩwã Pablore.

23 Bairo qũĩ yaparo yua, jĩcã rʉ̃mʉ Pablo na cʉ̃ cabʉsʉpa rʉ̃mʉrẽ besewã. Cabero ti rʉ̃mʉ caetaro, capããrã camasã Pablo cʉ̃ caãni wii tʉpʉ neñaetawã. Bairo na caneñaetaro bero, Pablo pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre, cabusuripaʉ caãno narẽ cabuejʉ̃goatacʉ ñamicã caãnopʉ na buejãnawĩ. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairi tunu profeta majã ãnana na cawoatucũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ na ĩña quetibʉjʉwĩ, Jesucristo, Mesías cʉ̃ caãnierẽ cariape na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ.

24 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro, jĩcããrã tiere cariape tʉ̃gowã. Aperã cariape tʉ̃goema.

25 Bairo jĩcãrõrẽ bairo cariape catʉ̃goena ãnirĩ Pablo tʉpʉ caneñamiatana ti wiiri witijʉ̃goámá. Pablo pʉame atore bairo na ĩnemowĩ: —Espíritu Santo mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽ cariapea ãñupã. Atore bairo na ĩñupĩ profeta Isaías jʉ̃gori:

26 ‘Ati yepa macããnarẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉ ñesẽãʉ̃jã: Ati yepa macããna yʉ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama.

27 Ati macã macããna na yeripʉ catʉ̃goñamasĩgaetoi, cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa caãmoo cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ yaye quetire tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Na yeripʉre tʉ̃goñamasĩẽtĩñama na yʉ caquetibʉjʉgamirĩjẽrẽ. Bairi, “Jãã mʉ netõõwã,” ñietinucũñama,’ qũĩ rotiyupi Espíritu Santo mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽ Isaías ãnacʉ̃rẽ.

28 Bairi mʉjãã judío majã, mʉjãã catʉ̃gogaetie bui, ati rʉ̃mʉi judío majã caãmerã pʉamerẽ yʉ quetibʉjʉjʉ̃goágʉ camasãrẽ Jesucristo jʉ̃gori Dios cʉ̃ canetõõgarijere. Na pʉame roque tʉ̃goʉsagarãma —na ĩwĩ Pablo.

29 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Roma macããna judío majã na majũ jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goetiri, ãmeo bʉsʉrique netõrĩ ti wiire witiámá.

30 Pablo pʉame pʉga cʉ̃ma majũ ãmi, aperã dinero bori cʉ̃ na cawasocũrĩcã wiire. Ti wiipʉ ãcʉ̃, nipetiro cʉ̃rẽ caĩñarã etanucũrãrẽ ʉseanirĩqũẽ mena na bocánucũwĩ.

31 Ti macãpʉ ãcʉ̃, uwiricaro mano cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije mena camasãrẽ na quetibʉjʉ ãninucũwĩ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre. Tunu bairoa aperã ẽñotaricaro mano marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cʉ̃ caãnierẽ na bueãninucũwĩ Pablo. Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.