Matthew 5:19 in Akoose 19 Né-ɔɔ́, kénzɛ́ɛ́ awě abóó mbéndé pɔ́g átîntê échê mbéndé é Dyǒb, ké ene echě béwémtɛ́né bán eésaá etógnɛ́n, áyə̄gtē-ʼɛ bad bémpēe aá bébɛl melemlem, ene ndín e mod ěbɛ̄ ndimtɛne átîntê e bad ábe bédé ásē e nkamlɛn ḿ mín. Boŋ kénzɛ́ɛ́ awě abɛle ngáne mbéndé éhɔ́bé, áyə̄gtē-ʼɛ bad bémpēe âbɛl melemlem, ǎbɛ̄ etógnɛ́n bwâmbwam átîntê e bad ábe bédé ásē e nkamlɛn ḿ mín.
Other Translations King James Version (KJV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, he shall be called the least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, the same shall be called great in the kingdom of heaven.
American Standard Version (ASV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, he shall be called great in the kingdom of heaven.
Bible in Basic English (BBE) Whoever then goes against the smallest of these laws, teaching men to do the same, will be named least in the kingdom of heaven; but he who keeps the laws, teaching others to keep them, will be named great in the kingdom of heaven.
Darby English Bible (DBY) Whosoever then shall do away with one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of the heavens; but whosoever shall practise and teach [them], *he* shall be called great in the kingdom of the heavens.
World English Bible (WEB) Whoever, therefore, shall break one of these least commandments, and teach others to do so, shall be called least in the Kingdom of Heaven; but whoever shall do and teach them shall be called great in the Kingdom of Heaven.
Young's Literal Translation (YLT) `Whoever therefore may loose one of these commands -- the least -- and may teach men so, least he shall be called in the reign of the heavens, but whoever may do and may teach `them', he shall be called great in the reign of the heavens.
Cross Reference Matthew 11:11 in Akoose 11 Ne mbále, nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, mod ké nhɔ́g awě abídé á abum dé mmwaád eetómɛɛ́ Jɔnɛ, Ndusɛnɛ. Boŋ ké nɛ̂, mod awě adé ndimtɛn áyə̄le bad ábe bédé á nkamlɛn ḿ mín, adé etógnɛ́n tómaa Jɔnɛ.
Matthew 15:3 in Akoose 3 Yesuɛ ankwɛntɛ́n bɔ́ aá, “Cheé ekə́ə́ boŋ nyémpē nyéehídéʼ ngáne mbéndé e Dyǒb éhɔ́bɛɛ́ aá débɛl, á etútú éche nyéhídɛɛ́ ayə́ge ádɛ̄n děn?
Matthew 19:28 in Akoose 28 Hɛ́ɛ Yesuɛ álâŋgɛɛ́ bɔ́ aá, “Ne mbále, nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, póndé echě Mwǎn-a-Moonyoŋ ádyɛɛ́ʼɛ́ á atii dé nkamlɛn ne éche ehúmé ésyə̄ə̄l á nkǒŋsé ḿme ńhúɛʼ, nyé bad dyôm ne bébɛ ábe béhíde mɛ nyémpē nyɛ́ɛ̄dyɛɛ́ á metii mé nkamlɛn, nyékāādtē metúmbé mé Israɛl dyôm ne mébɛ.
Matthew 20:26 in Akoose 26 Boŋ éetə̂ŋgɛnɛɛ́ abɛ́ nɛ̂ átîntê echɛ̂n. Kénzɛ́ɛ́ awě ahɛde aá mɔ́bɛ̂ mod ambáá átîntê echɛ̂n, atə́ŋgɛ́né abɛ́ mbəledɛ awɛ̂n.
Matthew 23:16 in Akoose 16 “Ébɛ̄ɛ̄n nyé ebébtéd nyé bad ábe békwédé ndím, boŋ bélyə̄gtē bad bémpēe. Nyêyə́gte bán, ‘Nzé mod amwédé melɛ̌ á dǐn á Ndáb-e-Dyǒb, né nɛ̂ déesaá dyam, boŋ nzé mod amwédé melɛ̌ á dǐn á bwěm éʼ gôl ábe éʼdé áwēd-te, átə́ŋgɛ́né abɛl dyam áde ámwɛ́ɛ́né melɛ̌.’
Matthew 28:20 in Akoose 20 Nyéyə́gte-ʼɛ bɔ́ âhíd mekan mésyə̄ə̄l ḿme ńsógtɛ́né nyé. Nyébíi nɛ́n bán mɛ̌bɛ̄-ʼɛ ne nyé kə́ə́ŋ ne á asóg dé nkǒŋsé.”
Luke 1:15 in Akoose 15 Ébɛ̄ nɛ̂ áyə̄le ane mwǎn ǎbɛ̄ ndəle a mod áʼsō éʼ Sáŋgú. Eetə̂ŋgɛnɛɛ́ nɛ́ɛ ámwágkē mǐm ḿme méwag, káa chǒm ké échě éwúú áte. Edəə́dəŋ éche Ésáá élōn mɔ́ áte se á ncháátɛ́n.
Luke 9:48 in Akoose 48 Dɔ́ɔ álâŋgɛɛ́ bɔ́ nɛ́n aá, “Kénzɛ́ɛ́ awě akobé anɛ́n mwǎn á dǐn ádêm, né akobé mɛ. Kénzɛ́ɛ́-ʼɛ awě akobé mɛ, né akobé ane awě alómé mɛ. Né-ɔɔ́, ane awě adé mwǎmpīn áwɛn tîntê, né mɔ́ atómé mod ambáá abɛ́.”
Luke 11:42 in Akoose 42 “Medim ne nyé, Befarisia! Nyêtéde ké meseb ne nduu ne byaá ábíníí éʼsyə̄ə̄l bémpēe, nyêbage Dyǒb doŋge nhɔ́g átîntê e moŋge dyôm. Boŋ nyéēhɛ̄dɛ̄ɛ̄ eʼboŋ bé nlém ne edəŋge é Dyǒb alúmed. Nyêntə́ŋgɛ́né ḿmɛ́n mésyə̄ə̄l abɛl, ésebán nyêchɔbteʼ ḿmíníí.
Luke 22:24 in Akoose 24 Bembapɛɛ běn ne běn bêmbootéd asɛlɛn, béhɛdé âbíi bɔ́ mod awě adé mod ambáá áwab tîntê.
Acts 1:1 in Akoose 1 Á-Tiofilos, mod a edúbé, á kálag echě ńsébpé atel, mentěl mekan ásē ḿme Yesuɛ âmbɛnlé ne ḿme áyə́gtéʼáá bad. Ambɛ̌l ḿmɛ́n mekan bootya á póndé echě âmbootédté ḿme nsɔ́n,
Romans 3:8 in Akoose 8 Cheé-ɔ̄ syánē déēhɔ̄bɛ̄ɛ̄ nɛ́n bán, “Syánē débɛl mbéb âbɛl boŋ mboŋ ńnyînned?” Doŋge á bad béhɔ́be syánē mam mé mbéb áyə̄l bán dehɔ́bé ádê akan. Dyǒb dɛ́kɔ̄gsɛ̄n ábê bad ábe béhɔ́be nɛ̂ nyaa éche étə́ŋgɛ́né.
Romans 6:1 in Akoose 1 Chán-nɔ̄ dɛ́hɔ̄bpē bɔɔb? Édé bán débɛ̂ débɛle mbéb âbɛl boŋ nsimé ń Dyǒb ńchə́gke-ɛ?
Romans 6:15 in Akoose 15 Chán-nɔ̄ dɛ́hɔ̄bpē bɔɔb? Ngáne dédíí ásē e nsimé ń Dyǒb, nɛ́dē débɛ̂ débɛle mbéb áyə̄le deésaá ásē e mbéndé ámpē-yɛ? Aáy, éesaá nɛ̂.
Romans 13:8 in Akoose 8 Mod eewánlé modmod alúm. Alúm áde nyé mod tɛ́ɛ́ átə́ŋgɛ́né awále ádíi âdəŋ nhɔ́g ne aníníí. Kénzɛ́ɛ́ awě adəə́ waáb, né alónté mbéndé esyəə́l.
Galatians 3:10 in Akoose 10 Nyébíi-ʼɛ nɛ́n bán eʼdim éʼdé ne baásyə̄ə̄l ábe bébánné nlém nɛ́n bán ahíd á mbéndé dɔ́ɔ dɛ́bɛ̌l boŋ Dyǒb ákob bɔ́. Éténlédé á kálag e Dyǒb nɛ́n bán, “Eʼdim ne kénzɛ́ɛ́ awě eehídéʼ mbéndé ésyə̄ə̄l éche éténlédé á kálag e Dyǒb.”
Galatians 5:14 in Akoose 14 Nyébɛleʼ nɛ̂ áyə̄le nzé béládé mbéndé ésyə̄ə̄l, chǒm éche éhɔ́bɛɛ́ édíi nɛ́n, “Édəŋ mwǎnyoŋ ngáne édə́ə́ echoŋ yə̌l.”
Philippians 3:17 in Akoose 17 A-baányaŋ, nyéladtɛn nyébɛ̂ nyéhíde ḿmêm mekuu, nyénɔne-ʼɛ bad ábe bébɛle ngáne nyényīnnē ngáne sébɛ́láá.
Philippians 4:8 in Akoose 8 Âsóged a-baányaŋ, nyékamtan ábɛ́n bwěm póndé ésyə̄ə̄l. Nyékamtan kéchéé éche édé mbále, kéchéé éche ékwógnédé chǒm éche ebóó, kéchéé éche étə́ŋgɛ́né, kéchéé éche éewóo atɔ́n dé mbéb áyə̄l, kéchéé éche bad bétə́ŋgɛ́né adəŋ ne kéchéé éche nyényíné bán ébóŋnédé nyé. Nyékamtan mekan ḿme mébóó bwâmbwam ne ḿme bad béhɔ́bɛɛ́ bán mébóó. Échɛ́n ndín é mam chɔ́ɔ nyétə́ŋgɛ́né ahɛ́ á mewêmtɛn-tê póndé ésyə̄ə̄l.
1 Thessalonians 2:10 in Akoose 10 Nyêdé sé mbóŋ, Dyǒb-pɛ ámpē ádé sé mbóŋ nɛ́n, áde sébédé átîntê echɛ̂n, nyé ábe nyêdúbpé, abɛ́ dénsāŋ sé, sêbɛléʼáá mekan ḿme métə́ŋgɛ́né, sênkênwóŋ-ʼaá awusé ké ahɔ́g á yə̌l.
1 Thessalonians 4:1 in Akoose 1 A-baányaŋ sêhɔ́be ámpē nɛ́n bán, nyên'yə́gé áwɛ̄d nyaa e abɛ́ echě nyétə́ŋgɛ́né awóŋ, âbɛl boŋ nyéwóged Dyǒb menyiŋge. Enɛ́n ndín e abɛ́ chɔ́-ʼaá nyéwóó. Bɔɔb-pɔɔ́, sêcháaʼ, sêlâŋge-ʼɛ nyé á dín á Sáŋgú Yesu nɛ́n bán, nyébɛ̂ nyékɛɛneʼ enɛ́n ndín e abɛ́ áʼsō.
1 Timothy 4:11 in Akoose 11 Nyín nɛ́n wɛɛ́ mɔ́lāŋgē bad ábe bédúbpé ḿmɛ́n mekan, wɛɛ́ mɔ́yə̄gtē-ʼɛ bɔ́ mɔ́.
1 Timothy 6:3 in Akoose 3 Doŋge á bad bédé ábe béyə́gteʼ ayə́ge áde déetə̂ŋgɛne. Ádab ayə́ge déesaá melemlem ne ayə́ge áde awɛd Sáŋgú Yesu Krǐstəə áde ayə́gte bad âbɛl ngáne Dyǒb áhɛdɛɛ́.
1 Timothy 6:11 in Akoose 11 Boŋ wɛ, á-Timoti, mod a Dyǒb, báŋ ábê eʼbébtéd éʼ mekan. Nané mekan ámbīd ḿme métə́ŋgɛ́né áʼsō éʼ Dyǒb, édəŋ bad, éwɛsan póndé ésyə̄ə̄l, épwiited-tɛ.
Titus 2:8 in Akoose 8 Ényîn nɛ́n wɛɛ́ ayə́ge ádôŋ átə́ŋgéné ngáne bad béekudté etə́l âhɔ́b wɛ mam mé mbéb áyə̄l. Nɛ́n dɛ́bɛ̌l bad ábe bétə̂ŋgan wɛ bɛ́kwāg áyə̄le nɛ́n béekudté nzii âhɔ́b syánē dyam dé mbéb á yə̌l.
Titus 3:8 in Akoose 8 Enɛ́n pɔ́le echě ńhɔ́bɛɛ́ edé mbále. Nhɛde mɛɛ́ ńkoŋ nyé ḿmɛ́n mekan aláa âbɛl boŋ bad ábe bédúbpé Dyǒb bébíi ngáne bébɛlɛɛ́ mekan mé bwâm. Nɛ́n dɔ́ɔ ébóó bán débɛleʼ, nɛ̂ dɔ́-ʼaá dɛ́piinéd moosyəə́l nsyə́ŋ.
James 2:10 in Akoose 10 Kénzɛ́ɛ́ awě ahíde mbéndé boŋ abóó mbéndé pɔ́g, né abóó mbéndé ésyə̄ə̄l.
1 Peter 5:4 in Akoose 4 Áde kə̂ŋ e benɔn-bé-mbód épɛɛ́, ǎbɛ̌ nyé nsábe ḿme ńchábé ámīn. Ḿmê nsábe mɛ́bɛ̄ á ngíndé ne á ngíndé.
Revelation 2:14 in Akoose 14 Boŋ nwóó nguse e mam âhɔ́b nyé áyə̄l. Baahɔ́g bédé átîntê echɛ̂n ábe béhíde ayə́ge áde Balamɛ. Balamɛ mɔ́ anlúméd Balagɛ ngáne ásɔ̄lēdtē bad bé Israɛl á mbéb-te adyɛ́ áde bédyágéʼáá medyɛ́ ḿme bébágéʼáá myǒb mémpēe nɛ́ɛ mendɛ, ambɛ̌l-lɛ békābē mesón.
Revelation 2:20 in Akoose 20 Boŋ chǒm éche ńhɔ́bɛɛ́ nyé áyə̄l édíi nɛ́n mɛɛ́, nyéwɛsɛn mmwaád awě béchəgɛɛ́ bán Jesɛbɛlɛ. Achəge yə̌l aá mɔ́díi nkal éʼdəə́dəŋ a Dyǒb. Ayə́gteʼ, ádogné ábêm bembəledɛ ádê adúbe âkáb mesɔ́n ne âdyɛ́ medyɛ́ ḿme bébágé myǒb mémpēe nɛ́ɛ mendɛ.