Matthew 5:22 in Akoose 22 Boŋ nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, kénzɛ́ɛ́ awě alǐŋné mwǎnyaŋ bétə́ŋgɛ́né mɔ́ akáad. Kénzɛ́ɛ́ awě ǎsyə̄ŋ mwǎnyaŋ bɛ́pɛɛ́n mɔ́ á kóte e bad bémbáá békáád mɔ́. Kénzɛ́ɛ́-ʼɛ awě ǎchəg mwǎnyaŋ aá, ‘Edimdim é chǒm chɛ́n’, béhɛle bébwém mɔ́ á dǔ-á-muú.
Other Translations King James Version (KJV) But I say unto you, That whosoever is angry with his brother without a cause shall be in danger of the judgment: and whosoever shall say to his brother, Raca, shall be in danger of the council: but whosoever shall say, Thou fool, shall be in danger of hell fire.
American Standard Version (ASV) but I say unto you, that every one who is angry with his brother shall be in danger of the judgment; and whosoever shall say to his brother, Raca, shall be in danger of the council; and whosoever shall say, Thou fool, shall be in danger of the hell of fire.
Bible in Basic English (BBE) But I say to you that everyone who is angry with his brother will be in danger of being judged; and he who says to his brother, Raca, will be in danger from the Sanhedrin; and whoever says, You foolish one, will be in danger of the hell of fire.
Darby English Bible (DBY) But *I* say unto you, that every one that is lightly angry with his brother shall be subject to the judgment; but whosoever shall say to his brother, Raca, shall be subject to [be called before] the sanhedrim; but whosoever shall say, Fool, shall be subject to the penalty of the hell of fire.
World English Bible (WEB) But I tell you, that everyone who is angry with his brother without a cause shall be in danger of the judgment; and whoever shall say to his brother, 'Raca{"Raca" is an Aramaic insult, related to the word for "empty" and conveying the idea of empty-headedness.}!' shall be in danger of the council; and whoever shall say, 'You fool!' shall be in danger of the fire of Gehenna{Gehenna is another name for Hell that brings to mind an image of a burning garbage dump with dead bodies in it.}.
Young's Literal Translation (YLT) but I -- I say to you, that every one who is angry at his brother without cause, shall be in danger of the judgment, and whoever may say to his brother, Empty fellow! shall be in danger of the sanhedrim, and whoever may say, Rebel! shall be in danger of the gehenna of the fire.
Cross Reference Matthew 3:17 in Akoose 17 Ehɔ́b chɔ́-ʼɛ ámpē ébīdē ádyōb nɛ́n, “Awem Mwǎn a nlém nɛ́n, awógte mɛ menyiŋge bwâmbwam.”
Matthew 5:23 in Akoose 23 Né-ɔɔ́, nzé ekag á menyán mé mendɛ âkɛ dé abɛ Dyǒb mendɛ, boŋ ekǎmtɛ́né nɛ́n wɛɛ́ nyé mod nyêwánlɛ́né kɔkɔɔ,
Matthew 5:28 in Akoose 28 Boŋ nlâŋge nyé mɛɛ́, kénzɛ́ɛ́ awě anɔné mmwaád boŋ awémtɛ́n aá né mɔ̂nnaŋnéd mɔ́, amaá asón akáb ne ane mmwaád áwe nlém-tê.
Matthew 5:34 in Akoose 34 Boŋ nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, nyéemwág melɛ̌ ké mehɔ́g. Nyéemwág melɛ̌ á dǐn dé nkamlɛn ḿ mín, áyə̄le áhed dɔ́ɔ Dyǒb áwóó eʼdii bé nkamlɛn.
Matthew 5:44 in Akoose 44 Boŋ nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, nyédəŋ bad ábe békɔ́ɔ́ nyé, nyékânnad-tɛ ábe bétagte nyé.
Matthew 10:17 in Akoose 17 Nyétêd póndé, áyə̄le bad bɛ́bē ábe bɛ́kɛɛ́n nyé á kóte, béswādtēd nyé eʼtaŋgú áwab ndáb é mekáne.
Matthew 10:28 in Akoose 28 Nyéewógé mbwɔ́g ne moonyoŋ awě ahɛle awúú ekob é yə̌l, boŋ eéhɛ̄lēʼ edəə́dəŋ awúu. Boŋ nyébáa Dyǒb áde áhɛle ábébéd ekob é yə̌l, abébéd-tɛ edəə́dəŋ á dǔ-á-muú.
Matthew 11:18 in Akoose 18 Áyə̄le, Jɔnɛ abédé, eéyɔkeʼaá ndyééd adyɛ́, eemwágeʼaá-ʼɛ mǐm, béhɔ̄bē bán, ‘Edəə́dəŋ é mbéb édé mɔ́ áte.’
Matthew 12:24 in Akoose 24 Boŋ áde Befarisia béwógé nɛ̂, bénhɔ̄b bán, “Saá ngíne eche Bɛlzɛbulɛ awě akamlan eʼdəə́dəŋ bé mbéb chɔ́ɔ ábɛnlaadté âbíded bad eʼdəə́dəŋ bé mbéb áte-yɛ?”
Matthew 17:5 in Akoose 5 Eépedɛɛ́ ké amad á nsəl boŋ mbag echě ekine áte ékūtān bɔ́. Hɛ́ɛ béwógɛɛ́ ehɔ́b ébíde á mbag-tê nɛ́n, “Awem Mwǎn a nlém nɛ́n, awógte mɛ menyiŋge. Nyéwógne mɔ́.”
Matthew 18:8 in Akoose 8 Nzé échoŋ ekáá kéʼɛ ekuu ébɛlte wɛ mbéb, esɛ́l chɔ́, épim. Édé mboŋ wɛ âkud aloŋgé ne epɛd é yə̌l tómaa wɛ âwóŋ mekáá mébɛ kéʼɛ mekuu mébɛ boŋ bébwém wɛ á muú ḿme méēdīmēʼ.
Matthew 18:21 in Akoose 21 Hɛ̂ dɔ́ɔ Petro ápédé wɛ́ɛ Yesuɛ, boŋ ásɛdté mɔ́ aá “A-Sáŋ, nzé mwǎnned abɛnle mɛ awusé póndé tɛ́ɛ́, ngen étə́ŋ ńtə́ŋgɛ́né mɔ́ alagsɛn? Kə́ə́ŋse ngen saámbé-yɛ?”
Matthew 18:35 in Akoose 35 Né-ɔɔ́, Yesuɛ ansógtɛ́n nɛ́n aá, “Nɛ̂ dɔ́ɔ Titɛ́ɛ Dyǒbɛ awě adé ámīn ábɛnlé. Nzé weélagsɛne mwǎnyoŋ ne ḿmôŋ nlém ńsyə̄ə̄l, né Dyǒb dɛ́kɔ̄gsɛ̄n wɛ ngáne ene kə̂ŋ énkɔ̄gsɛ̄nnē ane mod.”
Matthew 23:15 in Akoose 15 Ébɛ̄ɛ̄n nyé bemeléede bé mbéndé ne Befarisia ebébtéd, nyé bad bé medogké. Nyêkag meloŋ ne meloŋ âbɛl boŋ mod nhɔ́g átimɛn nyé. Boŋ nzé amaá nyé atimɛn, nyêbɛlé nyêbébéd mɔ́ nyaa echě ákwógnédé âkud nkɔ́gsɛn á dǔ-á-muú ḿme ńtómé ḿmɛ̄n ngen ébɛ.
Matthew 23:33 in Akoose 33 Nyə̌ chɛ́n! Etɔd é píí ngɛ̂n. Chán nyɛ́mwɛɛ́ nkɔ́gsɛn ń dǔ-á-muú abame?
Matthew 25:41 in Akoose 41 “Hɛ́-ʼaá álāāʼɛ́ bad ábe bédé mɔ́ á ekáá é emwɛd aá, ‘Nyésyəə mɛ á dǐd-te, nyé ábe nyékudé nkɔ́gsɛn ń Dyǒb. Nyékag á dǔ-á-muú ḿme méēdīmēʼ, ḿme Dyǒb ábóŋsɛ́né áyə̄l e Devəlɛ ne éche ángɛl.
Matthew 26:59 in Akoose 59 Bɔɔb-pɔɔ́, beprisɛ bémbáá ne bad bé káánsɛl bésyə̄ə̄l béhɛ́déʼáá bad ábe bɛ́bīd mbóŋ é metóm á nló wɛ́ɛ Yesuɛ âbɛl nɛ́n béwúu mɔ́.
Mark 9:43 in Akoose 43 Nzé échoŋ ekáá ébɛlte wɛ mbéb, esɛ́l chɔ́, épim. Édé mboŋ wɛ âkud aloŋgé áde déemaáʼ ne epɛd é yə̌l tómaa wɛ âwóŋ mekáá mébɛ boŋ bébwém wɛ á dǔ-á-muú.
Mark 14:55 in Akoose 55 Bɔɔb-pɔɔ́, beprisɛ bémbáá ne bad bé káánsɛl bésyə̄ə̄l béhɛ́déʼáá bad ábe bɛ́bīd mbóŋ é metóm á nló wɛ́ɛ Yesuɛ âbɛl nɛ́n béwúu mɔ́, boŋ bénkênkudté ké nhɔ́g.
Mark 15:1 in Akoose 1 Bǐn éʼsáŋgé-ʼaá sáŋgɛ́n, beprisɛ bémbáá, bad bémbáá bé Israɛl, bemeléede bé mbéndé ne bad bé káánsɛl embáá e bad bé Israɛl békób mbom. Bênhǎŋ Yesuɛ, bébāg-kɛ mɔ́ á mekáá wɛ́ɛ Payledɛ.
Luke 12:5 in Akoose 5 Ńláa nyé mɛɛ́, mod awe nyétə́ŋgɛ́né abáŋ, adíī ane awě nɛ́ɛ ámáá wɛ pemɛ e aloŋgé akobɛn, awóŋ-ʼɛ ngíne echě ábwémɛɛ́ wɛ á dǔ-á-muú. Ne mbále ane mɔ́ɔ nyétə́ŋgɛ́né abáŋ.
Luke 16:23 in Akoose 23 Á mbwɔ́g e kwééd wê, nhɔn ḿ mod ḿbédé á metuné-te. Hɛ́ɛ ányéné nló ámīn boŋ anyín Abrahamɛ se wíníí, ne Lazarɔsɛ áwe akéb.
John 7:20 in Akoose 20 Dɔ́ɔ ene ndun e mod ékwɛntanné mɔ́ bán, “Edəə́dəŋ é mbéb édé wɛ áte. Benzébádé béhɛde wɛ awúu?”
John 8:48 in Akoose 48 Hɛ́ɛ ábê bad bé Israɛl bétimtanné Yesuɛ bánken, “Éesaá mbále bán, sênkǎl mbále áde séhɔ́bé bán, edíi mod a Samaria, edəə́dəŋ é mbéb édé-ʼɛ wɛ áte-yɛ?”
John 11:47 in Akoose 47 Hɛ́ɛ beprisɛ bémbáá ne Befarisia béchɛ́nlé mbom ń káánsɛl. Bénhɔ̄b bán, “Cheé dɛ́bɛnlé bɔɔb? Detə́ŋgɛ́né dyam abɛl áyə̄le anɛ́n mod abɛle menyáké bwâmbwam!
John 15:25 in Akoose 25 Nɛ́n ádé âlóned eʼyale ábe éʼténlédé á mbéndé echâb bán, ‘Nzɔm ké pɔ́g enkêmbáá eche békɔ́ɔ́né mɛ.’
Acts 3:20 in Akoose 20 Nzé nyêbɛlé nɛ̂, né póndé ěpɛ̌ echě Sáŋgwɛ́ɛ́ áhɔ́ɔ́dté nyé nlém. Ene póndé-ʼaá álōmɛ̄ɛ̄ nyé Ane-awě-Béwɔ́gté, nɛ́dē Yesuɛ, awě ápwɛ́dté nyé.
Acts 5:27 in Akoose 27 Bénsɔ̄lɛ̄n bɔ́ á ndáb-te, bétíí bɔ́ áʼsō éʼ mbwɔ́g. Hɛ̂ dɔ́ɔ prisɛ ambáámbáa ábóótédé bɔ́ akáad, áláŋgé bɔ́ nɛ́n aá,
Acts 7:37 in Akoose 37 Anɛ́n Mosɛɛ mɔ́ɔ anláá bad bé Israɛl aá, ‘Dyǒb dɛ́lōmē nyé nkal éʼdəə́dəŋ awě ǎbīd átîntê echɛ̂n melemlem nɛ̂ŋgáne álómé me.’
Acts 17:18 in Akoose 18 Bɔ́ɔbɛ bad ábe bébédé á eʼpepé ábe béchə́géʼáá bán Epikurian ne Stɔik bɔ́mpē bépéntánnáá. Doŋge ásɛ́dtéʼáá bán, “Cheé anɛ́n mod awě abíde dúu múmɔ́ áhɔ́bɛɛ́ áde éebíiʼɛ́ dyamdyam?” Bémpēe béhɔ́béʼáá bán “Édé kabyánán ahɔ́be tə̂ŋgɛne myǒb mémpēe.” Béhɔ́béʼáá nɛ̂, áyə̄le áláŋgéʼáá bɔ́ tə̂ŋgɛne Yesuɛ ne mpuu.
Romans 12:10 in Akoose 10 Mod tɛ́ɛ́ ádəŋ mwǎnyaŋ ne nlém ńsyə̄ə̄l. Mod tɛ́ɛ́ ábage waáb edúbé tómaa ngáne ábagɛɛ́ eche yə̌l.
1 Corinthians 6:6 in Akoose 6 Boŋ mod atime mwǎnyaŋ akɛɛn á kóte, bad ábe béēdúbpe Dyǒb békáadte-ʼɛ búmɔ̄.
1 Corinthians 6:10 in Akoose 10 Bad ábe béchíbeʼ, bad ábe bédé ngoód, bad ábe bébágé yə̌l á amwɛ́ á mǐm, bad ábe béhɔ́be bad mekan mé mbéb á yə̌l ne bad ábe bédumne bad bwěm bɔ́ modmod béebáá á nkamlɛn ń Dyǒb.
Ephesians 4:26 in Akoose 26 Nzé nyêlíi, nyéēmwāg-sɛ meliŋgá mébɛ̄lēd nyé mbéb. Nyéēmwāg-sɛ ḿmɛ̄n meliŋgá métom epun é bǐn.
Ephesians 4:31 in Akoose 31 Nyéhûd mewêmtɛn mé mbéb mésyə̄ə̄l á nlém-tê, nyéchene-ʼɛ ekaŋ é ngíne ne meliŋgá. Nyéēsɛnléʼ, nyéesyə́ə́-ʼɛ bad ahɔ́b ádé nyéhɔ́bɛɛ́ bɔ́ mekan á yə̌l. Nyéelúmtéʼ eʼbéb bé nlém wɛ́ɛ modmod.
1 Thessalonians 4:6 in Akoose 6 Áyə̄le ádɛ́n dyam, modmod eébɛ̄nlē mwǎnyaŋ epandé atéd-tɛ chǒm éche édé échē. Sênláá nyé ḿmɛ́n mekan ngen eʼsó sêsím-mɛ nyé etúu áte nɛ́n bán Dyǒb dɛ́kɔ̄gsɛ̄n bad ábe bébɛle nɛ̂.
Titus 3:2 in Akoose 2 Éláa bɔ́ wɛɛ́ béēhɔ̄bē modmod dyam dé mbéb á yə̌l, bébáaʼ mpentɛn, bépwiited, béchedɛn-nɛ moosyəə́l yə̌l.
Hebrews 5:9 in Akoose 9 Dyǒb dêmbɛ̌l ankwognéd abɛ́-ʼɛ prisɛ ambáámbáa awě akwǒgnédé, âbɛl bad ábe béwógne mɔ́ békud eʼsoósoŋ ábe éʼdé á ngíndé ne á ngíndé.
Hebrews 12:25 in Akoose 25 Nyényîn nɛ́n bán nyéekɔ̂nlɛɛ́ Dyǒb metúu tə̂ŋgɛne dyam áde álâŋgɛɛ́ nyé. Bad ábe bénkênwógɛ́n mod awě Dyǒb dêmbanɛ́ɛ́ á nkǒŋsé-te âléb bad, bênkǔd nkɔ́gsɛn. Ngáne bênkudté nkɔ́gsɛn, syánē ámpē detə́ŋgɛ́né nkɔ́gsɛn akud nzé deewóge elébé éche ébídé ádyōb.
James 2:20 in Akoose 20 A-eyɔ́kɛ́l é mod, ehɛde wɛɛ́ bélúmed wɛ nɛ́n bán nzé mod awóó adúbe boŋ eébɛ̄lē ngáne ádê adúbe áhɔ́bɛɛ́, né ádê adúbe déesaá dyamdyam-ɛ?
James 3:6 in Akoose 6 Echém ámpē édíi nɛ̂ŋgáne muú. Édíi pɛd e yə̌l e moonyoŋ pɔ́g, ébɛleʼ mbéb ń kamlan yə̌l e moonyoŋ esyəə́l. Ébɛleʼ aloŋgé á moonyoŋ ásyə̄ə̄l abɛ́ nɛ̂ŋgáne ákóbné muú, muú ḿme ḿbídé á dǔ-á-muú, ḿme méēdīmēʼ.
1 Peter 2:23 in Akoose 23 Áde bad bésyə́ə́ mɔ́, enkêntimtɛ́nné bɔ́. Áde bétágtéʼáá mɔ́, enkênsidté bɔ́. Boŋ ambɛ̌ mésyə̄ə̄l á mekáá mé Dyǒb áde ákáadte bad bésyə̄ə̄l nyaa pɔ́g.
1 Peter 3:9 in Akoose 9 Nyéētimté mbéb áyə̄le mbéb. Nzé mod ahɔ́bé nyé dyam dé mbéb áyə̄l, nyémpē nyéehɔ́bé mɔ́ dyam dé mbéb á yə̌l, nyêkáné kánnɛ́n bán Dyǒb ánamed mɔ́, áyə̄le nnam mɔ́ɔ Dyǒb dénhɔ̄bpē aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ nyé áde âmpwɛdté nyé.
1 John 2:9 in Akoose 9 Kénzɛ́ɛ́ awě ahɔ́bé aá mɔ́dē á eʼnyínɛn bé ekíde boŋ ákɔ̄ɔ̄ mwǎnyaŋ, ene ndín e mod adíi adé á ehíntɛ́n-tê.
1 John 3:10 in Akoose 10 Chǒm éche ékooʼ syánē alúmed bad ábe bédé bǎn bé Dyǒb ne ábe bédé bǎn bé Satan édíi nɛ́n bán, bad ábe béebɛléʼ mam ḿme métə́ŋgɛ́né ne bad ábe béedəə baányaŋ bé Krǐsto, béesaá bǎn bé Dyǒb.
1 John 3:14 in Akoose 14 Dedəə́ bǎnned bé Krǐsto bémpēe, nɛ̂ dɔ́ɔ ábɛ́lé boŋ debíí bán dehǐdté ásē e ngíne e kwééd dekudé aloŋgé áde déemaáʼ. Kénzɛ́ɛ́ awě eédəə bǎnned bé Krǐsto bémpēe, alyəgé adé ásē e ngíne e kwééd.
1 John 4:20 in Akoose 20 Nzé mod ahɔ́bé aá mɔ́dəə́ Dyǒb boŋ akɔɔ́ mwǎnyaŋ a Krǐsto, ane mod akale metóm, áyə̄le mod awě eédəə mwǎnyaŋ awě ányínɛɛ́, éēhɛ̄lɛ̄ɛ̄-sɛ ádə̄ŋ Dyǒb áde éēnyīnɛ̄ɛ̄.
1 John 5:16 in Akoose 16 Nzé mod anyíné mwǎnyaŋ abɛle mbéb ḿme méepiinéd mɔ́ kwééd, atə́ŋgɛ́né akánnéd mɔ́. Dyǒb dɛ́bɛ̌ ane mod aloŋgé. Bad ábe ńhɔ́bɛɛ́ mɛɛ́ nyékânned bédíi bad ábe mbéb ḿmāb méebɛlɛ́ɛ́ boŋ échāb edəə́dəŋ éwɛ́. Mbéb ńdé ḿme ḿbɛle boŋ edəə́dəŋ éwɛ́. Nzé mod abɛlé ene ndín e mbéb meehɔ́bɛ́ɛ́ mɛɛ́ nyékânned ane mod.
Jude 1:9 in Akoose 9 Boŋ ké Maikɛlɛ, ángɛl embáá enkêntédté ne mɔ́ mwěn âsyə́ŋ Satanɛ áde búmɔ̄ bépéntánnáá tə̂ŋgɛne mod awe ǎtēd ndim ḿme Mosɛɛ. Anláá mɔ́ dásɔ̄ aá, “Sáŋgwɛ́ɛ́ ákɔ́gsɛn wɛ.”
Revelation 20:14 in Akoose 14 Bémbwēm Kwééd ne Mbwɔ́g e kwééd á edib é nzab é muú. Enɛ́n kwééd e edíb é nzab chɔ́ edé kwééd e edəə́dəŋ.