Acts 10 in Carapana

1 Cesarea macãpʉre ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Cornelio cawãmecʉcʉ. Romano yaʉ, pajĩãrĩ majã poa Italiano cawãmecʉti poa quetiupaʉ capitán ãñupʉ̃.

2 Cʉ̃ pʉame caʉ̃mʉ cañuʉ ãñupʉ̃. Cʉ̃ pũnaa, bairi cʉ̃ nʉmo mena jĩcãrõ Diore qũĩroarã cʉ̃ basapeonucũñuparã. Tunu bairoa pairo dinerore na jõnucũñupʉ̃ judío majãrẽ, na jʉácʉ. Bairi tocãnacãnia Diore cʉ̃ jẽninucũñupʉ̃.

3 Bairi yua, jĩcã rʉ̃mʉ tres de la tarde caãno ñubueãcʉ̃ cʉ̃ caáto, qũẽguericarore bairo apeire qũĩñañupʉ̃: Caroaro majũ qũĩñañupʉ̃ ángel, Dios cʉ̃ cajoʉ cʉ̃ tʉpʉ cʉ̃ caetarore. Cʉ̃tʉ etari yua, ángel pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: “¡Cornelio!”

4 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Cornelio pʉame qũĩñacõã maniásupʉ. Bairo qũĩñarĩ yua, uwimicʉ̃ã, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Cornelio: “Yʉ Quetiupaʉ, ¿ñerẽ yʉ caátore mʉ boyati?” Atore bairo qũĩñupʉ̃ ángel pʉame tunu: “Dios cʉ̃rẽ mʉ cajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goyami. Tunu bairoa cabopacarãrẽ mʉ cajʉátiere ĩñajesoyami.

5 Bairi mʉ mena macããna jĩcããrã ũnarẽ na árotiya. Na pʉame Simón, cʉ̃ã, tunu Pedro cawãmecʉcʉ, Jope macãpʉ caãcʉ̃rẽ na piirápáro.

6 Cʉ̃, Pedro pʉame, apei Simón cawãmecʉcʉ waibʉtoa aserire cabopori majõcʉ ria capairiya tʉ̃ni caãcʉ̃ ya wiipʉ niñami,” qũĩñupʉ̃ ángel Corneliore.

7 Cʉ̃rẽ cabʉsʉ ãniátacʉ ángel cʉ̃ caátó bero, cʉ̃ ʉ̃mʉa pʉgarã, apei jĩcãʉ̃ soldau cañuʉ canʉcʉ̃bʉgoʉ, petiro cʉ̃ caĩroaʉ mena, na piijoyupʉ Cornelio.

8 Bairo na piijori, nipetirije cʉ̃ caĩñaatajere na quetibʉjʉ yaparori bero, na joyupʉ yua Jope macãpʉ.

9 Cabusuri rʉ̃mʉ pasaribota majũ caãno ti macã tʉ̃ni maapʉ na caánutuátó, Pedro pʉame wii buipʉ wãmʉ ásúpʉ, Diore jẽniácʉ́.

10 Bairo jẽniãcʉ̃, Pedro pʉame queyari ʉgagamiñupʉ̃. Bairi cʉ̃ caʉgapeere na caqũẽnotoye, qũẽguericarore bairo apeye ũnierẽ ĩñañupʉ̃:

11 Cʉ̃ caĩñajoata, ʉmʉrecóo pããnʉcãcoasuparo. Bairo capããrõ yua, jutii asero capairi aserore bairo cabauri asero ruiasúparo. Ti asero pʉame baparicãnacãpaʉ jiyarica asero rocayoa ruiasúparo Pedro tʉpʉ.

12 Ti aseropʉ yosayuparã nipetiro waibʉtoa caãna cãrõ yepa macããna. Bairi nipetiro ãña ũna, aperã cawʉrã cʉ̃ã nipetiro ãñuparã ti asero buipʉre.

13 Pedro pʉame yua, atore bairo tʉ̃goyupʉ: “Pedro, wãmʉnʉcãña. Waibʉtoare pajĩãrĩ ʉgaya,” caĩbʉsʉocajorijere.

14 Bairo caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame atore bairo ĩñupʉ̃: “Yʉ Quetiupaʉ, yʉ ʉgaetigʉ. Ãnoa moena jãã, judío majã, jãã caʉgaena niñama.”

15 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, atore bairo bʉsʉrique qũĩnemoñuparõ tunu: “Caroarã Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrãrẽ, ‘Moena niñama,’ ĩẽtĩcõãña.”

16 Itiani majũ ti aserore cʉ̃ áti ĩñoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩñorõ bero yua, wãmʉcoásúparo ti asero tunu ʉmʉrecóopʉ.

17 Pedro pʉame ti asero cawãmʉátó bero, bʉtioro tʉ̃goñañupʉ̃. “¿Dope bairo ĩgaro to baiupari yʉ caĩñaataje?” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñaãno, Cornelio cʉ̃ cajoatana pʉame Simón waibʉtoa aserire caqũẽnorĩ majõcʉ ya wiire jẽniña macãñuparã. Bairo bairi cʉ̃ ya wii jope tʉpʉ etayuparã.

18 Bairo etarã yua, bʉsʉrique tutuaro mena, “¿Ati wii Simón Pedro cʉ̃ caãni wii to ãniñati?” ĩ jẽniñañuparã.

19 Pedro mai, cʉ̃ caĩñaatajere cʉ̃ catʉ̃goña ãninucũrõ, Espíritu Santo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: “Caʉ̃mʉa itiarã mʉrẽ macãrã átiyama.

20 Wãmʉnʉcãrĩ ruiácʉ́ja na tʉpʉ. Yʉa, na yʉ joapʉ. Bairi caroaro mena na mʉ bocágʉ,” qũĩñupʉ̃ Espíritu Santo Pedrore.

21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame ruiáti, na eta, atore bairo na ĩñupʉ̃ caʉ̃mʉarẽ: —Yʉa, yʉ ãniña mʉjãã camacãʉ̃. ¿Dope bairo átiraná mʉjãã baiati?

22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã: —Cornelio cawãmecʉcʉ soldaua quetiupaʉ capitán jãã joami. Cornelio pʉame cariape caácʉ niñami. Diore caĩroanucũʉ̃ niñami. Mʉ yarã judío majã cʉ̃ã Corneliore qũĩroari cʉ̃ bonucũñama. Bairi ángel pʉame atore bairo qũĩũpʉ̃ Corneliore: “Pedrore cʉ̃ piijorotiya. Mʉ ya wiipʉ cʉ̃ apáro. Bairo cʉ̃ caetaro, cʉ̃ caquetibʉjʉpeere tʉ̃gopeoya,” qũĩũpʉ̃ ángel Corneliore —qũĩñuparã cʉ̃ cajoricarã Pedrore.

23 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame cʉ̃ caãni wiire na jããrotiyupʉ. Ti ñamirẽ cʉ̃ mena tuayuparã. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno acoásúpʉ Pedro na mena yua. Cʉ̃ mena bapacʉti ásúparã jĩcããrã Jope macã macããna Jesucristore catʉ̃goʉsarã cʉ̃ã.

24 Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ etayuparã Cesarea macãpʉ. Cornelio pʉame jĩcããrã cʉ̃ yarã mena, bairi aperã cʉ̃ baparã majũ, cʉ̃ capiijoatana mena na coteyuparã Pedrojããrẽ.

25 Pedro ti wii cʉ̃ caetaro tʉ̃go, Cornelio pʉame cʉ̃ bocáʉ witiásúpʉ jopepʉ. Bairo qũĩñarĩ yua, rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayupʉ Cornelio Pedrore.

26 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, cʉ̃ tʉ̃gãwãmʉorĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedro: —Yʉ cʉ̃ã, mʉrẽã bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi wãmʉnʉcãña.

27 Bairo qũĩrĩ, jãásupʉ Pedro Cornelio mena. Ti wii pupeapʉ etaʉ, na etayupʉ Pedro aperã capããrã camasã caetayuatanarẽ.

28 Topʉ na etari, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedro: —Jãã, judío majãrẽ, “Aperã mena bapacʉpericõãña. Na wiiripʉ áñesẽãẽtĩcõãña,” jãã ĩnucũñama jããrẽ cajʉ̃goñubueri majã. Merẽ mʉjãã masĩrã tiere. Bairo jãã, judío majã, jãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame atore bairo ñi quetibʉjʉami: “Caroarã Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrãrẽ, ‘Moena niñama,’ ĩẽtĩcõãña nipetirore,” ñiami.

29 Bairi judío majõcʉ nimicʉ̃ã, jicoquei yʉre mʉjãã capiijoatajere tʉ̃gori yʉ atíapʉ. Bairi, ¿dope caátipaʉ ĩrã, yʉre mʉjãã piijoati? Yʉ masĩgaya tiere —na ĩñupʉ̃ Pedro.

30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Cornelio pʉame Pedrore: —Baparicãnacã rʉ̃mʉ netõña ato yʉ wii ãcʉ̃, ati hora ũnoa ʉgarique betiri Diore yʉ cañubueãniatato bero. Bairo yʉ cajẽniãno yua, caãno tʉsaroa jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ asiyarije cajutii jãñaátacʉ yʉ tʉpʉ buiaetaamí.

31 Bairo buiaetari yua, atore bairo yʉ quetibʉjʉami: “Cornelio, Dios, cʉ̃rẽ mʉ cajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goyami. Tunu bairoa cabopacarãrẽ mʉ cajʉátiere ĩñajesoyami.

32 Bairi mʉ mena macããna jĩcããrãrẽ na piirotijoya Simón Pedro Jope cawãmecʉti macãpʉ caãcʉ̃rẽ. Cʉ̃, Simón Pedro pʉame, apei Simón waibʉtoa aserire caqũẽnorĩ majõcʉ capairiya ria tʉ̃nipʉ caãcʉ̃ ya wiipʉ niñami,” ñi quetibʉjʉami cʉ̃ pʉame.

33 Bairo yʉre caʉ̃mʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, jicoquei mʉrẽ yʉ macãrotijoapʉ. Bairi mʉ pʉame caroaro mena jãã tʉpʉre mʉ atíupa. Ãmerã yua, nipetiro Dios cʉ̃ caĩñajorore marĩ ãniña. Bairi atopʉ nipetiro neñarĩ mʉrẽ jãã coteapʉ, marĩ Quetiupaʉ mʉrẽ cʉ̃ caĩrotirijere tʉ̃gogarã —qũĩñupʉ̃ Cornelio Pedrore.

34 Bairo Cornelio cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ Pedro: —Ãmerẽ yʉ tʉ̃goña masĩña yua. Marĩ tocãnacãʉ̃pʉrea judío majã, bairi judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ marĩ mai ĩñañami Dios.

35 Dios ʉseanirĩqũẽ mena ĩñañami tocãnacã poa macããna camasã cʉ̃rẽ caroaro caĩroarãrẽ, caroa macããjẽrẽ caátiãnarẽ.

36 Mai, Dios pʉame Israel poa macããnarẽ na quetibʉjʉyupi, Jesucristo jʉ̃gori caroa macããjẽ quetire tʉ̃gori caroaro na ãnimasĩõ joroque ĩ. “Cʉ̃, Jesucristo camasã nipetiro Quetiupaʉ nigʉmi,” ĩcũñupĩ Dios.

37 Mʉjãã, merẽ mʉjãã masĩrã judío majã jãã caãni yepapʉ cabairiquere. Juan camasãrẽ quetibʉjʉri cʉ̃ cabautizaro beropʉ Jesús pʉame caroa quetire quetibʉjʉ jʉ̃gowĩ Galilea yepapʉ.

38 Dios pʉame cʉ̃, Jesús Nazaret macããcʉ̃rẽ catutuaʉ, ñe ũnie Espíritu Santo cʉ̃ masĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ cʉ̃ ásupi. Merẽ mʉjãã masĩrã tiere. Bairi Jesús pʉame caroa wãmerẽ átiñesẽãwĩ. Tunu bairoa wãtĩ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori camasã roro cabairãrẽ na catiowĩ Jesús. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori tore bairo átimasĩwĩ Jesús.

39 “Bairi jãã nipetirije Jesús Jerusalén, bairi Judea yepapʉ cʉ̃ caátajere caĩñarĩcãrã jãã ãniña. Bairo cʉ̃ cabueñesẽãrõ bero yua, cʉ̃ pajĩãrocawã. Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturocawã, cʉ̃, Jesure yua.

40 Bairo cʉ̃ na caátirocamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame itia rʉ̃mʉ bero tunu cʉ̃ catioyupi. Bairo cʉ̃ cacatioro bero, Jesús pʉame jãã tʉpʉ buiaetawĩ tunu.

41 Baipʉa, nipetiro camasãrẽ na buia ĩñoemi. Jãã jetore buiaetawĩ, Dios, ‘Yʉ macʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere caquetibʉjʉnetõparã,’ cʉ̃ caĩweyoricarã jetore. Bairo Jesús tunu cʉ̃ cacatiro bero, cʉ̃ mena ʉga, eti, jãã ápʉ. Cʉ̃rẽ caĩñarĩcãrã jãã ãniña.

42 Cʉ̃, Jesua, jãã quetibʉjʉ rotijowĩ camasãrẽ, cʉ̃ pacʉ Dios pʉame ãme cacatirã, aperã cariaricarã cʉ̃ãrẽ caĩñabesei majũ cʉ̃ cʉ̃ cacũrĩjẽrẽ na masĩáto ĩ.

43 Merẽ nipetiro profeta majã ãnana Jesús cʉ̃ cabaipeere quetibʉjʉ cũñañupã. Bairi Jesure noa ũna cariape catʉ̃goʉsari majã pʉame Jesús jʉ̃gori ñe ũnie carorije cacʉ̃goenarẽ bairo na catuapeere quetibʉjʉ cũñañupã profeta majã ãnana,” na ĩñupʉ̃ Pedro Corneliojããrẽ.

44 Mai, Pedro narẽ cʉ̃ cabʉsʉrecomacãcʉtoa, Espíritu Santo pʉame, Pedro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã nipetirore na etayupʉ.

45 Bairi yua, judío majãrẽ bairo caãna catʉ̃goʉsari majã Pedro mena caatíatana pʉame tʉ̃gocõã maniásuparã, Espíritu Santo aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ cajããmasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ yua.

46 Bairo Espíritu Santo na cʉ̃ cajããrõ yua, na pʉame apeye bʉsʉriquere na cabʉsʉro tʉ̃goyuparã. Tunu bairoa Diore qũĩroari, cʉ̃ na cabasapeorije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goyuparã.

47 Bairi yua, Pedro pʉame atore bairo cʉ̃ mena macããnarẽ na ĩñupʉ̃: —Dios, Espíritu Santo, cʉ̃ Yeri majũrẽ na joyami ãnoa cʉ̃ãrẽ, marĩ judío majãrẽ cʉ̃ cajoricarorea bairo. Bairi, “Na bautizaeticõã rotiya ãnoarẽ,” marĩ ĩ masĩẽtĩña Espíritu Santore na cacʉ̃goro jʉ̃gori —na ĩñupʉ̃ cʉ̃ baparãrẽ Pedro.

48 Bairi yua, na bautiza rotiyupʉ Jesucristo wãme mena. Bairo na caáto bero yua, Pedrore cʉ̃ tuarotiyuparã Corneliojãã pʉame nocãnacã rʉ̃mʉ ũno na tʉre.