Matthew 3:7 in Akoose 7 Boŋ áde Jɔnɛ ányíné nɛ́ɛ Befarisia ne Besadusia béhúɛʼɛ́ âbɛl boŋ ádusɛn bɔ́, anláá bɔ́ aá, “Píí é nyə̌ chɛ́n! Nzɛ́ɛ́ múmɔ́ aláŋgé nyé aá nkáásé ń Dyǒb ńhúɛʼ boŋ aléb-pɛ nyé aá nyékúme abáŋgé?
Other Translations King James Version (KJV) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees come to his baptism, he said unto them, O generation of vipers, who hath warned you to flee from the wrath to come?
American Standard Version (ASV) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said unto them, Ye offspring of vipers, who warned you to flee from the wrath to come?
Bible in Basic English (BBE) But when he saw a number of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said to them, Offspring of snakes, at whose word are you going in flight from the wrath to come?
Darby English Bible (DBY) But seeing many of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said to them, Offspring of vipers, who has forewarned you to flee from the coming wrath?
World English Bible (WEB) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees coming for his baptism, he said to them, "You offspring of vipers, who warned you to flee from the wrath to come?
Young's Literal Translation (YLT) And having seen many of the Pharisees and Sadducees coming about his baptism, he said to them, `Brood of vipers! who did shew you to flee from the coming wrath?
Cross Reference Matthew 5:20 in Akoose 20 Né-ɔɔ́, nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, ésebán abɛle á Dyǒb ádɛ̄n átómé áde Befarisia ne bemeléede bé mbéndé, né nyémpē nyéesɔ́nlé á nkamlɛn ḿ mín mbêd.”
Matthew 12:24 in Akoose 24 Boŋ áde Befarisia béwógé nɛ̂, bénhɔ̄b bán, “Saá ngíne eche Bɛlzɛbulɛ awě akamlan eʼdəə́dəŋ bé mbéb chɔ́ɔ ábɛnlaadté âbíded bad eʼdəə́dəŋ bé mbéb áte-yɛ?”
Matthew 12:34 in Akoose 34 Píí e nyə̌ chɛ́n! Chán nyéhɛlɛɛ́-sɛ nyêhɔ́b mekan mé bwâm, áde nyé běn nyédíí mbéb? Mam ḿme ńlóné mod á nlém-tê, mɔ́-ʼaá mébíde mɔ́ á nsəl.
Matthew 15:12 in Akoose 12 Áde áhɔ́bé nɛ̂, dɔ́ɔ ábē bembapɛɛ bépédé mɔ́ bɛnbɛn boŋ bésɛdté mɔ́ bánken, “Ebíí nɛ́n wɛɛ́ dyam áde mɔ́hɔ́bé ábébté Befarisia nlém á abum-ɛ?”
Matthew 16:6 in Akoose 6 Yesuɛ anláá bɔ́ aá, “Nyétêd póndé ne esultɛn éche Befarisia ne Besadusia.”
Matthew 16:11 in Akoose 11 Áde ńláŋgé nyé mɛɛ́ nyétédɛn esultɛn póndé, saké ewɛle chěn chɔ́ɔ ńhɔ́béʼáá. Nyétêd póndé ne esultɛn é Befarisia ne Besadusia.”
Matthew 22:15 in Akoose 15 Ébédé póndé pɔ́g echě Befarisia bênkɛɛ́ mbom, âhəge Yesuɛ, âbɛl békóbɛn mɔ́ awusé tɛ̂ŋgɛne eʼyale ábe bɛ́bīd mɔ́ á nsəl.
Matthew 22:23 in Akoose 23 Échê epun chěn doŋge á Besadusia bêmpɛ̌ wɛ́ɛ Yesuɛ. Besadusia béndūbē bán mpuu méesaá ámbīd e kwééd.
Matthew 22:34 in Akoose 34 Áde Befarisia béwógé bán nkwɛntɛn ḿme Yesuɛ âmbɛɛ́ Besadusia mêmbɛ̌l béehɛle dyamdyam ahɔ́b, bênladɛ́n áte.
Matthew 23:13 in Akoose 13 Dɔ́ɔ Yesuɛ áhɔ́bɛɛ́ aá, “Ébɛ̄ɛ̄n nyé bemeléede bé mbéndé ne Befarisia ebébtéd, nyé bad bé medogké! Nyêdibeʼ ekob é nkamlɛn ḿ mín âbɛl boŋ bad béēsɔ̄lēʼ. Nyé běn nyéesɔ́lɛ́ɛ́, nyéēmwāg-kaá bán bad bémpēe ábe béhɛde asɔ́l bésɔ̂l.
Matthew 23:33 in Akoose 33 Nyə̌ chɛ́n! Etɔd é píí ngɛ̂n. Chán nyɛ́mwɛɛ́ nkɔ́gsɛn ń dǔ-á-muú abame?
Mark 7:3 in Akoose 3 Befarisia ne bad bé Israɛl ábe bélyə́gé ásē bésyə̄ə̄l béhīdē ayə́ge áde bênkudté wɛ́ɛ ábāb betaa. Béēdyāgkē ndyééd ésebán béwóbpé mekáá nyaa echě etə́ŋgɛ́né.
Mark 8:15 in Akoose 15 Hɛ́ɛ Yesuɛ álâŋgɛɛ́ bɔ́ aá, “Nyétêd póndé ne esultɛn é Befarisia ne éche Hɛrɔdɛ.”
Mark 12:13 in Akoose 13 Bénlōm Befarisia ne bad bé epepé éche Hɛrɔdɛ âkɛ dé asɛded Yesuɛ dyam âbɛl nɛ́n békóbɛn mɔ́ awusé.
Mark 12:18 in Akoose 18 Besadusia bêmpɛ̌ wɛ́ɛ Yesuɛ. Béndūbē bán mpuu méesaá ámbīd e kwééd. Dɔ́ɔ béhɔ́bɛɛ́ bán,
Luke 3:7 in Akoose 7 Ndun e mod empɛ̌ wɛ́ɛ Jɔnɛ béhɛdé bán, ádusɛn bɔ́. Mɔ́-ʼɛ ásɛ́dté bɔ́ aáken, “Píí é nyə̌ chɛ́n! Nzɛ́ɛ́ múmɔ́ aláŋgé nyé aá nkáásé ń Dyǒb ńhúɛʼ boŋ aléb-pɛ nyé aá nyékúme abáŋgé?
Luke 7:30 in Akoose 30 Boŋ Befarisia ne bemeléede bé mbéndé bénchīm yə̌l kə́ŋne ntíi ń Dyǒb áyə̄le bémbāŋ edusɛn éche Jɔnɛ akob.)
Luke 11:39 in Akoose 39 Dɔ́ɔ Sáŋgwɛ́ɛ́ álâŋgɛɛ́ mɔ́ aá, “Nɔnéʼ, nyé Befarisia, nyêwobpe mbwendé ne dǐsɛ ámbīd e ebwɔ́g, boŋ adum á bwěm ne ebébtéd bɔ́ɔ bélóné áwɛn nlém-tê.
Luke 16:14 in Akoose 14 Befarisia bénwōg ḿmɛ́n mésyə̄ə̄l, boŋ ngáne bémbɛ̄ɛ̄ bedəŋ bé ngáb, bénswɛ̄dē mɔ́ swɛ́dtɛ́n.
Luke 18:11 in Akoose 11 “Ane Farisia antyéém á ámīn, ákânneʼ, áhɔ̄bē á nlém-tê aá ‘A-Dyǒb, nságnɛ́né wɛ. Áyə̄le nɛ́n, meésaá nɛ̂ŋgáne bad bémpēe, ábe bédume bwěm éʼ bad, ábe bébébé nlém ábum, ábe békábe mesón á ndáb e eʼwóŋgé. Nságnɛ́né wɛ áyə̄le meésáa nɛ̂ŋgáne anɛ́n nlad-é-táásɛ hɛ́n.
John 1:24 in Akoose 24 Bɔɔb-pɔɔ́ Befarisia bɔ́ɔ bénlōm ábê bad ábe bémpɛ̌ wɛ́ɛ Jɔnɛ.
John 7:45 in Akoose 45 Kə́ə́ŋne ásɔ̄g bembəledɛ bé Ndáb-e-Dyǒb bêntǐm wɛ́ɛ beprisɛ bémbáá ne Befarisia. Hɛ́ɛ beprisɛ bémbáá ne Befarisia bésɛdtɛɛ́ bɔ́ bánken, “Cheé ékə́ə́ boŋ nyéepɛɛne mɔ́ hɛ́n?”
John 8:44 in Akoose 44 Nyêdíi bǎn ábe echɛn sáŋ, Satanɛ, ḿme mewêmtɛn mɔ́-ʼaá nyédə́ə́ ahíd. Se á mbooted, adíi ane awě awúɛʼ bad, eékwógnédɛ́ɛ́ mbále mbêd, áyə̄le mbále eésaá mɔ́ áte. Nzé akale metóm, né abɛle ḿme nsɔ́n áyə̄le adíi nkal a metóm, abɛ́-ʼɛ sáá a metóm.
John 9:40 in Akoose 40 Áde doŋge á Befarisia ábe bɔ́ɔbɛ Yesuɛ bémbɛ̄ áhed béwógé nɛ̂, bênsɛdéd mɔ́ bánken, “Sêdúbpé bán, weehɔ́bɛ́ɛ́ wɛɛ́ sémpē sêkwedé ndím?”
Acts 4:1 in Akoose 1 Petro bɔ́ Jɔn bédíi békánléʼáá bad mekan, dɔ́ɔ nguse é beprisɛ ne mod ambáá a plûsɛ a Ndáb-e-Dyǒb, ne nguse e Besadusia bépédé wɛ́ɛ bémbɛ̄ɛ̄.
Acts 5:17 in Akoose 17 Ene póndé-ʼɔɔ́ prisɛ ambáámbáa ne échē echoŋ é bad nɛ́dē, bad bé epepé é Besadusia bémbɛ̄ kɔ́njí bwâmbwam ne bembapɛɛ bé nlómag.
Acts 15:5 in Akoose 5 Boŋ doŋge á bad ábe bédúbpé Yesuɛ ábe bémbē epepé éche Befarisia béntyēēm ámīn, béhɔ́b bán, “Bétə́ŋgɛ́né bad ábe béesɛ̌ bad bé Israɛl ábɛ bédúbpé Yesuɛ ayag, béláá-ʼɛ bɔ́ bán bétə́ŋgɛ́né mbéndé éche Mosɛɛ ahíd.”
Acts 20:31 in Akoose 31 Né-ɔɔ́, nyétêd póndé nyékamtan-nɛ nɛ́n bán ń'yə́gtéʼáá nyé moosyəə́l nkuu ne mǔte á etûn é mwɛ̌ ńláán á metake-tê.
Acts 23:6 in Akoose 6 Áde Paalɛ anyíné aá átîntê e echoŋ é bad éche ébédé áhed, baahɔ́g bédé bad bé epepé é Sadusia ábíníí-ʼɛ bédé bad bé epepé é Farisia, anchə́géd ehɔ́b aláá bad bé káánsɛl aá, “A-baányaŋ, ndíi mod a epepé é Farisia mbɛ́-ʼɛ mwǎn a mod a epepé é Farisia. Ndé á nkáásé hɛ́n áyə̄le nɛ́n nsumé nlém nɛ́n mɛɛ́ bad ábe béwédé bɛ́puú ámpē.”
Acts 26:5 in Akoose 5 Bélyɔ́gé mɛ abíi. Nzé bédə́ə́-ʼɛ, né běn béhɛlé bébíd mbóŋ nɛ́n bán se á mbooted, mbédé mod a epepé éche éhídeʼ ḿmɛ̄d mekan mé Dyǒb ámbīd nyaa echě ewúú áte. Nhídeʼ ngáne mod a epepé é Befarisia átə́ŋgɛ́né abɛl.
Romans 1:18 in Akoose 18 Dyǒb álûmteʼ ḿmē meliŋgá. Mébídé ádyōb tə̂ŋgɛne mbɛltéd mé mbéb ḿme bad bébɛlɛɛ́ ne eʼbébtéd éʼ mekan ábe bad bébɛlɛɛ́. Ḿmê mbɛltéd mé mbéb ńkə́əʼ bad âhíd mbále.
Romans 5:9 in Akoose 9 Dekǒbnédé áʼsō éʼ Dyǒb áyə̄le mekií ḿme Yesuɛ ḿme mésyɔ́gké á nló ḿmɛ̄d. Nzé mekií ḿme Yesuɛ ḿme mésyɔ́gké á nló ḿmɛ̄d mébɛ́lé dekǒbnédé áʼsō eʼ Dyǒb, nɛ́n déēlūmtɛ̄ɛ̄ syánē bán Krǐstəə ǎtōm syánē asoŋ nɛ̂ ásē e meliŋgá mé Dyǒb-ɛ?
1 Thessalonians 1:10 in Akoose 10 Béhɔ́be-ʼɛ ngáne nyésinɛɛ́ epɛ éche Mwǎn a Dyǒb awě abíde ádyōb. Ane Mwǎn a Dyǒb, Yesuɛ, awě asooʼ syánē ásē e nkɔ́gsɛn ń Dyǒb ḿme ńhúɛʼ, mɔ́ɔ̄ Dyǒb dêmpuúdté.
2 Thessalonians 1:9 in Akoose 9 Ǎkɔ̄gsɛ̄n bɔ́ ne metake ḿme mɛ́bɛ̄ á ngíndé ne á ngíndé. Béebáá wɛ́ɛ Sáŋgwɛ́ɛ́ ádíí, béenyín-naá ngáne éche ehúmé épédé achab ámīn.
Hebrews 6:18 in Akoose 18 Né-ɔɔ́ Dyǒb ábágé syánē mekan mébɛ ḿmě méehəŋlán áyə̄le Dyǒb déehɛlɛ́ɛ́-sɛ ákal metóm. Abagé syánē akag, amwɛ́-ʼɛ melɛ̌. Abɛlé nɛ̂ âbɛl syánē awě dekií áwē âbɛl ákəə syánē, déwôŋ eʼwéd bé nlém, désum-mɛ nlém ne mekan ḿme áhɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ syánē.
Hebrews 11:7 in Akoose 7 Adúbe dɔ́ɔ dênkə̌ŋ boŋ Noa awógɛ́n Dyǒb áde Dyǒb dénlāāʼɛ́ mɔ́ mam ḿme mɛ́bɛnléd áʼsō éʼ póndé. Kénɛ́ɛ édíí bán póndé eched enkênyínɛ́nné ḿmê mekan dǐd, ambɛ̌l ngáne Dyǒb dénlāāʼɛ́ mɔ́. Anlóŋ bɔ̌lɛ éʼmbáámbáa. Áwēd-te dɔ́ɔ bɔ́ɔbɛ ádē abum á ndáb bénsɔ̄nlē békūd-tɛ eʼsoósoŋ áde mendíb ménlōnnē nkǒŋsé áte ńsyə̄ə̄l boŋ chǒm ésyə̄ə̄l éhó. Abɛl áde Noa âmbɛnlé nɛ̂, dénlūmēd bán mbɛltéd ḿ bad bé nkǒŋsé ńdé mbéb. Adúbe pɛn áde Noa ánwōŋgē dêmbɛ̌l Dyǒb déntēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě abɛle mekan ḿme métə́ŋgɛ́né.
1 John 3:10 in Akoose 10 Chǒm éche ékooʼ syánē alúmed bad ábe bédé bǎn bé Dyǒb ne ábe bédé bǎn bé Satan édíi nɛ́n bán, bad ábe béebɛléʼ mam ḿme métə́ŋgɛ́né ne bad ábe béedəə baányaŋ bé Krǐsto, béesaá bǎn bé Dyǒb.
Revelation 6:16 in Akoose 16 Béchə́géʼáá mbɔɔd ne meláá béhɔ̄bē bán “Nyéhûnted sé ámīn nyékútɛn sé âbɛl boŋ ane awě adé á atii dé nkamlɛn eenyíné sé, meliŋgá mé Mwǎn-a-Ńdyɔŋ ḿ mbód-tɛ méepiidé sé.
Revelation 12:9 in Akoose 9 Dɔ́ɔ béhúnté ene sáŋkalaa á dragɔn á nkǒŋsé-te. Ene dragɔn chɔ́ ebédé ene nyə̌ eʼbɔɔ́d echě béchəgɛɛ́ bán Devəlɛ ne Satanɛ, awě adogeʼ nkǒŋsé ńsyə̄ə̄l. Bémbwēm-mɛ éche ángɛl ésyə̄ə̄l ásē á nkǒŋsé nchoo ne mɔ́.