1 Peter 1:7 in Akoose 7 Ḿmê metake mápɛ̌ âkəg nyé adúbe, âlúmed nɛ́n bán adúbe áwúú nyé áte ne mbále. Gôl ehɛle ebéb, boŋ ké nɛ̂, bébɛlé béhɛ́ chɔ́ á dǔ âsáad chɔ́. Nzé béhɛle bébɛl nɛ̂ ne gôl, né bétə́ŋgɛ́né ádɛn adúbe dɔ́mpē akəg âbɛl nɛ́n áwúu áte áyə̄le ádɛn adúbe átómé gôl. Nzé ádɛn adúbe átómé mekəgsɛn áte, né Dyǒb dɛ́kɛn nyé, ábɛ nyé ehúmé ne edúbé ádě Yesuɛ álūmēdtē bad bé nkǒŋsé bésyə̄ə̄l yə̌l.
Other Translations King James Version (KJV) That the trial of your faith, being much more precious than of gold that perisheth, though it be tried with fire, might be found unto praise and honour and glory at the appearing of Jesus Christ:
American Standard Version (ASV) that the proof of your faith, `being' more precious than gold that perisheth though it is proved by fire, may be found unto praise and glory and honor at the revelation of Jesus Christ:
Bible in Basic English (BBE) So that the true metal of your faith, being of much greater value than gold (which, though it comes to an end, is tested by fire), may come to light in praise and glory and honour, at the revelation of Jesus Christ:
Darby English Bible (DBY) that the proving of your faith, much more precious than of gold which perishes, though it be proved by fire, be found to praise and glory and honour in [the] revelation of Jesus Christ:
World English Bible (WEB) that the proof of your faith, which is more precious than gold that perishes even though it is tested by fire, may be found to result in praise, glory, and honor at the revelation of Jesus Christ--
Young's Literal Translation (YLT) that the proof of your faith -- much more precious than of gold that is perishing, and through fire being approved -- may be found to praise, and honour, and glory, in the revelation of Jesus Christ,
Cross Reference Matthew 19:28 in Akoose 28 Hɛ́ɛ Yesuɛ álâŋgɛɛ́ bɔ́ aá, “Ne mbále, nlâŋge nyé nɛ́n mɛɛ́, póndé echě Mwǎn-a-Moonyoŋ ádyɛɛ́ʼɛ́ á atii dé nkamlɛn ne éche ehúmé ésyə̄ə̄l á nkǒŋsé ḿme ńhúɛʼ, nyé bad dyôm ne bébɛ ábe béhíde mɛ nyémpē nyɛ́ɛ̄dyɛɛ́ á metii mé nkamlɛn, nyékāādtē metúmbé mé Israɛl dyôm ne mébɛ.
Matthew 25:21 in Akoose 21 Dɔ́ɔ eche sáŋ élâŋgɛɛ́ mɔ́ aá, ‘Nɛ̂ ábóó, edíī mbəledɛ a bwâm, edé mod a mbále, ebɛlé bwâm. Ngáne éhɛ́lé nsoŋgé ńsad alyə́ged, mɛ̌bɛ̌ wɛ nsoŋgé ḿbáá âlyə́ged. Hyǎg-kɔ́, déwôg menyiŋge.’
Matthew 25:23 in Akoose 23 Dɔ́ɔ echab sáŋ álâŋgɛɛ́ mɔ́mpē aá, ‘Ebɛlé dyam áde ábóó, edíi mbəledɛ a bwâm. Ngáne éhɛ́lé nsoŋgé ńsad alyə́ged, mɛ̌bɛ̌ wɛ nsoŋgé ḿbáá âlyə́ged. Hyǎg-kɔ́, déwôg menyiŋge.’
Luke 12:20 in Akoose 20 Boŋ Dyǒb dénlāā mɔ́ nɛ́n, aá ‘Edimdim é chǒm chɛ́n. Nkuu nɛ́n děn mɛ̌kobɛ́n wɛ pemɛ e aloŋgé. Ábê bwěm éʼsyə̄ə̄l ábe émáá-ʼaá alad áte, nzɛ́-módɛ́ wɛ́lyə̄gnēdtē bɔ́?’
Luke 12:33 in Akoose 33 Nyésôm ábɛn bwěm, nyébag betóótōkɛ̄ bé bad mɔné. Nyéhɛd ekwɛ é ngáb éche éehɛlé amaa ásē. Nyéhɛ̂ nhɔn ḿmɛ̄n á eʼkoŋnéd ábe éʼdé ádyōb, wɛ́ɛ dyamdyam déebɛnlé mɔ́, wɛ́ɛ bechîb béehɛnlé mɔ́ achíb, síi-ʼɛ éehɛnlé mɔ́ adyɛ́.
John 5:44 in Akoose 44 Nzé nyêkɛneʼ nhɔ́g ne aníníí, nyéwōgē bwâm, boŋ nyéēbɛ̄lɛ̄ɛ̄ ngáne Dyǒb děn dɛ́kɛnné nyé. Chán-nɔ̄ nyɛ́dūbɛ̄ɛ̄ mɛ?
John 12:26 in Akoose 26 Kénzɛ́ɛ́ awě abɛnle mɛ, atə́ŋgɛ́né awêm mbəledɛ abɛ́. Ké héé-ʼɛ wɛ́ɛ ńdíí, awêm mbəledɛ atə́ŋgɛ́né abɛ́ áhed. Echem Sáŋ ǎbɛ̌-ʼɛ kénzɛ́ɛ́ awě abɛnle mɛ edúbé.
Acts 8:20 in Akoose 20 Petro antimtɛ́n mɔ́ aá, “Nzé ewémtɛ́né wɛɛ́ mɔ́hɛle-sɛ mɔ́chānɛ̄n ndɛ e Dyǒb mɔné, nyáābe ḿmôŋ mɔné nyékag á dǔ-á-muú.
Romans 2:7 in Akoose 7 Bad ábe bépéné mekuu âbɛl mam ḿme métə́ŋgɛ́né ne âhɛd ehúmé ne edúbé, bɛ́bē á aloŋgé á ngíndé ne á ngíndé. Échê ndín é bad Dyǒb dɛ́bɛ bɔ́ aloŋgé áde déemaáʼ.
Romans 2:29 in Akoose 29 Boŋ mod awě akǒŋté mod a Israɛl abɛ́ adíi mod awě adé mod a Israɛl á nlém-tê, nɛ́dē, mod awě béyágé á nlém-tê. Edəə́dəŋ é Dyǒb chɔ́-ʼaá ébɛle ḿmɛ́n nsɔ́n, saké ahíd áde mod áhídé mbéndé éche bétélé ásē. Dyǒb dɔ́ɔ ákɛneʼ ene ndín e mod, saké baányoŋ.
Romans 5:3 in Akoose 3 Dedé menyiŋge ámpē áyə̄l e metake ḿme dékudɛɛ́, debíí nɛ́n bán metake mépɛɛneʼ eʼwéd bé nlém.
1 Corinthians 3:13 in Akoose 13 Póndé ěpɛ̌ echě moosyəə́l ányīnnē nyaa e nsɔ́n echě mod tɛ́ɛ́ ápédé abɛl. Áyə̄le á epun éche Yesuɛ ápɛɛ́ ǎbīdēd mam mésyə̄ə̄l áwed. Ébɛ̄ nɛ̂ŋgáne mod awě ahédé bwěm á dǔ, boŋ muú ḿbɛ̄l anyín éche éhɛle-sɛ éhyáŋ ne eche éehɛlé-sɛ éhyáŋ.
1 Corinthians 4:5 in Akoose 5 Né-ɔɔ́, nyéehɔ́bé bán mod abɛlé nsɔ́n ḿ bwâm kéʼɛ abɛlé nsɔ́n mé mbéb áde póndé éēpēdɛ̄ɛ̄ âbɛl nɛ̂. Ene póndé ěpɛ̌ áde Sáŋgú Yesu Krǐstəə ápɛɛ́. Áde ápɛɛ́, ǎbīdēd bwěm ábe éʼbédé á ehíntɛ́n-tê á eʼnyínɛn bé ekíde abídéd-tɛ bad mewêmtɛn áwed ḿme modmod énkêmbííʼɛ́. Ene póndé dɔ́-ʼaá Dyǒb dɛ́kɛnné mod tɛ́ɛ́ ngáne ápédé nsɔ́n abɛl.
2 Thessalonians 1:7 in Akoose 7 Dyǒb dɛ́bɛ̌l nyéekudté metake ámpē, ǎbɛ̌l-lɛ sé-ʼɛ ámpē séekudté. Nɛ́n dɛ́bɛnléd áde Sáŋgú Yesuɛ ábīdtē ádyōb ne éche ángɛl é ngíne, muú ḿme ńchodne-ʼɛ mɛ́ləŋnéd bɔ́.
James 1:3 in Akoose 3 Nyêbíí nɛ́n bán ḿmɛ́n mekəgsɛn ḿme nyékudɛɛ́ áyə̄l e adúbe áde nyéwóó, méwéde nyé nlém á abum.
James 1:12 in Akoose 12 Nnam ne kénzɛ́ɛ́ awě awɛ̌sɛ́né mekəgsɛn, áyə̄le nzé atómé ḿmê mekəgsɛn áte, Dyǒb dɛ́bɛ mɔ́ nsábe ḿme ńdé aloŋgé áde áhɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ bad ábe bédə́ə́ mɔ́.
James 5:2 in Akoose 2 Ḿmɛ́n nhɔn ḿme nyékúmé ḿmáá abɔɔ, síi-ʼɛ émáá nyé asaŋ adyɛ́.
1 Peter 1:5 in Akoose 5 Dyǒb ábɛnlad echê ngum âkəə nyé adúbe ádě nyédúbpé mɔ́, kə́ə́ŋ né nyêkudé eʼsoósoŋ. Ábɛ̂ eʼsoósoŋ bɛ́nyīnnēd á epun é asóg.
1 Peter 2:4 in Akoose 4 Nyéhyag wɛ́ɛ Sáŋgwɛ́ɛ́, mɔ́ adé nɛ́ɛ aláá dé aloŋgé áde belóŋ bé ndáb bênchenɛ́ɛ́, boŋ Dyǒb ányín dɔ́ aá ákwɔ́gnédé, ápwɛ̄d, ákōō-ʼɛ dɔ́.
1 Peter 2:7 in Akoose 7 Ádɛ́n aláá-ɔɔ́ ádé etógnɛ́n ne nyé awě nyêdúbpé mɔ́ boŋ ne bad ábe béēdúbpe mɔ́ ádíi nɛ̂ŋgáne “Aláá áde belóŋ bé ndáb bémbāŋgē abɛnled, dɔ́ɔ átímé aláá dé etógnɛ́n abé.”
1 Peter 4:12 in Akoose 12 A-baányaŋ, nyéebág menyáké ne mekəgsɛn mé ngíne ḿme mépiide nyé bɔɔb. Nɛ́n déēbāg nyé nken.
2 Peter 1:1 in Akoose 1 Mɛ, Simɔn Petro, mbəledɛ ne mbapɛɛ a nlómag awě Yesu Krǐstəə, ntenle nyé bad ábe nyêdúbpé Yesu Krǐstəə melemlem ngáne sémpē sédúbpé mɔ́. Yesu Krǐstəə adíi syánē Dyǒb abɛ́-ʼɛ Nsoodɛ. Abɛleʼ mekan ḿme métə́ŋgɛ́né. Mwěn-naá akəə́ boŋ syánē moosyəə́l dedúbé mɔ́.
2 Peter 1:4 in Akoose 4 Éche ehúmé ne ábē eʼboŋ bé nlém éʼbɛ́lé ahɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛlé syánē ndəle é mekan é bwâm. Abɛlé ḿmɛ́n mésyə̄ə̄l âbɛl boŋ nyéesɔ́léʼ mbɛltéd mé mbéb mé nkǒŋsé áte. Esíí é mekan mé ekob é yə̌l chɔ́ɔ ébɛlteʼ bad échê ndín é mekan. Nzé nɛ̂ ábɛ́nlédé né abɛ́ ádɛ̄n dɛ́sāŋ nɛ́ɛ abɛ́ á Dyǒb.
2 Peter 3:10 in Akoose 10 Boŋ epun éche Sáŋgwɛ́ɛ́ ápɛɛ́, ǎpɛ̌ təléd, melemlem nɛ̂ŋgáne nchîb ápagké. Échê epun, abobe dɛ́nyōŋ ne esaád é ngíne, chǒm ésyə̄ə̄l éche édé ádyōb éhyāŋ, ényóŋ-ʼɛ. Nkǒŋsé ne chǒm ésyə̄ə̄l éche édé áwēd-te éhyāŋ, ényóŋ-ʼɛ.
Jude 1:24 in Akoose 24 Ehúmé ébɛ̂ ne Dyǒb áde ábɛleʼ boŋ nyéehúné á mbéb-te. Mwěn-aá apɛɛneʼ nyé abwɔ́g á hǒm wɛ́ɛ mwěn ádíí ne ehúmé. Ǎpɛɛ́n nyé áhed ésebán atɔ́n dé mbéb ké ahɔ́g ádé nyé á yə̌l, nyɛ́ɛ̄bɛ̄-ʼɛ menyiŋge.
Revelation 1:7 in Akoose 7 Nyénɔneʼ, ǎhūɛ̄ʼ ne mbag, mod-tɛ́-ʼɛ ǎnyīn mɔ́, kə́ə́ŋne bad ábe bêmbɛ̌l boŋ awɛ́, abome áde bêmbomɛɛ́ mɔ́ á awɔg. Metúmbé mé nkǒŋsé mésyə̄ə̄l-lɛ mɛ́lěb mɔ́. Nɛ̂ děn dɔ́ɔ ébɛ̄ɛ̄, ébɛ̂ nɛ̂.
Revelation 2:10 in Akoose 10 Nyéebááʼ metake ḿme méhúɛʼ nyé áʼsō. Nlâŋge nyé mɛɛ́, Satanɛ ǎbɛ̌l bɛ́hɛ̄ nyé doŋge á bad á mbwɔg, wɛ́ɛ nyɛ́kudté metuné áyə̄l e epun dyôm. Ǎbɛl nɛ̂ ǎkəg ádɛn adúbe. Ké nyéwāg ké wúɛ̄n, nyébɛ̂ nyédúbe mɛ. Nzé nyêbɛlé nɛ̂, né mɛ-ʼɛ mɛ̌bɛ nyé aloŋgé áde déemaáʼ nɛ̂ŋgáne nsábe ḿ mod awě atǒmbwɛ́né.
Revelation 3:10 in Akoose 10 Ngáne édíí bán nyêhíde échêm eyale éche ńláŋgé nyé mɛɛ́ nyékaŋ nlém âwɛsɛn metake, mɛ́mpē mɛɛ́kəə́ nyé á póndé e metake ḿme mɛ́pɛ̌ á nkǒŋsé, âkəg bad bésyə̄ə̄l ábe bédé á nkǒŋsé-te.
Revelation 3:18 in Akoose 18 Né-ɔɔ́, nlébe nyé nɛ́n mɛɛ́ nyéchan gôl áwêm echě bétómté á muú-te, âbɛl nɛ́n nyébɛ̂ nhɔn. Nyéchan-nɛ mbɔ́té áwem éche épúbe nyéwáa chɔ́, âbɛl boŋ eʼsôn ábɛ ḿmɛn nsôb ḿpɛɛnɛɛ́, béēnyīnnād. Nyéchan-nɛ dyɔ̌g áwêm áde nyɛ́wɔ̄gēdtē á mǐd âbɛl boŋ nyényînneʼ.
Revelation 18:16 in Akoose 16 Bɛ́bōnē bán, “Etyəg, etyəg, á ndəle e dyad, wɛ awě ewááʼáá mbɔ́té é bwâm éche bébáŋnédé kəse e abad eche béchəgɛɛ́ bán línɛn, éwāā-ʼɛ áde áyəge ne áde átômtan ayəg. We awě ehágáá bwěm éʼ gôl, ábe bébɛ́nlé bǎn bé meláá mé etógnɛ́n ábe békine áte ne bǎn bé meláá bémpēe ábe bélɛ́lé nkun ábe béchəgɛɛ́ bán pɛ́ɛl,